Rozhovor: Peter Krajči - Slovák, ktorý po druhý raz pokoril Everesting

Napadlo vám niekedy zdolať Mount Everest na bicykli? Samozrejme, táto myšlienka nie je realizovateľná, no nastúpať výškové metre najvyššej hory sveta by bolo predsa len možné.

Výzva s názvom „Everesting” má práve takúto podmienku. Ak sa chcete zapísať medzi skutočných vrchárov, tak v priebehu 24 hodín musíte nazbierať na vašom bicykli 8 848 výškových metrov. Prinášame inšpiratívny rozhovor s človekom, ktorý to dokázal vo svojom živote dvakrát.

Ahoj! Mohol by si sa nám predstaviť a povedať o tvojom vzťahu k cyklistike?
Ahoj. Volám sa Peter Krajči, mám 35 rokov a cyklistike sa venujem cca 6 rokov. Predtým to bol futbal, ktorý po čase prinášal viac zranení ako zážitkov, a tak bol čas skúsiť niečo nové. Z obyčajného presúvania na bicykli do práce sa postupne stala závislosť.

Stíhaš aj iné koníčky popri práci či cyklistike?
Cyklistiku robím celoročne, no sú chvíle, kedy to váš zadok už nebaví. Zimu som najskôr trávil na spinningovom bicykli, kde ste v stoji. No posledný rok ju kombinujem s turistikou. Oba športy sú dobré pre rozvoj vytrvalosti. Navyše takmer vždy je cieľom zdolať vrchol a to mi dáva silu do nôh.


Po druhý raz vo svojom živote si pokoril Everesting. Mohol by si nám priblížiť tieto preteky, či lepšie povedané výzvu?
Áno, je to výzva alebo bláznovstvo, ktorá má presné pravidlá. V skratke - vytipujete si kopec, ktorý jazdíte hore a dole dovtedy, pokiaľ sa na displeji neobjaví 8 848 nastúpaných metrov, čo je výška strechy sveta Mount Everestu. Musíte to stihnúť za 24 hodín a nesmiete prijať fyzickú pomoc.

Prečo si si vybral práve tento spôsob? Bavia ťa „kopce“ a horské profily?
Niekto si po aktivite ako prvé pozrie prejdené kilometre. Ja som si časom začal viac všímať nastúpané výškové metre. Niekto má zas radosť z fotografie, ktorú urobí počas aktivity. Ja dávam prednosť obrázku s výškovým profilom. Čím viac „zúbkov“ na profile, tým väčšia radosť. Výšľapy milujem bez rozdielu povrchu a v technických zjazdoch sa trápim. Radšej dvakrát hore ako raz dole.


Počas celého dlhého dňa v sedle bicykla si asi musíš prejsť všetkými náladami. Je to tak?
Áno, presne tak. Pri budíku som si nadával, pri prvom zjazde v tme som sa bál, celý deň som dúfal, podvečer som si už začínal veriť a v noci som tomu nemohol uveriť. Bol som šťastný, splnil sa mi sen.

Počasie je určite iné nad ránom, na obed a večer. Aké to teda bolo?
Noci boli chladné. Teplota od 2 do 21°C a o vietor nebola núdza. Po 15-tich minútach zjazdu som si dole musel občas trošku pobehať. Bolo to dosť komické, ale fungovalo to.

Boli aj také chvíle, kedy si chcel bicykel odhodiť do priekopy a zabaliť to?
To v žiadnom prípade nie. Nebola v tom žiadna stávka a išiel som do toho, lebo som chcel. Mal som veľkú psychickú podporu - priateľku a veľkým šťastím bolo, že som nemal žiadny technický problém.


Zvládalo tvoje telo takúto jednodňovú záťaž? Ako si si dopĺňal energiu počas dňa?
Pri takejto záťaži vám môže odísť hlava, kríže, zadok alebo nohy. Hlava bola fajn. Som v znamení barana a tu sa mi tá moja tvrdohlavosť hodí. Chrbát som cítil, ale s tým som počítal a použil som niečo kvázi ako tejp. Zadok na moje prekvapenie dobre a keď sa ozval, potočil som v stoji. Spinningové hodiny nie sú zbytočné. A keď som začal cítiť nohy, tak som si spomenul na slová Jensa Voigta: „Shut up, legs.“

Ako vyzeral tvoj jedálniček?
Priznávam, že jedálniček vôbec neriešim a s mojimi kilami vôbec nepripomínam „vrchára“. Celý deň to vyzeralo, ako keby som bol po opici. Jedol som veľa a všetko. Zoznam by bol naozaj dlhý, ale prevládali sladké a nezdravé veci.

