Na Horala sa usmialo slnko

Po dlhých rokoch sa nad Horalom zľutovalo počasie a takmer 500 bikerov vítalo slniečko a 22 stupňov. Krejzi trať, aj vďaka skráteniu, bola zvládnuteľná, ale zabrať dala poriadne... Report s fotkami od roota

Horal, plným menom Dema Horal Alto MTB Maratón, sa už desať rokov koná pod Tatrami, s centrom vo Svite. Zo západného Slovenska je to troška od cesty a vyrážať ráno pred pretekmi je takmer nemožné, tak som sa zatiaľ žiadneho z deviatich uplynulých ročníkov nezúčastnil. Tento rok však viaceré veci hrali do karát, a tak som sa v piatok poobede viezol smer Spišská Nová Ves, blízko ktorej som prespával u Peťa Šofranka, organizátora Sintesi XCM Slovak Paradise 2009 (trať ktorého som si prešiel po Horalovi – ale o tom v ďalšom reporte). Po dlhom rozhodovaní som si zvolil trať Krejzi, ktorá bola vždy veľkou výzvou aj pre skúsených bikerov. Tento rok bola skrátená na 82 km, s 2500m prevýšením, čo pre mňa stále znamenalo dostatočnú výzvu. Zastavil som sa zaprezentovať vo Svite, kde sa akurát chystalo vyhlasovanie výsledkov prvej etapy Horal Tour 2009. Obľubovači etapákov už mali totiž za sebou výjazd na Kráľovú Hoľu a chystali sa na Krejzi alebo Lejzi trať Horala v sobotu a 7 XC okruhov v nedeľu (o čom vám viac povie lagonda v jeho reporte). V okolí Koliby panovala príjemná atmosféra, pri prezentácii takmer nikto nebol, takže mi trvala len pár sekúnd. V igelitke som si našiel kopu reklamných materiálov, krém od Sportique (ktorý ďalší deň dosť pomohol), nejakú výživu od Nutrendu, čip na bike, štartovné číslo (maxi-formát) aj so separátnym profilom trate (vo Zvolene to bolo vyriešené lepšie – profil na druhej strane čísla) a darček – ponožky v designe Horal Alto maratónu. Mal som trošku naponáhľo, tak som sa odobral po 300 metrovom chodníčku späť k parkovisku, ktoré bolo vyhradené pre Horala a kam ma už aj v piatok mestskí policajti navigovali. V Hnilčíku, pri SnV ma čakal Peťo Šofranko, ktorý už griloval skvelú makrelu na rozmaríne. Pokecali sme a šiel som neobvykle skoro späť.
Po výdatnom spánku, rušenom len neuveriteľne otravnou muchou, som sa vybral do Svitu. Cesta mi včera trvala 40 minút, tak som vyrážal okolo 7:45. Parkovisko bolo už takmer plné a bol problém nájsť miesto – predzvesť toho, že sa na štart dnes postaví veľké množstvo bikerov. Išiel som zapichnúť vlajku MTBiker.sk, stretol roota, využil prichystané ToiToiky a išiel sa nachystať na trať. Štart bol už o pár minút a ja som márne šmátral v igelitke po špagátoch alebo sťahovacích pásikoch. Tak som zobral číslo a profil do ruky a utekal k štartu. Tam už sa odpočítavali posledné sekundy a ja som vbehol do miestnosti prezentácie, zobral do ruky 6 sťahovacích pásikov, jeden stihol upevniť, sadol na bike a odštartoval.

