Rozhovor: Práca a hobby v jednom - dá sa to vlastne?

Aj na to, a mnoho ďalšieho, sme sa spýtali v rozhovore našej kolegyne z editoriálu. Život má teda naozaj pestrý, a úprimne, niet sa čo čudovať.

Lenku všetci poznáme v prvom rade cez jej muža Imromana. Jej nick - baraya nájdete na našom webe pri recenziách zameraných hlavne na dámske oblečenie. No na “rováši” má toho omnoho viac. Nastúpila ku nám spolu s jej prvým článkom a odvtedy je u nás na full-time.


Ahoj Lenka. Ty sa mihneš u nás v centre len zriedka. Odkedy si právoplatným členom MTBIKER tímu? Imro je už taká naša stálica. Čo ale doviedlo teba k práci u nás?
Ahojte, v MTBIKERi pracujem už takmer rok a pol a priznám sa, že som vyslovene cielene nehľadala novú prácu, skôr sa to celé udialo nejako postupne. Maťo raz prišiel domov, tuším zo spoločného teambuildingu s chalanmi z tímu a len tak medzi rečou mi večer pri telke hovorí, že sa ho Slavo (šéfredaktor) pýtal, či nevie o niekom, kto by sa aspoň trochu rozumel cyklistike a vedel by pomôcť s nejakými vecami v redakcii. “Tak som povedal, že ty by si to mohla zvládnuť…”, a to bol prvý chrobák do hlavy…


Aký bol pre teba prestup z pôvodnej práce do editoriálu MTBIKER?
Celý proces trval nejaký čas, začala som najskôr nad takouto možnosťou trochu rozmýšľať. Ale v prvom momente som si hlavne vôbec nevedela predstaviť, že obaja zostaneme robiť z domu, že to nás doslova zabije (alebo aj nie?). Takže skôr som sa na to pozerala ako na veľmi vzdialenú možnosť výraznej životnej zmeny. Vyštudovala som cestovný ruch a pár rokov som strávila v cestovnej kancelárii, na toto obdobie spomínam veľmi rada, precestovala som dosť krajín. Vraj sa hovorí, že kto vydrží v cestovnom ruchu viac ako dva roky, už v ňom zostane “plávať” dlhodobo, mne sa však podarila zmena po 4,5 roku.

Posunula som sa do sféry športu - nastúpila som do firmy, ktorá prevádzkovala fitness centrá a predajne s doplnkami výživy a športovým oblečením. Pozícia obchodného riaditeľa v takejto firme ma naučila strašne veľa, no zároveň bola aj časovo veľmi náročná a moje neskoré návraty z práce boli práve impulzom aj pre Maťa, že sa mi/nám snažil pomôcť. Predsa len sme už nejaký čas fungovali v spoločnej domácnosti a mali veľa športových koníčkov, na ktoré som ja mala čoraz menej času. A tak som začala o možnosti pracovať v MTBIKERi uvažovať o niečo intenzívnejšie….


Dostala si pracovnú ponuku od nás, alebo si sama hľadala nové pracovné miesto? Aká pozícia ti bola ponúknutá na začiatku?
So Slavom sme mali pár nezáväzných stretnutí, často pri nejakej spoločnej športovej aktivite, kde sme pokecali, ako sa veci majú, koho by do tímu potrebovali, ako som na tom ja atď. Dostala som pár skúšobných úloh, väčšinou vo forme zadaní na konkrétne články a drobné úlohy. Moja “obsahovejšia” prvotina vyšla na Vianoce 2017 (ešte stále som v tom čase písala len popri práci) a dodnes si pamätám, ako mi čašník, ktorý pracoval v reštaurácii oproti našej firme z ničoho nič počas obeda ďakoval za pozitívny článok, a že mám pozdravovať Imromana . Rozhodnutie definitívne opustiť predchádzajúcu prácu nebolo vôbec jednoduché, pretože som ju mala rada, ale zároveň som potrebovala väčší priestor pre svoje súkromie a napokon som sa po pár mesiacoch rozhodla (Slavovi dodnes ďakujem za čas a trpezlivosť).


