Rozhovor: Vyštudoval právo a teraz riadi obchod MTBIKER centra

Martin - Boo_boo - pôsobí v našom centre už od úplného začiatku. Prešiel si jeho budovaním, zveľaďovaním aj dostavbami. Má pod palcom celý obchod MTBIKER centra spolu s predajňou. Poďme ho trochu vyspovedať...

Ahoj Martin. O tebe prezradíme hneď na úvod, že si rodený východniar. Prišiel si na západ práve kvôli novému MTBIKER centru, alebo ťa sem “privialo” niečo iné?
Na “západ” ma dotiahol práve cervo a projekt MTBIKER centra. Nakoľko som bol jeden z prvých ľudí, ktorí stáli pri prerode MTBIKERa na firmu a komerčnejšiu podobu, tak nejak prirodzene vyplynulo, že budem stáť aj pri príprave vtedy ešte len plánovaného centra.


Vyštudoval si právo. Prečo práve cyklistika? Máš k nej blízko už od malička, alebo ťa do tohto dvojkolesového sveta vtiahol práve MTBIKER?
Samozrejme, cyklistika ako asi každého, ma stretla ešte v detských časoch, kde doteraz rodičia spomínajú, že keď mi dali dole pomocné kolieska a odniesli ich do garáže, za tých pár krokov z ulice a nazad, som už sám bol na konci ulice. K tej vážnejšej ma dotiahol spolužiak z 8-ročného gympľa, kde som sa dostal do partie so staršími chalanmi, ktorí seriózne jazdili. Prišiel prvý maratón a už sa to so mnou viezlo. MTBIKER ma potom ako nadšenca tak nejak nemohol minúť a na fóre som sa registroval v 2005-tom, teda ako 15 ročný.


V úvode sme už naznačili, že si v našom centre jednou z tých hlavných osôb a zastávaš práve pozíciu riaditeľa obchodu. Vedel by si nám viac priblížiť, čo to vlastne znamená a obnáša? Opísal by si čitateľom tvoj bežný deň v práci?
Aktuálne s tým, ako rastieme a naberáme nových ľudí, sa aj môj pracovný deň dosť mení. V princípe ale dohliadam na fungovanie celej obchodnej časti MTBIKERa, čo obnáša dohľad nad objednávaním tovaru, jeho expedíciou a samotným fungovaním centra. K ako “najvyššiemu” článku v obchodnom reťazci sa ku mne dostávajú hlavne neštandardné veci, či problémy, ktoré následne riešim. Nuda, či stereotyp teda u mňa nehrozí a každý deň je niečím iný.

Pracuješ na rovnakej pozícii už od príchodu do nášho centra, či si si “preskákal” viacerými funkciami? Ako si začínal?
Nakoľko som vo firme od začiatku, preskákal som si veru všetky pozície. Začínal som ako redaktor, kde som písal články, niečo prekladal a nahadzoval obsah na web. Zároveň som riešil aj sales inzercie. Ako sme rástli a rozhodli sa ísť do eshopu, moja pozícia sa presunula práve sem. V obchodnej časti som si prešiel budovaním eshopu, teda tvorbou a prekladom popisov k produktom, zákazníckou podporou a spracovaním reklamácií. Na začiatku to celé, dá sa povedať, stálo na mne a riešil som úplne všetko. Časom, ako sme shop zlepšovali a zväčšovali sa, sme naberali nových ľudí a práca sa viac delila a moja rola posúvala. V centre však ani teraz nie je až taká raritka vidieť ma za pokladňou ako vybavujem zákazníkov. Dá sa povedať, že si v MTBIKERi žijem svoj americký sen. Ozaj z nuly a počiatkov stojím pri niečom, na čo som hrdý a čo myslím na Slovensku nemá obdoby.


