Tip na výlet: Hrebeňom Veľkej Fatry a okolo Sidorova – na bicykli v národnom parku

So začínajúcou jarou nastáva čas, keď väčšina z nás začína behať prstom po mape a plánovať cyklovýlety do nových lokalít.

Nasledujúci tip na výjazd sa síce nachádza vo vyšších nadmorských výškach, no sneh pomaly zlieza aj na severe Slovenska a už o pár týždňov si budeme môcť na bicykli vychutnať výhľady aj z hrebeňa Veľkej Fatry. To všetko navyše na legálnej cyklotrase.


Na potulky po oficiálnych cyklotrasách Veľkej Fatry som sa odhodlával pomerne dlho, no keď som v lete minulého roku zaregistroval, že sa nad Ružomberkom chystá úprava turistických trás okolo Sidorova aj pre bikerov, bolo jasné, že tento výlet musím absolvovať čím skôr. Začiatkom jesene som si tak zobral deň dovolenky a vybral sa do Ružomberka. Ako východiskový bod som zvolil parkovisko v bikeparku Malinô Brdo. V pláne bola oficiálna cyklotrasa číslo 2418, značená modrým Céčkom v smere od Smrekovice na Malinô Brdo a už spomínané single okolo Sidorova, ktoré dostali značenie a nový „šejp“, vďaka Liptovskému cyklistickému spolku (R_BK).

Poďme na to

Na parkovisku pred bikeparkom vyložím bicykel, dofúknem pneumatiky a hor sa na to. Z parkoviska sa vydávam na asfaltovú cestu, ktorá vedie k vrchnej stanici kabínkovej lanovej dráhy, pokračujem však len zhruba kilometer na rázcestie pod kalváriou, kde sa cesta otočí o 180° doprava a vzápätí sa z nej odpájam prvýkrát do terénu. Naľavo od asfaltky začína pekný stúpavý singletrail, vrstevnicový chodník po modrej turistickej značke, ktorý je však od tohto roku 2019 oficiálne sprístupnený aj ako jednosmerný cyklochodník. Singel má pekný charakter a priemerné stúpanie okolo 7%, takže nejde o nič náročné a je to určite lepší variant, ako asfaltová cesta pod ním.


Po zhruba 15 minútach sa ocitám na rázcestí Vlkolínskych lúk a rovno pokračujem na sedlo pod Sidorovom. V sedle sa nachádza známa detská atrakcia v podobe mini zoo, ktorú míňam po pravej ruke. Zo sedla sa púšťam širokým chodníkom po žltej turistickej značke do Vlkolínca. Tu si treba dať pozor, chodník je plný uvoľnených kameňov a v opačnom smere ho zvykne využívať množstvo peších turistov. Po chvíli som v známej malebnej dedinke Vlkolínec, zapísanej v zozname UNESCO, ktorá rozhodne stojí za dlhšiu návštevu. Bol som tu však už mnohokrát, a tak si aj pre krátkosť času len obligátne fotím bicykel pred najbližšou chalupou a pokračujem ďalej. Zjazdujem asfaltovou cestou do Jazieriec, kde sa napájam na cyklotrasu známu pod názvom „Cyklokorytnička“.


Cyklokorytnička je pre mňa celkom prekvapením, registrujem ju už dlhšie, keď som párkrát prechádzal autom z Banskej Bystrice do Ružomberka, no na bicykli ju využívam po prvýkrát. Ide o asfaltový cyklochodník, žiaľ pochybnej kvality. Zámer bol dobrý, no povrch je v žalostnom stave a chodník ma neuveriteľne vytrasie. Po pár kilometroch sa toto utrpenie našťastie končí a chodník sa mení na poľnú cestu, ktorá ústi v Podsuchej. Prekrižujem hlavnú cestu a vydávam sa na tú najmenej príjemnú časť výletu – stúpanie na vrchol Smrekovice.

Smrekovica – stúpanie pre silnejšie povahy

Čaká na mňa necelých 8 kilometrov nepríjemného asfaltového stúpania k horskému hotelu Smrekovica, pre mňa je to prvé zoznámenie s týmto výživným kopcom. Začiatok z Podsuchej začína mierne, no po troch kilometroch sa cesta postupne začína dvíhať a niekde okolo piateho kilometra sa sklon blíži k 15%. Za serpentínami sa vďaka výrubu navyše otvorí les a poriadne mi pečie na chrbát.