Čo považuješ za najlepšiu vec tejto zmeny?
Myslím, že som v doterajšej kariére mala veľké šťastie na ľudí a neľutujem ani jednu skúsenosť, ktorú mi jednotlivé pracovné pozície priniesli. MTBIKER mi dal veľkú mieru slobody, no zároveň je to škola poznania seba samého. Kto si mal možnosť vyskúšať prácu z domu, určite vie, že sebakontrola v tomto prípade dosahuje vysoký level. Zároveň táto práca “ladí” s mojím súkromím ako žiadna iná, často vo voľnom čase zbierame materiál do článkov a videí.

Po nie až tak dlhej dobe si sa stala zástupcom šéfredaktora. Aké pozície alebo čo všetko tomu predchádzalo?
Popravde ani presne neviem, aký názov mala moja pozícia na začiatku. Stala som sa členom editoriálu, teda tej časti redakcie MTBIKER, ktorá sa stará o obsah, ktorý púšťame na našej stránke či sociálnych sieťach.


Pracuješ s dosť veľkým množstvom ľudí, komunikuješ prevažne cez telefón či e-maily. Nevadí ti pri práci takýto neosobný kontakt?
Vždy som bola v práci zvyknutá na obrovské množstvo mailov, takže keď si mám možnosť vybrať, či niekomu napísať mail alebo mu zavolať, volím možnosť A. Mám tak pocit, že získavam čas vyriešiť popri tom aj ďalšie veci. Samozrejme aj telefón je bežnou súčasťou môjho pracovného dňa, ale skutočne väčšinu vecí vybavím cez mail. Popravde strata denného priameho kontaktu s ľuďmi bola jednou z mojich hlavných obáv z práce z domu, ale myslím, že zas až tak odrezaní od okolia sme doma nezostali.


Ty nielen že máš zadelené úlohy, musíš vedieť aj mnohé prideliť a rozumne rozdeliť ďalším členom editoriálu. A veru že to nie sú 3 ani 4 ľudia. Nestrácaš sa v tom? S koľkými ľuďmi z editoriálu si nonstop v kontakte?
Odkedy som členom MTBIKER tímu, tak sa toho naozaj veľa pomenilo. Tento rok bol mimoriadne "akčný", prijali sme veľa nových kolegov - všetko zaujímaví ľudia, ktorých si určite postupne predstavíme aj formou takýchto rozhovorov. Ak počítam len full-time členov editoriálu, tak je nás momentálne 6, ale máme veľa externých "pomocníkov", bez ktorých by to určite nefungovalo a tých je viac ako 10. S množstvom ľudí prirodzene rastie aj zodpovednosť, ale myslím, že sa nám to podarilo pekne rozdeliť, takže každý pozná svoje úlohy a vieme sa na seba vzájomne spoľahnúť.


Tým, že pracuješ z domu, môžeš si pracovnú dobu a voľný čas upravovať podľa seba. Nie je to niekedy ťažké odtrhnúť sa od svojich koníčkov a sadnúť znova za počítač?
Ako som spomínala vyššie, sebakontrola v tomto prípade musí naozaj fungovať. Výhodou našej práce je, že mnohé veci si vieme spraviť aj v menej štandardnom čase (skoro ráno, večer, cez víkend), čo pri bežnej práci v kancelárii nie je až tak bežne možné. Preto si viem deň celkom efektívne naplánovať. Samozrejme aj ja zažívam situácie, že si nemôžem dovoliť kedykoľvek odísť od PC, ale času na svoje súkromie mám určite dostatok. Hlavne sa mi/nám podarilo lásku k športu prepojiť s prácou, čo je naozaj vzácna príležitosť.

Tvoja práca nezahŕňa len kontrolu článkov, ale aj “zháňanie” ich obsahu, nových zaujímavostí... a čo ešte?
To sa asi nedá ani všetko zhrnúť, tých vecí je naozaj veľa a sú veľmi rôznorodé. Už len taký redakčný test nejakej “drobnosti” obnáša pomerne zložitý proces - od komunikácie s partnerom, čo a ako chce testovať, cez zháňanie vhodného a dostupného testera, obsahovú kontrolu článku, jeho nahodenie do systému, jazykovou korektúru až po samotné načasovanie publikácie. A to som to myslím, dosť zjednodušila . Náš tím sa neustále rozširuje, takže úlohy s množstvom ľudí pribúdajú. Komunikujem nielen s kolegami v redakcii či MTBIKER centre ale aj s externistami a obchodnými partnermi.


