Ako dopadla vrchárska súťaž dvoch egomaniakov?

Záver priebežného sumáru naznačil, že zvrátiť stav bude ťažšie, ako nájsť vyspelú formu mimozemského života v Malých Karpatoch. Jeseň bola v plnom prúde a trvanie slnečného svitu sa neúprosne skracovalo...

Ešte v úvode súťaže, ktorú som vám predstavil v tomto článku, som navrhol jej záver neprezieravo na 15. októbra, s čím Zwaro prezieravo súhlasil, nakoľko končí v práci za relatívneho svetla aj v období temna, ktoré sa na nás už každoročne dovalilo s posunom času. Daný fakt mu hral do karát a mohol svoje útoky plánovať v relatívnom pokoji s vedomím, že na prípadnú kontru bude mať ešte priestor.

Ďalší faktor, ktorý držal vytrvalo jazýček váh na jeho strane, je skutočnosť, že zatiaľ nemá doma povinnosti s "džavotadlami", s ktorými vždy rád trávim čas po práci. A tým končia moje výhovorky . Súperov systematický prístup k plánovaniu výjazdov nakoniec dňa 26. 9. ustanovil skóre na 11:0 a mne ostali oči pre plač.

Pokus o zvrat?

Času síce ostávalo pomerne veľa, no pokúšať sa o zvraty po ôsmej hodine večer v tme bolo síce možné, no všetky temné pokusy zlyhávali a víkendy sme obaja trávili v kruhu rodiny, a teda bez priestoru na hrotenie. Navyše znížená teplota a viditeľnosť s nutnosťou ovešať bicykel osvetlením, mi veľmi nedávali pocit ľahkosti a rýchlosti, ako tomu bolo v čase, keď mi s ubúdajúcou hmotnosťou padal jeden PR za druhým.


Moje ego sa nemohlo s niečím takým zmieriť, tak som si jeden deň pred koncom súťaže zobral pol dňa voľno a naplánoval útok na tri asfaltové segmenty ako predtým súper, keď zadelil jazdu, ktorá otočila skóre. Môj cieľ bol skromnejší, a teda vybúchať aspoň čestný bod a vyšlo to na segmente Pekná cesta už aj s pekným novým asfaltom! Keďže Zwarovi bolo blbé vyhrať na nulu, tak sa šiel radšej posledný deň súťaže povoziť do terénu, z čoho nemalo až takú radosť jeho zadné koleso, ktoré zažilo blízke stretnutie tretieho druhu s konárom po tom, čo ešte vylepšil svoj výkon na trailovom segmente.


Pritom by mi poľahky bol zobral aj ten môj čestný bod, keďže počas súťaže sa na ňom radikálne zmenili podmienky. Úsek pre cvičné prejazdy bratislavských SUV tankov, takzvaný tankodrom, merajúci približne tristodesať metrov, bol nahradený novým asfaltom. Zmena to bola razantná a už teraz sa tam premávajú cyklisti s pocitom šťastia, za čo ďakujeme magistrátu.

Zmenené podmienky sa nevyhli ani dvom lesným segmentom, ktoré poznačil padnutý strom. Do prípadných ďalších ročníkov musíme na základe skúsenosti z demo verzie súťaže lepšie špecifikovať pravidlá. Napríklad eliminovať nejakým zásahom zmenené podmienky na segmentoch, respektíve rátať výsledky po zmene s cyklokrosovými vložkami.


Čo na to víťaz?

Zdá sa, že Zwaro sa vie lepšie hecnúť, šiel stále totálnu hranu, s infarktovými tepmi. Ja až na výnimky s menšou, či väčšou pocitovou rezervou, nakoľko si tep nemeriam a ani raz som nezaznamenal krútenie hlavy. Ale nešpekulujme, spýtajme sa ho na to, a aj celkové dojmy priamo.


Čo Ťa viedlo k iniciovaniu súťaže?
Nebol si iniciátor náhodou ty? Za seba musím povedať, že mi na túto sezónu chýbala motivácia, nakoľko nemám žiadne pretekárske ambície a sem tam si dať plnú paru mi prišlo ako fajn spestrenie hobby cyklistiky. Nakoniec to ale prerástlo v kontinuálne preteky samého seba proti tvojim PR, čo bolo miestami šialené a stálo ma to veľa aj mentálneho úsilia.

Mal si doma podporu, alebo sa priateľka, neskôr manželka klepala na čelo, čo vymýšľaš?
Sem tam sa poklepala po hlave, keď videla, ako to hrotíme a ešte v ten istý deň naháňame ten istý segment a samozrejme sa bavila na našom hecovaní v rámci whatsapp chatu. Posledné pokusy som dokonca absolvoval s jej športovými hodinkami, nakoľko moje boli v servise. Ale svadby som sa dožil, tak sa jej plná podpora vyplatila.