Čo ťa na svojej práci najviac baví? A aké máš vzťahy s obchodnými partnermi s ktorými komunikuješ? Určite je táto práca aj náročná. Sú situácie, kedy sa musíš naozaj popasovať s prípadnými problémami?
Cyklistika ma baví, aj keď nie som makač ako Imroman, tak vždy rád vybehnem na bike a zrelaxujem. S tým sa potom vlečie všetko ostatné. Baví ma cestovať, skúšať novinky ale aj postaviť sa za pokladňu a pomôcť človeku s výberom nového bicykla. Samozrejme sú aj dni, kedy to lezie krkom alebo horia termíny na predobjednávky a treba zamakať, celkovo som však za túto prácu ozaj vďačný. S veľkou časťou partnerov sme už, dá sa povedať, kamaráti, aj keď niekedy je nutné riešiť aj nepríjemné záležitosti, vzťahy sú myslím v rámci biznisu nadštandardné.

Je podľa teba nejaká vec, bez ktorej by nefungovalo naše centrum tak dobre ako funguje?
Určite náš úspech stojí na ľuďoch, ktorých máme v našom tíme. Myslím, že sme v Hrádku dali dokopy ľudí, ktorí si rozumejú a dokážu pre našich zákazníkov spraviť ozaj maximum. Je vidno, že naši ľudia robia prácu, ktorá ich baví, a to sa odzrkadľuje aj na tom, ako nás vníma komunita a zákazníci.



To, že sa stále rozrastáme na ploche, to už je každému jasné. S týmto súvisí ale to, že aj kolektív v Hrádku sa rozširuje. Ako vnímaš kolegialitu v našom centre?
Nadviažem na odpoveď vyššie. V Hrádku sme túto sezónu vyskladali tím tak, že či už firemná opekačka alebo spoločný výjazd po práci nie je niečo, čo by sa robilo z povinnosti. Som ozaj rád, že sa nám podarilo dať dokopy tak dobrú partiu. Aj keď nie na všetkých pozíciách máme cyklistov telom a dušou, hrá nám to spolu dobre.

Keď sa obzrieš spätne k celému vývoju MTBIKER centra, na ktoré chvíle určite nezabudneš?
Samotné otvorenie centra je udalosť, na ktorú určite nezabudnem. Ako sme doslova pár hodín pred otvorením finišovali do neskorej noci, myslím že do 2 ráno, aby sme mohli privítať v nových priestoroch s pár poskladanými bicyklami prvých ľudí. Nezabudnem ako v prvý deň Kimlo ako chalan, ktorého som v živote nevidel, strávil v centre celý deň. Určite nezabudnem ani ako centrum rástlo, ako pribudol prvý, druhý, tretí, štvrtý kontajner, pumptrack, nový sklad… Sú to míľniky, ktoré sme dosiahli v rekordne krátkom čase.


Už vyššie si spomínal, že máš za sebou aj nejaký ten maratón, aj keď to berieš len rekreačne. Čo ešte vypĺňa tvoj voľný čas?
Rád cestujem, teda nielen domov na východ. Spolu s mojou Nikou (weja146) sme toho už prešli ozaj dosť a stále nás to niekam ťahá. Tento rok sme napríklad dali jarné Chorvátsko, Maribor s Grazom, či sever Talianska.


Aký máš teda momentálne bike? Máš aj nejaké obľúbené miesta, ktoré na ňom často navštevuješ?
Momentálne jazdím Rock Machine Blizz 70 CRB a Superior XF 999 TR. Rád jazdím po okolí Hrádku, kde sú ozaj super trasy a dá sa vyskladať výjazd od krátkeho ranného švihu na 45 min. až po celodenný výlet napr. na Inovec. Z bikerských destinácií nedám dopustiť na Rychleby a Superflow alebo jarné kilometre v chorvátskej Baške, ktoré ma ozaj chytili. Super traily, kde som však už dávno nebol, máme aj v Slanských vrchoch, Šimonku sme za mlada niekedy dávali doslova každý týždeň.