Záverečný úsek našťastie mierne klesne, no stúpanie je výživné. Rozhodne by som ho doporučil Imromanovi do videoseriálu „najkrajšie stúpania“. Na náročnosti mu pridávajú aj ceduľky, ktoré odpočítavajú vzdialenosť k hotelu Smrekovica. Pokiaľ túto cestu absolvujete autom, tak to môže byť užitočná informácia, no pre väčšinu cyklistov akurát slušne podkopávajú morálku.


Na vrchole sa v areáli bývalej vojenskej zotavovne nachádza hotel Granit, ktorý poskytuje možnosti ubytovania aj občerstvenia. Keďže som výlet absolvoval v pracovný deň na konci septembra, tak tu nikto nie je, ale rozložené slnečníky napovedajú, že bar je otvorený. Ja mám však dostatok zásob, a tak pokračujem z asfaltovej cesty doprava na modrú cykloznačku na hrebeň.

Kamenistá zvažnica sa rýchlo mení na poľnú hrebeňovú cestu a po 1 500 m mierneho stúpania konečne dosahujem najvyššie miesto dnešného výjazdu – vrchol Malej Smrekovice. Tá svojou západnou hranou ohraničuje aj NPR Jánošiková kolkáreň a za dobrej viditeľnosti poskytuje nádherné výhľady na Nízke Tatry. Ja mám žiaľ trochu smolu, pretože medzičasom sa nad Tatrami vytvoril opar a zakrýva podstatnú časť hrebeňa. Za normálnych okolností však pekne vidieť vrcholy Veľkej Chochuľe, Chabenca, nízkotatranského Salatína a aj Chopok.


Z Malej Smrekovice tak pokračujem miernym zjazdom Jánošíkovou kolkárňou na sever pod Šiprúň. Hrebeňovku tvorí pomerne nenáročný dvojstopý trail, ktorý je zjazdný aj na hardtaili. Veľká časť je zo západu chránená stromami, čo síce obmedzuje výhľady, no vďaka tomu, tam aspoň toľko neprefukuje. Pred Šiprúňom sa cesta opäť trochu dvihne, ide však len o krátke stúpanie a za chvíľu sa už nachádzam na Nižnom Šiprúňskom sedle, kde sa konečne otvoria výhľady aj na sever. Pred sebou vidím Malinô Brdo, Veľký Choč a ako postupujem po lúkach, tak aj časť Ružomberka a opäť Vlkolínec.

Už len dole!

Pokračujem na Vtáčnik, kde sa oficiálna cyklotrasa točí na východ na sedlo pod Sidorovom. Ja som sa rozhodol zosadnúť a potlačiť bicykel na vrchol Malinné. Tu je najvyšší bod lyžiarskeho strediska a bikeparku Malinô Brdo a zároveň tu začína bikeparkový trail „Malina“. Z technického hľadiska ide o flowtrail, ktorý však nie je postavený úplne šťastne a správca bikeparku sa oň aj „adekvátne“ stará.

Nie som tu však ani tak kvôli samotnému trailu, ako kvôli výhľadom, ktoré poskytuje Malina. Pod sebou mám Ružomberok aj s Malinôm Brdom a Sidorovom, vidno Liptovskú Maru a za normálnych okolností aj Západné a Vysoké Tatry. Ak máte trochu síl navyše, tak kvôli tomuto sa to skutočne oplatí, ak nie, tak doporučujem z Vtáčnika zjazd smerom k mini zoo na sedlo pod Sidorovom.


Z Maliny zjazdujem k bufetu, a keďže mám dostatok času a síl, doprajem si zjazd bikeparkovým trailom Blizzard až k lanovke. Odtiaľ opäť stúpam výšľapovým trailom okolo Sidorova k mini zoo na sedlo. Táto časť sa však dá vynechať a z Maliny zamierite rovno k mini zoo. Poslednýkrát si vychutnávam pohľad na skalnaté bralá Malinô Brda a smerujem na zjazdovú časť trailu okolo Sidorova.