Na čom si jazdil? Mal si nejaké technické problémy?
Jazdil som na horskom hardtailovom biku Ghost Lector 6 (2016). Technické problémy neboli a len som dúfal, že to moje platničky vydržia.

A čo oblečenie? Čo všetko si so sebou mal? Ráno asi bolo chladno, poobede zase teplo. Ako si to riešil?
Jazdím v klube bikepoint.sk a oblieka nás firma Eleven Sportswear. Ich sortiment je široký a okrem dresu s kraťasmi to bola vesta, návleky, rukavice a, samozrejme, nechýbala ani bunda s dlhými rukávmi. Teplejšie veci ostali doma, pretože som s takou zimou nepočítal.


Ako dlho trvalo tvojmu telu, kým sa zregenerovalo?
Od bicykla som neoddychoval, ale boli to len ľahké výjazdy. Najhorší bol tretí deň, kedy bolo ťažké aj šliapanie v stoji po rovine. Takže bola len jazda na umyvárku, potom pár výjazdov len po rovine a po týždni už bolo všetko v starých koľajách.

Ako by si opísal a charakterizoval výšľap na Kráľovu hoľu, kde si tento Everesting realizoval?
Z dedinky Šumiac je to k vysielaču na Kráľovu hoľu cca 12 km a 1 035 výškových metrov. Prvá časť po Chatu pod Kráľovou hoľou cca 6,5 km je po šotoline. Zvyšných asi 5,5 km je už po spevnenej ceste s občasnými dierami. Celý čas musíte tlačiť do pedálov. Rovinu tam sotva nájdete. Oddýchnete trošku v zákrutách. Dá sa povedať, že v zjazde si neoddýchnete vôbec. Musíte neustále dávať pozor najprv na diery a potom na jazdu po šotoline.

Po pár zjazdoch si buď nájdete svoju stopu, alebo to už potom valíte hlava nehlava. Mimochodom, na bike som sadol ráno o 04:35 a z chaty som sa spustil do Šumiaca. Čiže cca o 04:50 som začal prvýkrát stúpať. V noci presne o 02:40 som robil foto displeja, kde som mal nastúpaných 9 001 výškových metrov. Ak si chcete pozrieť záznam zo STRAVy, tak to môžete urobiť na tomto odkaze.

No toto nebol tvoj prvý Everesting. Popíšeš nám trochu aj tvoj prvý úspech? Kde to bolo, ako dlho ti to trvalo?
Úplne prvý pokus bol v 2016 na Polom, ktorý skončil po 10,5 hodinách na čísle cca 5 400 výškových metrov. V októbri 2017 to už bol ale úspešný pokus na asfaltovej ceste medzi Tepličkou nad Váhom a Zástraním, tzv. „Ťažký Stránik”. Celé to trvalo cca 18 hodín a danú trasu som absolvoval 43-krát. Bonus bol, že som skončil o jednej hodine ráno a o 6 som už v práci absolvoval 12-hodinovú smenu. Spomínam, ako som zo žartu prosil kolegov, aby ma zakaždým postavili zo stoličky.


Ak by si mal porovnať tieto dva výstupy, ktorý bol ťažší? Prvý alebo tento druhý na Kráľovu hoľu?
Myslím, že ani nemusím odpovedať. Je rozdiel, či jazdíte po asfalte alebo po šotoline. Absolvoval som ich na rovnakom bicykli. Ten prvý bola dobrá príprava a zistíte čo a ako. Dôležité je vybrať si vhodný kopec a zvoliť tempo, ktoré ste schopný udržať až do konca. Nepoznám lepší kopec pre túto výzvu ako ten, ktorý pozná každý Slovák.

Ako by si motivoval ostatných, ktorí by chceli vyskúšať tiež takúto výzvu?
Úspechom nie sú len najazdené kilometre. Napríklad ja som na maratónoch priemerný cyklista a išiel som do toho. Človek sa toho nesmie báť. Treba si to vyskúšať. 50 % úspechu je vaša hlava. Ak to tam máte usporiadané a naozaj to chcete, tak verím, že to dáte.

Záverečné slovo pre nás všetkých?
Choďte do toho! Ani ja som neveril, že to dám a potom som nechcel uveriť, že som to dal. Stane sa to, že vás druhí označia za blázna a vám to bude lichotiť. A možno vás to chytí tak, že neostanete len pri jednom Everestingu... Držím palce.

Zdroj fotografií: Peter Krajči