Ktorú z týchto vecí máš najradšej a prečo?
Najradšej mám tu rôznorodosť a pestrosť nášho tímu, myslím, že sme mali šťastie na skutočne šikovných ľudí. Sme na rovnakej vlne, takže si s väčšinou rozumieme aj v súkromí, vieme si spraviť spoločný výlet.... Zároveň mi vie spraviť deň aj keď nám náš užívateľ z ničoho nič pošle pekný článok, s ktorým by sa rád podelil. Často sú to silné príbehy, cyklistika je naozaj výnimočná a mnohým zmenila život.


Skúsila si si aj tvorbu videa, ako sa ti darilo s jeho tvorbou, a prečo si sa do toho proaktívne pustila?
Brala som to skôr ako zábavu, žiadne terno z toho nevzniklo . Keď skoro denne vidíte svojho muža pobehovať s kamerou v ruke, láka vás vyskúšať si, aké to vlastne je. A teda musím uznať, že to nie je vôbec nič jednoduché a po tejto skúsenosti som mu aj našim chalanom zložila úprimnú poklonu. Mám v hlave aj pár ďalších “videoprojektíkov”, tak snáď sa mi z nich podarí raz niečo ďalšie zrealizovať.


Na MTBIKER Novodubnickom MTB maratóne si sa postavila resp. posadila na prezentáciu účastníkov, čo hovoríš na túto novú maratónsku rolu?
Ja som sa už s Maťom zúčastnila na toľkých podujatiach, že to pre mňa bola úplná samozrejmosť. Teda nemyslím tým samotnú prezentáciu, opäť ďalšia nová a zaujímavá skúsenosť, ale stretnutie s ľuďmi s rovnakou “diagnózou” . Celkovo som vďaka takýmto podujatiam spoznala veľa skvelých ľudí, mnohí z nich sú našimi dobrými priateľmi.


Aké je to mať za kolegu svojho muža? Hlavne, keď aj on má home-office.
Začiatky určite neboli jednoduché, ale naozaj sme sa to snažili pred mojím definitívnym rozhodnutím, či zostanem aj ja doma, poriadne rozobrať. Ale myslím, že sme si systém našli, jeden častokrát nevie o tom druhom, na čom robí, a to takmer vždy sedíme v kuchyni oproti sebe . Ja som taký ten “hŕŕ” typ, že keď niečo potrebujem, tak s tým obratom otravujem, ale u Maťa som si zvykla, že je lepšie počkať si na vhodnú chvíľu a nerušiť ho, ak na niečom robí. Ale veď čo si budeme hovoriť, je to chlap, takže sa vie sústrediť len na jednu vec!


Máte nejakým spôsobom spolu zladený čas na prácu a na voľný čas?
Ak máme v pláne nejakú spoločnú aktivitu, napríklad výjazd, tak si vopred povieme, kedy cca chceme vyraziť, aby sme si obaja vedeli dovtedy vyriešiť svoje povinnosti. Väčšinou som ja tá, ktorá čas odchodu posúva. Maťo je ranný typ, takže väčšinu svojich tréningov si odmaká ráno, už boli aj také situácie, že sa vracal z biku, keď ja som ešte len vstávala . Takže potom napríklad poobede sa môžeme ísť vyvetrať spolu, ja si zamakám a on vytočí nohy.

Čo je pre teba asi najdôležitejšie v takomto pracovno-manželskom vzťahu?
Za normálnych okolností by som asi povedala, že vedieť oddeliť prácu od súkromia, ale v našom prípade ide o tak dve výrazne prepojené veci, že to ani nie je možné. Skôr nájsť ten správny balans, vzájomne sa motivovať. Našťastie sa väčšinou prestriedame, že ak má jeden horší deň, čo sa práce týka, tak ten druhý ho povzbudí a naopak.


Vždy sa nájdu situácie, kedy si potrebuje človek vyvetrať hlavu. Čo je pre teba také najlepšie odreagovanie a čo rada robíš, keď máš chvíľu voľna?
Tak samozrejme je to bicykel (nečakane) . Ale veľmi rada behám, či spoznávam krásy našich hôr po svojich alebo na lyžiach. Ale aj prechádzka v lese s mojimi psami mi vie parádne vyčistiť hlavu. Rada sa stretávam s priateľmi a po večeroch siahnem po knižke na odreagovanie.

Ako to vydržať s cyklistom?

Pár zvedavých otázok Lenke položil aj náš kolega Cepo vo videu, ktoré nájdete na samostatnom YouTube kanáli MTBIKER_centrum.