Samotný trail som absolvoval prvýkrát pred zhruba dvoma rokmi a šlo o prírodný neznačený „poľovnícky“ chodník na východnej strane kopca. V roku 2019 sa ho však podarilo Liptovskému cyklistickému spolku úplne zlegalizovať, vďaka čomu bolo možné upraviť niektoré miesta. Samotný trail má dĺžku takmer 5 kilometrov a čo sa týka úprav, nejde o žiadne obrovské zásahy. Na začiatku, v miestach kde je možný stret s pešími turistami, sú pridané „retardéry“, niektoré miesta sú spevnené a rozšírené, no chodník takmer nezmenil charakter.


Zmenu som si všimol až v záverečnej časti, kde na poslednom kilometri pribudli malé dvojvlny a klopené zatáčky, no všetky zjazdné aj pre menej skúsených cyklistov. Sidorovský trail je nenáročný ale hravý a myslím, že mnoho z nás môže Ružomberčanom takýto skvost „za domom“ len závidieť. Chodník končí na lúkach nad kalváriou, ostáva mi tak kilometer zjazdu k autu do bikeparku. Kto má síl na rozdávanie, ten si môže trail zopakovať ešte raz, prípadne si opäť vyjsť na Malinô Brdo a skombinovať s niektorou z bikeparkových tratí.

Pre koho?

Výjazd cyklotrasou po hrebeni Veľkej Fatry je vhodný pre pokročilejších cyklistov, ako po výkonnostnej, tak po technickej stránke. Treba mať na pamäti, že vás čaká takmer 10 km stúpania z Podsuchej až na vrchol Malej Smrekovice, no odmenou vám budú pekné výhľady na vrcholy Veľkej Fatry, Nízkych a Vysokých Tatier a časť Liptovskej kotliny. Kratšia verzia s oboma trailami okolo Sidorova meria zhruba 40 km a nastúpate na nej viac ako 1 400 m. Na trase sa nachádza aj niekoľko studničiek, dva výdatnejšie pramene sú pod Sidorovom a na Vrchlúkach, jeden priamo vo Vlkolínci a vodu je možné doplniť aj v hoteli na Smrekovici a pod Malinným.


Ja som výjazd absolvoval na enduro bicykli, no ak sa nechystáte do bikeparku, tak sú vám vysoké zdvihy zbytočné a postačí aj ľahký XC bicykel, prípadne HT, no najviac si ho užijete na trailbiku.

Dúfam, že pre niekoho bude tento tip dobrou motiváciou na výjazd, no pamätajte, že väčšina trasy sa nachádza v národnom parku. V niektorých miestach cyklotrasa dokonca prechádza NPR, teda územím s najvyšším – piatym stupňom ochrany, buďme teda vďační, že aj u nás je možné legálne jazdiť v takýchto kútoch Slovenska, a ak je to v našich silách, podporme organizácie, ktoré sa o to zasluhujú.

GPS a podrobnú trasu je možné stiahnuť tu.



Hrebenom Velkej Fatry on Trailforks.com

Jazdenie v čase koronavírusu

Súčasnú situáciu rozhodne neberieme na ľahkú váhu, ale radi by sme vám aj naďalej prinášali obsah o cyklistike, jazdení a veciach, ktoré s tým súvisia. Pohybom na čerstvom vzduchu nikomu neškodíte a bicykel je stále skvelý nástroj, ako sa dostať mimo civilizácie. Veríme, že si tieto informácie dáte do kontextu a prispôsobíte dianiu, pričom tu je niekoľko odporúčaní:

• vyhýbajte sa kontaktu s ostatnými – hlavne než sadnete na bicykel a než sa dostanete mimo mesta/dedinu
• jazdite osamote a nie v skupine
• majte všetko na výjazd so sebou
• majte so sebou základné náradie, aby ste nezostali niekde visieť a neboli odkázaní na pomoc
• jazdite opatrne, aby ste nemuseli volať záchranné služby, ktoré majú iné starosti
• majte so sebou vždy šatku/buffku okolo krku pre prípad nevyhnutného kontaktu
• dobre si plánujte trasu a myslite dopredu, čo sa môže stať

Rovnako vás prosíme aj o šírenie dobrého mena nás cyklistov – veď ako budú vodiči na cestách, alebo ľudia v dedinách reagovať, keď uvidia prechádzať balík jazdcov?