Horal Tour 2009 2et 010Horal Tour 2009 2et 012Horal Tour 2009 2et 006
 

Horal Krejzi
Slovami pretekára, “štart sa mi nevydaril“, nakoľko štartové číslo sa za jazdy naozaj nedá upnúť. Bojoval som s ním asi 1 km, keď som sa rozhodol zastať a pripevniť ho aj s profilom. To mi ušlo nielen čelo, ale aj chvost štartového poľa a v prvom stúpaní/tlačení som postretával kopu hobíkov, ktorých výsledný čas až toľko netrápil a prišli sa skôr popasovať s nástrahami trate. Prvý výšľap mal skoro 5 km a z jemného sa postupne stal ťažko šliapateľným, hlavne v skupinke tlačiacich bikerov. Nasledoval prvý kratší zjazdík, ktorým sme sa dostali k Lopušnej Doline. Z nej sme sa cez brod dostali pod kopec, kde sa pole Krejzi začalo výraznejšie trhať. Technickým stúpaním v lese sme sa dostali na hrebeň medzi Lúčivnou a Šuňavou a následne zjazdíkom okolo fotografov do Šuňavy. Tu bola prvá občerstvovačka (relatívne skoro), z kategórie skvele zásobených. Príliš som sa tu nezdržiaval a stúpal po jemnom štrku na kopec nad Vikartovcami. Prebehli sme cez dedinu a začali stúpať na takmer najvyšší bod Krejzi trasy s výškou takmer 1400 metrov a nádherným výhľadom na Kráľovu Hoľu. V tomto stúpaní nás už začali dohánať prví bikeri z Lejzi trasy, ktorí odštartovali o pol hodinu neskôr a stúpali tu len do výšky 1100 metrov, kde sa odpojili. Prišli však o zjazd, ktorí absolvovali len Krejzi jazdci, a ktorý bol z tých ťažších, ale o to krajších. Pod ním sme sa opäť spojili s Lejzi jazdcami a pokračovali do Liptovskej Tepličky. Tu bola druhá občerstvovačka a značný chaos – Krejzi tu malo občerstvovačku dvakrát a regulovčíci mali plné ruky práce, aby usmernili bikerov tam, kam majú ísť (a nie vždy to vyšlo, čoho som bol svedkom). Mňa poslali hore do kopca, čo som podľa profilu očakával. O pár metrov však išiel v protismere biker s krejzi číslom a súcitne sa na mňa pozeral. O chvíľku ďalší, s podobným pohľadom. To ma trošku vyviedlo z miery a rovnako aj bikera, ktorého som akurát dobiehal. Ten to však vydedukoval pekne Slovensky: „jáááj, k*rva, však my sa j*beme na ten kopec a potom späť“. To, plus výškový profil, vysvetľovalo tie súcitné tváre. Stúpali sme po zabárajúcom sa štrkovom podklade pre chystanú novú asfaltku, pomaly a dlho. Keď už sa zdalo, že sa stúpanie zjemní, opäť sa zostrilo a vyššie, na lesných cestách bikeri poväčšine tlačili. Aj keď to bol šliapateľný kopec, síl už nebolo na rozdávanie a viacerí sa šetrili na záverečné kilometre. Našťastie vrchol kopca prišiel relatívne skoro a poskytol nádherné výhľady na celé Vysoké Tatry. Dostali sme na ruku zelené gumičky ako dôkaz, že sme boli na vrchole a pokračovali po lúkach smerom k Tepličke.

Horal Tour 2009 2et 102Horal Tour 2009 2et 109Horal Tour 2009 2et 146
 

Zjazd do Tepličky bol krkolomný a technický, ale veľmi ľúbivý. V dedine sme opäť išli okolo občerstvovačky, túto som však vynechal a radšej pokračoval po asfalte ďalej. Podľa profilu sa zdal byť ďalší kopec tiahly a nie veľmi dlhý a na taký som sa psychicky pripravil. Čo však prišlo, znamenalo pre mňa jedinú a silnú krízu – ostré stúpania s následnou rovinkou, ktorá sa javí ako vrchol kopca. Ale potom príde ďalšie stúpanie. A opäť to isté. A keď už sa pripravíte na zjazd, príde ďalšia stojka. K tomu sa pridal aj poriadny hlad a začal som toho mať už naozaj dosť. Našťastie prišiel zjazd až do Šuňavy, kde bola posledná občerstvovačka. Okolo nej bolo rozložených veľa bikerov a rýchlo som pochopil prečo – mali domácu bábovku, pagáče, čerstvý ovčí syr a dokonca aj pivo. Ikeď to troška demotivovalo od návratu do cieľa, veľmi to pomohlo na prázdny žalúdok. Začalo sa mi ísť o dosť lepšie a v posledných stúpaniach, ktoré sa išli v opačnom smere na začiatku trate, som dal asi 6 krejzi bikerov. Tesne pred cieľom prišlo prekvapenie v podobe singletracku najskôr strmo hore a potom ešte strmšie dole. Tento kopček na profile vôbec nebol a tak boli reakcie bikerov zväčša ťažko publikovateľné. Taká menšia škodoradosť od organizátorov " title=". Za ním však už naozaj bol cieľ a ja som si po 5 hodinách a 40 minútach mohol vydýchnuť. Aj keď som išiel takým tempom, aby som vládal aj v nedeľu, kedy bola na mojom pláne 100 km trasa, Horal dal poriadne zabrať. Michal Lami tých 82 km dal za 3:48. Rešpekt.

