Skončil sa 74. ročník slávnej a náročnej Vuelty – čo sa udialo?

Aj keď sa mnohí z nás už sústredia na majstrovstvá sveta a vrchol sezóny videli v Tour de France, predsa len nehodno opomenúť také podujatie, akým je Vuelta. 21 etáp s náročným profilom aj tento rok prinieslo mnohé momenty, ktoré sa zapíšu do histórie cyklistiky.

Roglič po neúspechu na Gire hviezdil

V máji sa mu na talianskom Gire nepodarilo prekonať V. Nibaliho a predovšetkým R. Carapaza, ktorý svoj náskok z úniku v 14. etape už nepustil. Rogličova taktika bola o čosi odlišná. Od úvodu sa držal v top 6 a v desiatej etape počas individuálnej časovky nakoniec získal červený dres a doviezol si ho až do cieľa v Madride. Porazil tak pretekárov ako A. Valverde či N. Quintanu a M. A. Lopéza. Celkovo možno považovať túto sezónu za Primožovu najlepšiu v jeho kariére. Dôvodom je okrem Vuelty výhra aj na Tirreno-Adriatico, UAE Tour či Tour de Romandie.

Slovinsko môže oslavovať dvakrát – Rogliča dopĺňal T. Pogačar

Aj keď sa všetky správy točia okolo víťazstva P. Rogliča, nehodno opomenúť jeho mladšieho krajana, Pogačara. Ten sa vo svojich 20. rokoch ako najmladší pretekár Vuelty dostal až na celkové tretie miesto. S tromi víťaznými etapami sa vyjadril retrospektívne k jeho životnému úspechu: „Jednoducho nemám slov. Ďakujem tímu za všetko, rodine a priateľom za podporu. Ďakujem mojej priateľke za to, že vo mňa verila.“ Silné emócie podľa všetkého nebudú poslednými v jeho kariére. Rovnako ako E. Bernal či M. A. Lopéz má nakročené k dominancii vo svete cestnej cyklistiky. Avšak, nepredbiehajme.

Zelený dres v rukách „ne-šprintéra”

Zelená farba sa nám pri etapových pretekoch spája predovšetkým s tými najrýchlejšími pretekármi na rovine. No, niekedy to ale takto neplatí. Dôkazom toho je aj súčasné víťazstvo P. Rogliča. Samozrejme to nevypovedá nič o Slovincovej rýchlosti v šprinte, skôr o menej šťastnom rozvrhnutí šprintérskych prémií.

Alebo ešte lepšie, o nie príliš vhodnom profile pre samotných šprintérov. Tí mali do istej miery problém udržiavať tempo s tímami, ktoré sa snažili o pozičný boj v prospech svojich lídrov. Aj preto bol prvý skutočný šprintér, či skôr klasikár, S. Bennett až na treťom mieste so stratou 20 bodov na Rogliča. Medzi prvými šiestimi pretekármi boli až piati, ktorí obsadili prvých päť priečok v celkovej klasifikácii.

T. Martin po hrozivom páde neskrýva úsmev, Urán sa zotavuje

Nie každému sa podarilo dôjsť do cieľa v Madride bez ujmy. Svedectvo o tom môžu podať viacerí pretekári. Jedným z nich je aj T. Martin, ktorý sa po páde v 19. etape musel nechať zašiť. O čosi horšie bol na tom R. Urán, ktorému nepriala už 6. etapa. Našťastie preňho si to odniesli „len“ zlomené rebrá, zlomená lopatka a prepichnuté ľavé pľúca. Po dlhej operácii je už relatívne v poriadku. Celkovo muselo z Vuelty odstúpiť až 23 jazdcov, medzi nimi aj T. Van Garderen, L. Mezgec, S. Kruijswijk alebo F. Aru a N. Roche. Nuž nemalý počet.

Celkové poradie mohlo patriť Valverdemu

Ostrieľaný minuloročný majster sveta, ktorý v tomto roku oslávil už svoje 39. narodeniny, siahal aj v tomto roku po najvyššej priečke Vuelty. Nanešťastie sa mu to nepodarilo a to aj vďaka priepastnému rozdielu v časovke. Aj keď spomedzi ostatných lídrov stratil na Rogliča takmer najmenej, 1:38 ho už v polovici trojtýždňových pretekov vyradila z boja o červený dres.

Niežeby to už nebolo možné, avšak Rogličov celkový náskok takmer dvoch minút už okrem T. Pogačara nedokázal nikto znížiť. Navyše dokázal získať víťazstvo v 7. etape, ktorá bola označená ako kopcovitá s finálnym stúpaním na Mas de la Costa s 3,8 km a priemerom 12,2 %. Je to jednoducho dôkaz, že aj v tomto veku nestráca výbušnosť.

V Madride o víťazstve rozhodla až cieľová fotografia

Ako to už býva zvykom, posledná etapa (predovšetkým na Tour de France) končí monumentálnym šprintom. Aj španielskí organizátori zvolili v tomto roku túto stratégiu a dopriali obecenstvu ešte jeden boj sily v posledných metroch. V ňom sa rozhodovalo medzi F. Jakobsenom a S. Bennettom. I keď druhý menovaný získal už v priebehu Vuelty tri etapy, proti 23-ročnému holandskému talentu nenašiel odpoveď. Vyrovnaný šprint bok-po-boku nakoniec vyhral Jakobsen len o pár centimetrov. Pripísal si tak už druhú etapu po výhre v tej štvrtej na tohtoročnej Vuelte.

Nasledujúci polrok bude pre športových fanúšikov o trochu menej priaznivý. Cestná cyklistika na niekoľko mesiacov odíde zo scény do úzadia, avšak len preto, aby sa mohla už v úvode roku 2020 predviesť v plnej sile. Otázkou však je: dokážu mladíci prekonať už skúsených pretekárov?

Zdroj fotografií: FB/LaVuelta, IG/RigebertoUran, IG/tonymartin_procyclist