Mal si zo súťaže radosť, alebo si sa musel do jazdenia občas nútiť?
Musel som zmeniť štruktúru výjazdov a celkovo tréningov. Zaradil som viac kopcov, oddychu, turistiky a skrátil jazdy na úkor lepšej regenerácie po extrémnom výkone. Pred útokmi som pociťoval mierny stres ale nútiť som sa nemusel, len niekedy by som v daný deň radšej absolvoval Gran Fondo na pohodu ako si prefúknuť kapiláry v miestnom lese. Ale určite to bola radosť, inak by som to nerobil.


Myslíš, že máš ešte priestor na vylepšenie časov?
Veľa som sa naučil o fungovaní svojho tela a myslím si, že tam ešte nejaký priestor je. Uvidíme, ako sa budem flákať počas zimy. Na ďalšiu sezónu by som rád pojazdil kopce v rebríčku Bratislava – Záhorie na portáli Cyklokopce a ich súťaži Na vrchol, no a niektoré sú totožné. Samozrejme ťa týmto vyzývam!

Zwaro, dával si do pokusov všetko, alebo si mal aj rezervy?
Absolútny doraz. V jarnej časti som doplácal na prepálené úvody a slabšiu kondíciu, ktorá sa prejavovala aj krútením hlavy, nakoľko telo nezvládalo všetko dostatočne zásobovať kyslíkom pri maximálnom výkone. Na jeseň to už bol iný príbeh, dokázal som do záveru segmentu zrýchliť a pri priemernom tepe 194 bpm počas bezmála jedenásť minút, napríklad na Strmine s ohľadom na moju maximálnu hodnotu 200, to bolí aj teraz, keď to píšem. Rozhodne to doma neskúšajte.


S výživovými doplnkami alebo čistý ako Bolt, na kuracích krídelkách z KFC-čka?
Zmenil som celkovo stravu za účelom úbytku hmotnosti a zachovania svalovej hmoty a sily. Do jedálnička sa mi teda dostalo viac zeleniny, ovocia a celkovo potraviny bohaté na karbohydráty. Po vysoko intenzívnom výjazde som dopĺňal rýchle cukry vo forme regeneračného nápoja a pred spaním proteínové nápoje. Dôležité je to správne namixovať a neostať len na doplnkoch. No a samozrejme, keď išlo do tuhého, tak ionťák s vysokým obsahom sacharidov a géliky.

Ktorý segment bol pre teba najťažší?
Určite ten najdlhší, a teda VN-BK, kde si mal oproti mne extra kvalitný čas. Takzvaný segment pravdy, dlhý bezmála pätnásť kilometrov s miernym priemerným sklonom, kde sa 4-5 krát objaví prudšia pasáž a preverí zostatky v nádrži. V top 10 finiš som nedúfal ani v najdivokejšom sne. Ale tvrdá príprava v Strážovských vrchoch sa oplatila.

Ďalšie kolo sútaže?
Jasnačka, už si lakujem tretry. A keď trošku potrénuješ, o rok bude rozhovor s tebou.


Vďaka za odpovede, no s poslednou si nie som istý, keďže Zwaro odmietol zimné kolo, a to som navrhoval pre zmenu downhill . Bez zimného kola ja odmietam letné a budem súťažiť sám so sebou, lebo najmä o tom bola tá súťaž a tú som veruže vyhral. Výrazné zlepšenia na všetkých súťažných segmentoch, dokonca aj tých, ktoré som dovtedy nikdy nešiel! Naozaj sa to dá, lebo práve na nich bol každý ďalší pokus s osobákom! A kilá pritom padli z 88 až na minimum 78, až som sa sám seba zľakol, tak som to vytunoval na stabilných 80 a cítim sa super.


Teším sa, ak sme náhodou niekoho inšpirovali a berte nás s rezervou, aj keď sa môže javiť, že sme bývalí a zároveň budúci majstri sveta!
report_problem Našiel si v texte chybu?
reactor 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tri roky so Slovakia Divide a jeho víťazi

Tri roky so Slovakia Divide a jeho víťazi

Podarilo sa nám úspešne zorganizovať už tri ročníky nášho cyklistického podujatia. Myšlienka splnila účel: nájsť „neokukanú“ trasu zo západu na východ Slovenska, po čo najväčšej divočine bez civilizácie.
Rozhovor: Kristína Madarásová - bojovníčka na trati, v ringu aj v živote

Rozhovor: Kristína Madarásová - bojovníčka na trati, v ringu aj v živote

BMX. Väčšina z nás si vybaví detstvo a prvý bicykel. Pritom sa na nich súťaží aj na olympijských hrách. A my na Slovensku máme skutočnú šampiónku práve v tejto disciplíne.
Z nuly na vlastný „Mount Everest“ za 3 roky

Z nuly na vlastný „Mount Everest“ za 3 roky

Tento článok je príkladom „success story“, ako som sa z kategórie „nobiker“ dostal do kategórie „aktívnejší hobby biker“, zároveň som si splnil sen a úspešne som absolvoval bikepackingové preteky.
keyboard_arrow_up