Profil
Après Vélo
Z priestoru cieľa som sa pomaličky odtackal k autu, kde som sa zložil a na pár minút ležal. Hlavne chodidlá neboli z 5.5 hodinových pretekov nadšené, inak telo fungovalo. Trať bola takmer suchá, takže bike aj ja sme boli relatívne čistí. Predstava teplej sprchy ma však lákala, a tak som sa spýtal, kde sa sprchy nachádzajú. Keď som dostal odpoveď, zvíťazila vo mne lenivosť a doviezol som sa tam autom – boli na plavárni v Svite, asi 500 metrov od parkoviska. Skvelá vec bola, že sme mali voľný vstup do plavárne na 8.8, tak som zobral plavky a išiel sa troška uvoľniť do bazéna (samozrejme po náležitej očiste od blata a potu). Asi o štvrtej som sa dostal späť do centra pretekov, kde už bolo plno ľudí, reklamných stánkov, hudby a príprav na vyhlásenie výsledkov. Na jedlo sa chvíľu čakalo, lebo sa muselo dovárať (cestoviny s omáčkou), ale nič tragické. Jedlo sa dalo kúpiť aj z viacerých bufetov a stánkov v centre pretekov, takže núdza nebola. Takisto nebola núdza o miesta na sedenie a známe tváre. O piatej prišlo na rad vyhlásenie výsledkov a následná tombola. Odkaz na výsledky nájdete nižšie.

Horal Tour 2009 2et 169Horal Tour 2009 2et 172Horal Tour 2009 2et 152
 

Záver a hodnotenie
O Horalovi som vždy počul a čítal dobré veci, aj keď bolo počasie pod psa. Tento rok počasie konečne vyšlo na jednotku a tým odpadla Horalovi snáď posledná chybička krásy. Skutočne si neviem spomenúť na moment, kedy by niečo neklapalo, alebo bolo spravené zle. Organizátori si, zdá sa, berú za vzor veľké zahraničné maratóny – a to je skvelé.

+ organizačne bezchybné
+ náročná a prekrásna trať v malebnom prostredí Nízkych Tatier
+ bezproblémové značenie
+ super zásobené občerstvovačky
+ atmosféra v centre pretekov, samotné centrum pretekov
+ počasie, asi vymodlené
+/- vzdialenosť parkoviska od centra a spŕch od centra a parkoviska
- menší chaos na občerstvovačke v Tepličke. Možno separovať pretekárov pred občerstvovačkou a nie po nej?
- zdravotné zabezpečenie na tak náročnú trať, hlavne po vysoko nastavenej latke v Stupave, sa nezdalo byť adekvátne (ale možno som ich len nevidel – videl som len 1 sanitku pri trati) - musím zobrať späť po poopravení od Ivana Zimu v komentároch k článku.

Držím palce organizátorom, nech im praje počasie aj o rok, pretože ostatné veci majú zvládnuté na výbornú. A je výborné, že zavádzajú novinky z veľkých podujatí v zahraničí, čím posúvajú maratóny u nás ďalej. A tým, čo sa budú o rok rozhodovať, či Krejzi alebo nie odkazujem: skúste to, stojí to za to...

Výsledky
http://cyklo.sao-tatry.sk/2009/mtbcup/horal/index.php?kam=1

Fotogalérie
(fotky od roota nižšie)
http://picasaweb.google.com/milada.izakovicova/HORAL2009
http://cyklo.sao-tatry.sk/zobr_foto.php?ake=12

Diskusia
http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?f=6&t=18853&st=0&sk=t&sd=a&start=180

Fotky od roota
Zo všetkých troch etáp Horal Tour
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela
Komentáre
Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
Podobné články
Reportáž: Stupava Winter MTB & RUN 2025 – tam, kde vládne sneh a ľad
Na tieto preteky sa vždy teším celé mesiace a ani záchvaty kašľa a zhoršujúci sa zrak ma rozhodne nemôžu odradiť od tohto klasického zimného zážitku.
Prekonal som sám seba: reportáž z pretekov L’Etape Slovakia 2024
Tohtoročná slovenská verzia L’Etape priniesla identickú trasu ako predchádzajúce ročníky a zároveň slúžila ako moje jediné referenčné preteky z minuloročnej prvej celej cyklistickej sezóny.
Video: Strata z 1. kopca neznamená koniec - L'Etape Slovakia by Tour de France 2024
Aj tvoje ráno pred skorým štartom vyzerá podobne? Dá sa niečo robiť so stratou z prvého kopca alebo Strmina to rozhodne?
keyboard_arrow_up