Teraz otázka, ktorá je očakávaná a ktorú by bol hriech nespýtať sa. Čo pre teba znamená cyklistika a ako aktívne sa jej venuješ?
Musím uznať, že ak by som nespoznala Maťa, asi by som nemala toľko cyklozážitkov, ako mám práve vďaka nemu. Možno by som vlastne ani nemala poriadny bicykel. Ale myslím, že mám z jazdenia nefalšovanú radosť a naozaj ma to baví. Sú týždne, kedy sa mi podarí ísť na bike aj 2-3x, niekedy len cez víkend, ale potrebu hýbať sa, si vždy nejako vykompenzujem. Šport ako taký je už bežná súčasť môjho života.


Nedávno sme mohli vidieť, že si skúsila elektrobicykel. Ako vnímaš túto skúsenosť? A prečo si sa rozhodla zvoliť práve takýto druh cyklistiky?
Áno, mám pomerne čerstvú a veľmi pozitívnu skúsenosť s elektrobicyklom. Samú ma prekvapilo, že vlastne aj na takomto biku si môžem poriadne zamakať, stačí len vypnúť podporu. Po takejto “pomoci” najmä do kopcov som siahla kvôli môjmu rastúcemu bruchu (nie, nemám ho z čokolády) . Keďže sa stále cítim dobre a chcem sa hýbať, ale predsa len sa musím už viac šetriť, prišla nám to ako jedna z možností. Zároveň sme si vyskúšali, aké by to bolo, keby som mala lepšiu kondičku ako Maťo a musím povedať, že chodí zo spoločných výjazdov o niečo viac vysmiaty, ako keď s ním idem na klasickom bicykli . Nedávno sme k tomu natočili aj video, ktoré sa tu čoskoro objaví. Mám v pláne o tom napísať aj článok, tak tam sa o mojich/našich skúsenostiach s elektrobicyklom snáď dozviete viac.

Ako vnímaš toto svoje nastávajúce životné štádium? Plánuješ s cyklistikou pokračovať až kým sa bude dať alebo vsadíš skôr na oddych?
Sama som zvedavá, ako nám prírastok zmení život, ale pevne verím, že si nájdeme režim, ktorý bude fungovať. Ak sa pýtaš na cyklistiku v súvislosti s prácou, prestávku si určite doprajem, ale ak všetko pôjde dobre, postupne sa budem snažiť byť opäť aktívna. A čo sa športu týka, tam bude dúfam postup rovnaký. Manžel mi nedávno daroval pár motivačných cyklokúskov, do ktorých sa snáď časom zmestím .


Máš aj nejaký sen (nemusí byť cyklistický), ktorý by si si rada v živote splnila?
Ešte ako študentka som strávila dve letá na Korzike. Snívam o tom, že raz zbalíme biky a ďalšiu športovú výstroj a pôjdeme túto moju srdcovku poriadne preskúmať.


Aj keď Lenku obzvlášť často v centre nestretávame, mnohí s ňou prichádzame do kontaktu často. Radi by sme jej poďakovali za tento rozhovor a zaželali veľa zdravia a krásne prežitých chvíľ v práci aj mimo nej!

Ak sa vám tento rozhovor páčil, skúste si prečítať aj iné, napríklad s naším manažérom MTBIKER centra Martinom, Robom zo zákazníckej podpory, s programátorom Jožom, Katkou z reklamácií alebo riaditeľom obchodu Martinom.

MTBIKER tím
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela
Komentáre
Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
Podobné články
Rozhovor: Matej Spodniak - Maroko, Kolumbia,  MTBIKER, bikefitting
Vďaka takýmto rozhovorom lepšie spoznáte ľudí z MTBIKER tímu, zaujímavé je sledovať, aké rôzne cesty ich priviedli k aktuálnemu zamestnaniu.
Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš
Rozbehol svoj vlastný servis a predajňu. Nakoniec sa ale rozhodol ísť inou cestou a skončil v našom tíme, konkrétne v žilinskej predajni.
Ako vznikol MTBIKER a kto ho založil?
Dalo by sa povedať, že ide v podstate o historický okamih v rámci nášho vlastného obsahu. Zoznámite sa počas výjazdu s človekom, ktorý MTBIKER pred viac ako 20 rokmi založil a doviedol do súčasnosti.
Výber z produktov
Prejsť do shopu
keyboard_arrow_up