Rozhovor: Servisný mechanik, ktorý si to vie nadol skutočne pustiť...

Jeden z našich najmladších členov tímu je Jakub Jankových – Wechet. Začínal ako brigádnik popri škole a momentálne už pracuje na full-time. Prečo sa rozhodol práve pre MTBIKER, sa dočítate v tomto rozhovore.

Ahoj Jakub (Wechet). Na úvod by si nám mohol prezradiť, ako dlho už pracuješ pre MTBIKER a ako si sa ku nám dostal.
Ahojte. Pôvodne som sa sem chcel prísť opýtať na prácu až po strednej škole. Avšak, ako mi už zopár ľudí povedalo, že mám známych úplne všade, tak som mal známych aj tu. S Peťou sme sa poznali cez spoločného kamaráta a občas sme sa stretli v Kálnici, keď sme boli jazdiť. Po chvíľke som v Kálnici stretol aj budúceho kolegu a nadriadeného Martina Meliša a onedlho som už brigádoval v lete ako expedičný pracovník. Teraz som vo firme približne rok a pol, z toho asi pol roka na full-time.


Nedávno si doštudoval strednú elektrotechnickú školu. Bol si rozhodnutý už popri škole, že sa chceš zamestnať v cyklistickej sfére?
Viac menej áno. Celkom často som rozmýšľal, ako konkrétne a napadalo ma viacero rôznych možností. Jedna z nich bola odísť na nejaký čas do Kanady a tam pracovať v bikeparku či ako mechanik alebo trailbuilder. Ďalší nápad bol o niečo reálnejší. Po prvej návšteve jedného z najväčších parkov Morzine-Avoriaz vo Francúzsku. Napríklad aj tam by sa zrejme našla práca a minimálne doprava a vybavovania ohľadom práce by boli zrejme jednoduchšie ako Kanada. Nakoniec, keď som začal brigádovať v MTBIKER centre, som dospel k názoru, že sú to pekné plány ale treba byť občas troška realista.

Prečo si sa práve takto rozhodol?
Dá sa povedať, že už od škôlky som jazdil na bicykli. Ani počas školy ma to neopustilo. Keď som mal prvý lepší bicykel a prvýkrát som si niečo opravil, tak ma to začalo baviť ešte viac. Aj v našej partii, ktorá fungovala počas školy, sme chodili jazdiť a chalani sa na mňa obracali s prosbou, či im nepomôžem niečo opraviť. A tak som sa utvrdil v tom, že to je niečo, čo ma bude živiť a baviť zároveň.


Tým, že máš ku cyklistike veľmi blízko, máš aj nejaký sen, ktorý sa týka práve cyklistiky?
Počas sledovania svetového pohára v zjazde som bol vždy unesený z toho, ako dobre tí ľudia idú. Všetko im vychádza, málokedy spravia nejakú chybu. Chcel som sa raz postaviť na štart svetového pohára. Avšak ako išla doba a nemal som až takú podporu ako mal napríklad môj známy Oliver Gombala, ktorý už jazdil svetový pohár aj majstrovstvá sveta, tak som si povedal, že ak sa nepostavím na štart, môžem si tie trate minimálne prejsť. Tento sen alebo skôr cieľ sa pomaličky plní, Lenzeheide vo Švajčiarsku som už zjazdil a trať sa mi naozaj páčila.

Ako si sa zžil s kolektívom v centre? Našiel si si tam tých „svojich“ ľudí?
Kolektív je tu naozaj super. Nie je dňa, kedy by sa človek nezasmial aspoň raz. Je pravda, že ľudia v centre pribúdajú, ale nemôžem povedať, že by som niekoho nemal rád. Každý je niečím výnimočný a má odlišnú osobnosť. Nedá sa povedať, že by som sa bavil výhradne s jedným či dvoma kolegami. S každým, kto ide okolo, si mám čo povedať.


Stretávate sa aj mimo pracovnú dobu?
S Martinom z predajne sme sa od leta dohadovali, že pôjdeme zajazdiť v Kálnici, ale nedostali sme sa k tomu. Párkrát sme išli na bicykloch do práce. Takisto aj s kolegom Peťom zo servisu chodievame do práce na bicykloch, ak to počasie dovolí. Inak sme si spravili pár výjazdov na Tematín. Taktiež chodíme v piatok na jedno čapované, alebo podporiť hokejovú atmosféru na štadión.

Čo vnímaš ako najväčšie pozitívum na svojej práci?
Pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú pomoc a nevedia si poradiť sami. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Keď som nemal, buď náradie alebo zručnosť, na nejaký úkon a musel som ísť do servisu.

Na začiatku si ako brigádnik pracoval hlavne v expedícii, teraz je tvoje miesto na servise. Je nejaká iná pozícia, ktorú by si si ešte rád skúsil?
Nad týmto som sem - tam rozmýšľal. Občas niečo vidím a poviem si, že by som to možno spravil inak alebo lepšie. Na druhej strane, ostatné veci z tej pozície by som zasa nezvládal možno vôbec. Počas víkendov bývam aj pri pokladni. Viem s istotou povedať, že pracovať tu, hlavne počas leta, musí byť dosť náročné. Takže táto pozícia mi vyhovuje. Neviem povedať do budúcna, ale zrejme by som nemenil.