Ďalšia vec, ktorú povieme za teba je, že organizuješ asi najväčšie cyklopodujatie na východnom Slovensku, a to akciu Okolo Domaše. Ako vzniklo toto podujatie a čo je základom tak veľkej akcie, kde štartuje viac ako 1 000 bikerov?
Okolo Domaše vzniklo nenápadne, keď ešte zakladateľ eventu Martin Pipa s kamarátmi každoročne prešli trať okolo Domaše. Keď sa prvý rok zišla necelá stovka cyklistov, málokto čakal, že o pár rokov zapíšeme slovenský rekord s 1 593 účastníkmi. Nakoľko sme v klube stále mali chuť niečo organizovať, či SPDH na Drienici, Downtown vo Vranove či náš už legendárny Illegal, zamontovali sme sa aj k Okolo Domaše. Ako podujatie rástlo, tak Martin posunul opraty mladým puškám. Pri Okolo Domaše som s kamošmi od začiatku, a je to ozaj moja srdcovka. Koncept je úplne mimo všetkých klasických eventov, cieľom je stráviť deň na bicykli a užiť si ho v spoločnosti rodiny, priateľov či kolegov. Teší ma, že aj keď u nás nejde o sekundy a pódiá, dokážeme každoročne prilákať vyše tisícku účastníkov. Naše tričká z podujatia, ktoré dostane každý registrovaný, sú už myslím na Slovensku legendárne a vídavam ich od Stupavy...až, no až po Domašu .


Túto sezónu si chodil na maratóny s našim stánkom prevažne len ty s tvojou ženou Veronikou. Berieš to ako pozitívne odreagovanie od svojej bežnej práce?
Maratóny už neodmysliteľne patria do nášho víkendového programu. Som rád, že vďaka Nike dokážem na maratóne okrem povinností vybehnúť aj na krátku trasu a troška pojazdiť. Výsledky síce nie sú publikovateľné, ale na maratóne sme už ako taká malá/väčšia rodina. Vídavame známe tváre, s niektorými sme už, dovolím si povedať, kamoši. Je to ozaj odreagovanie a aj keď mi väčšinou cestou nazad v dodávke klipkajú oči, vždy sa ich rád zúčastňujem.

A čo cyklisti najčastejšie kupujú u nás v stánku počas maratónu? Máš nejaké pekné zážitky z týchto akcií? Vieme, že počasie nebýva vždy podľa predstáv, no vždy ste to ustáli...
Na maratóny sa okrem osobných odberov snažíme vždy priniesť nejakú tú prvú pomoc pre bikerov, teda duše, lepenie, náradie,... Na niektoré maratóny nosíme aj výživu či nejaké tie zaujímavé bicykle na výstavku. Zážitkov je vždy kopec, určite však dokážu prekvapiť požiadavky účastníkov. Vypichnem napríklad vložky do tretier, opaľovací krém či náhradný špic do kolesa. Počasie až na tohtoročné Topoľčianky, aj napriek nejakému tomu dažďu, zásadnejšie problémy nenarobilo.


V poslednej otázke by sme sa ťa chceli spýtať, či je nejaký slovenský maratón, ktorý ti prirástol k srdcu, prípadne, je nejaká trasa, ktorá sa ti najviac páčila?
Mne sa najviac páči Stupava, najmä pre najmenšie nastúpané metre.

Aj vďaka Martinovi si teda môžete vyberať z takej širokej ponuky, akú máme na našom shope či v predajni. Pre nás je to jeden veľký dobrák, ktorý si s každým vychádza. Ďakujeme za rozhovor.

Ak sa vám tento rozhovor páčil, skúste si prečítať aj iné, napríklad s našim manažérom MTBIKER centra Martinom, Robom zo zákazníckej podpory, s programátorom Jožom alebo Katkou z reklamačného.

MTBIKER tím
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozbehol svoj vlastný servis a predajňu. Nakoniec sa ale rozhodol ísť inou cestou a skončil v našom tíme, konkrétne v žilinskej predajni.
Rozhovor: Marek Okrucký – cesta, MTB, outdoor, predajňa, bikefitting…

Rozhovor: Marek Okrucký – cesta, MTB, outdoor, predajňa, bikefitting…

Podobných príbehov v rámci MTBIKER tímu sme tu mali už viac. Mám na mysli, že to všetko začalo brigádou, ale aj podobným trávením voľného času, rovnakými záľubami.
Rozhovor: Matej Spodniak - Maroko, Kolumbia,  MTBIKER, bikefitting

Rozhovor: Matej Spodniak - Maroko, Kolumbia, MTBIKER, bikefitting

Vďaka takýmto rozhovorom lepšie spoznáte ľudí z MTBIKER tímu, zaujímavé je sledovať, aké rôzne cesty ich priviedli k aktuálnemu zamestnaniu.
keyboard_arrow_up