Aké servisné chyby najčastejšie ľudia robia?
Najčastejšie vie sťažiť prácu, ak zákazník začne úkon ale nedokončí ho. Nechcem tým však odradiť ľudí od servisovania bicyklov doma, to určite nie. Len treba zvážiť svoje možnosti a schopnosti, či to zvládnem. Zároveň treba byť pripravený na všetko, čo by sa mohlo pokaziť, lebo nie vždy, ale občas sa to stane. Najviac vie pomôcť internet. Napríklad naše servisné videá, kde je veľa rôznych úkonov “sfilmovaných” a podľa nich sa dá servis priblížiť aj začiatočníkom.

Čo by si mal vedieť každý opraviť?

Nielen túto otázku položil Jakubovi aj náš kolega Cepo vo videu, ktoré nájdete na samostatnom YouTube kanáli MTBIKER_centrum.


Ktoré servisné úkony sú pre teba tie najzaujímavejšie, resp. ktoré ťa najviac bavia?
Najviac ma baví práca s pružením. Vidlice a tlmiče. Zistiť, ako všetko funguje, kadiaľ tečie olej, keď sa potočia rôzne nastavenia. Popri škole som mal nahrubo navrhnuté časti tlmiča a vidlice, no nemám možnosti na realizáciu, tak som to odsunul a možno sa k tomu neskôr vrátim. Takisto aj hydraulické brzdy, avšak výnimku, ktorú nemám rád, sú Sram brzdy. Zaujímavá práca je aj s ložiskami. Len občas ľudia prirovnávajú ložiská v zadnej stavbe a v nábojoch kolies k ložiskám na aute. To je však chyba. Sú totiž menšie, a preto nevydržia až tak dlho. Treba ich častejšie meniť.


Stretávate sa na servise aj s neštandardnými požiadavkami zákazníkov? Bola nejaká, na ktorú istotne nezabudneš? (napr. rôzne kombinácie prevodov, redukcií a pod.)
Najčastejšie sa stretávame s požiadavkou na väčšie kazety. Aby sa ľuďom ľahšie šliapalo. Toto sa dá vyriešiť napríklad aj menším prevodníkom a netreba dávať dozadu kazetu už s prehnane veľkým rozsahom 50/51 zubov. Pre mňa zvláštne požiadavky bývajú, keď chce zákazník nastaviť vyššie riadítka, aj keď to už nejde. Potom je treba použiť nie príliš vkusný adaptér a množstvo podložiek, lebo je až príliš dlhý. Podobné patálie bývajú aj s kolesami - ak sa podarí skombinovať duše a bezdušové mlieko.

Máš aj nejaký servisný odkaz ľuďom, ktorí si kúpili nový bicykel?
Je zopár vecí, ktoré je treba vedieť, no aj dodržiavať. Z tých základných je to napríklad mazať reťaz. Ideálne mazivom podľa podmienok v akých jazdím. Vizuálnu kontrolu častí, ktoré sa bežne opotrebúvajú. To sú brzdové platničky alebo gumičky prípadne kotúče alebo aj lanká a bowdeny. K ľahšiemu servisu patrí oprava defektu. Dôležitá vec, ako udržať bicykel funkčný (hlavne ložiská), je neumývať bicykel tlakovým čističom. Ten totiž dokáže natlačiť prach, hlinu a iné nečistoty spolu s vodou do ložísk, a preto nejdú, sú dokonca často až hrdzavé. Ideálna je hadica s vodou, čistič a kefa s jemnými a hrubými štetinami.


Často sa stáva, že príde na servis bicykel, ktorému už niet pomoci?
Že by bicyklu už nebolo možné pomôcť... jedine ak je poškodený rám. S tým som sa stretol len raz. Bolo to dosť nepekné poškodenie po nehode s autom. Rám s pár ďalšími komponentami sa vymenil a bicykel bol zase pojazdný. Avšak, to už sa dá brať ako nový bicykel, keďže základ je nový. Inak stačí vymeniť diel alebo len obyčajné lanko, nafúkať a z prvého pohľadu nepojazdný bicykel je schopný znova jazdiť.

Jazdíš prevažne downhill. Ako dlho sa tomuto odvetviu cyklistiky venuješ? Zúčastňuješ sa aj pretekov?
V tomto odvetví sa pohybujem pomerne krátko. Dá sa povedať, že toto je moja tretia sezóna. Ale ak by som to mal počítať ako naozajstný downhill, tak to začalo mojím prvým pobytom za hranicami mimo pretekov, a to vo Francúzsku. Pretekov som sa začal zúčastňovať v rovnaký rok, v ktorom som si kúpil prvý ozajstný zjazdový bicykel. Začal som na menšej sérii WBS na Morave, kde som odjazdil 2 sezóny. Tento rok som išiel bohužiaľ iba 2 kolá SPDH, čo ma troška mrzí. Budúci rok by som sa chcel zúčastniť všetkých kôl.


Patríš medzi tých, ktorým jeden bicykel nestačí. Aké bicykle teda máš?
V prvom rade mám zjazdový bicykel. Môj prvý zjazďák bol na legendárnom ráme Iron Horse Sunday. Nebol najľahší a ani mi úplne nesadla veľkosť ale za 2,5 roka, čo som ho jazdil, som bol veľmi spokojný. Tento rok som presedlal na zánovný rám Trek Session 9. 9 2017. Je to jeden z najľahších zjazdových rámov na svete, ak nie najľahší. Ďalší bicykel čo mám, je na pumptrack. Bicykel je na ráme BeFly AirTwo, jedná sa o slovenský rám. Dokonca sa poznám aj s človekom, čo ten rám navrhol a od neho ho aj mám. Posledný prírastok v mojej stajni je enduro hardtail. Rám je troška exotický. Jedná sa o oceľový ručne zváraný rám v Peru značky Marino. Rám som si navrhol sám. Každý rozmer a uhol som si počítal. Aby som nezačínal od nuly, ako predlohu som použil rám Rock Machine Blizz CRB vo veľkosti M. Všetky moje bicykle aktuálne aj neaktuálne nájdete v mojom profile aj s rozpisom komponentov a hmotnosťou.

Čo hovoríš na stav bikeparkov na Slovensku? Vieš to porovnať so zahraničím?
U nás máme, dá sa povedať, veľmi dobré podmienky na výstavbu parkov. Len podpora trailbuilderov je u nás minimálna a zadarmo to nikto robiť nebude. Preto tu máme zopár výborných parkov. Napríklad Kálnica, ktorá je orientovaná pre každého jazdca, Malinô Brdo je viac zjazdový park ale zajazdí si aj menej skúsený jazdec. Máme tu ešte park Košutka, Gruniky, Janov, Jasenská… Najnovší prírastok je Bikepark Mýto pri Brezne. Porovnávať slovenské parky s tými v zahraničí sa pravdepodobne ani nedá. Najbližšie v zahraničí, kde sa dá dobre pojazdiť, je Rakúsko, Slovinsko, trochu ďalej Švajčiarsko, Nemecko… V týchto krajinách využívajú potenciál Álp. U nás je zakázané jazdiť na bicykli, a to sa poriadne ani nepriblížime k Tatrám a beriem to ako troška nevyužitie potenciálu, ktorý by tu bol.


“Naháňanie gramov“ na zjazďákoch... Má to zmysel? Ako si na tom ty?
Pri tomto záleží hlavne na jazdcovi a ešte viac na peňaženke. Veľmi ťažký bicykel ide ťažšie do vzduchu a môže sa aj horšie ovládať, ale o to lepšie drží stopu. Ak je zasa príliš ľahký - pod 13,5 kg, ide síce do vzduchu veľmi ľahko, ale nemusí byť taký stabilný v rozbitom teréne. Tu závisí aj na hmotnosti jazdca, kde ľahký jazdec a ťažký bicykel môžu mať spolu rovnakú hmotnosť ako ľahký bicykel a ťažký jazdec. Podľa mňa by mal každý jazdiť na bicykli, na akom sa mu dobre jazdí. Ja som začínal na stroji, čo mal hmotnosť cez 20 kg a keď som testoval bicykel s rámom, ktorý som kúpil, bol to šok. Najväčší šok ale prišiel, keď som preskladal svoje komponenty na nový rám. Čo sa týka môjho bicykla, chcel by som ešte trochu zhodiť na hmotnosti, ale to už prichádza tá záležitosť s cenou. Moja aktuálna hmotnosť bicykla je 15 kg.

Máš aj nejaké iné hobby mimo cyklistiky, alebo ťa úplne pohltila?
Nenazval by som to hobby ale zaujímam sa aj o autá. Samozrejme ktorý chalan/muž nie. Myslel som však o autá, za ktorými sa otočí nielen muž ale občas aj žena. Keď je počuť motor s objemom motora niekedy aj 3 priemerných slovenských áut. Preto vždy rád cestujem za kamarátom do Švajčiarska, ktorý také má. Cestovať s ním je vždy neskutočná zábava.

Jakub je mladý chalan, ktorý sa rozhodol plniť si svoje sny. Jedným z nich je aj takáto vysnívaná práca, ktorá ho (dúfajme) ešte pár rokov neomrzí. Ďakujeme za odpovede. Želáme ti ešte veľa úspechov v cyklistike a veľa pekných bikerských zážitkov.

Ak sa vám tento rozhovor páčil, skúste si prečítať aj iné, napríklad s našim manažérom MTBIKER centra, Robom zo zákazníckej podpory alebo s programátorom Jožom, riaditeľom obchodu Martinom, či nedávny rozhovor s Katkou z reklamačného oddelenia a posledný s našou zástupkyňou šéfredaktora Lenkou.

MTBIKER tím