Oravský maratón, alebo ako som sa rozbil...

Hovorí sa, že človek nevstúpi dva razy do tej iste rieky, bahna. Minuloročná účasť na Oravskom maratóne vo mne zanechala taký „silný“ dojem, ktorý mi zabránil štartovať aj na tohtoročnom Súľovskom martýriu. Každopádne, tento rok vyzerala predpoveď počasia priaznivo a tak sa na poslednú chvíľu rozhodujem zúčastniť sa a dať tak Oravskej prírode druhú šancu... a spravil som dobre!

Tieto preteky patria medzi tzv. okruhové, teda dlhá trať pozostáva z 2 okruhov. Niekomu to príliš nevonia, priznám sa, že ani ja nie som nadšený fanúšik, ale na druhej strane som tiež zástancom teórie: radšej poriadne zabezpečené 2 kolá, ako jedno nepodarené. Na extrémy ako napr. Štiavnica (4 kolá), ani táto teória nezaberá " title=". Prevýšenie 2445 m a celková dĺžka 85 km sú z kategórie štandardných parametrov.

Oravsky Maraton
Ukecám teda Pala Siváka, čistokrvného to žiletkára, ktorý čím ďalej, tým viac objavuje aj krásy MTB " title=" O 7:15 naložíme veci do jeho auta, vlastne skôr už menšieho kamióna. Nejaké tie nálepky a sme ako teamový voz... Môj kolega je známy svojou obľubou vyšumenej Coca-Coly ako náhrady za ioňták a tak po zastávke v Belej, kde nakúpime zásoby, sa ho pýtam, či mu mám tou fľašou triasť až do Kubína " title=" Cesta ubieha rýchlo, onedlho míňame dopravnú značku s nápisom Dolný Kubín. Už z diaľky vidím ceduľku, ktorá ukazuje účastníkom správny smer k parkovisku a prezentácii. Zoznámim sa s pánom Rišianom, zaregistrujem a ideme nachystať stroje. Musím pochváliť aj takú nenápadnú maličkosť, akou sú inteligentne spravené dierky na uchytenie čísla. Slnko pečie a pri natieraní ochranným krémom sa mi smejú, či som na kúpalisku " title=" Všetko nachystané a už nahodený robím poslednú kontrolu biku. Spomeniem si, že už v Rakúsku som mal problémy s ľavým pedálom a ťažko sa mi na jednej strane zacvakávalo. Zabudol som však na to a až teraz ma napadlo sa na to pozrieť. Z hrôzou zisťujem, že jedna skrutka je úplne mimo závit. No super, snažíme sa to pomocou klieští opraviť. Riešiť takéto somariny pár minút pred štartom vyslovene neznášam, ale keď som hlupák a nepozriem sa na to, keď mám čas... Štart sa blíži a oprava sa stále nedarí.

Oravsky Maraton
Vykašleme sa na to, ešte mám predsa druhú stranu pedálu a behať sa toľko ako minulý rok dúfam nebude... Trošku ma to rozhodí, ale pri pohľade na Števa Horta, idúceho len v klasických topánkach a na platformách (dokonca bez košíkov) si uvedomujem, aký nepodstatný problém tu riešim " title=" A nehovorím o tom, že ho až do cieľa neuvidím, keďže mi naloží hneď v úvode... pred týmto chalanom dám vždy klobúk dole. Na štarte je veselo, napravo Mišo Sýkora a zľava Matúš Pribela. Zaznie výstrel a vyrážame. Úvod je po asfaltke, radím veľkú a snažím sa zubami nechtami udržať sa. Všetko márne, prvá skupina je onedlho v prachu. No nič, je to predsa maratón, vravím si " title=" Je fajn, že hneď na začiatku je stúpanie a štartové pole sa tak rýchlo roztrhá. Ono sa vlastne stúpa celú prvú polovicu okruhu, teda 20 km. Najskôr teda po asfalte, potom sa nabehne na lúku a po nej sa chodníček kľukatí hore a dole, pričom sa neustále „nenápadne“ naberajú metre. Po menšom zjazde sa zbieha na cestu a tiahlym stúpaním mierim k prvej občerstvovačke. Už z diaľky sa ma pýtajú, či chcem ionťák alebo vodu. Kričím že ionty a dostávam do ruky fľašu. Napijem sa z nej, ale ju rovno aj podávam do ruky chalanovi, čo stojí na konci „zóny“. Nevyskúšané bidony zásadne nemením, pretože majú tendenciu v najbližšom zjazde vyskakovať z košíka " title=" Pred Malatinou znova stáčame na poľné cesty a prášime po lúkach. Ono slovo lúky bude asi najviac vystihovať charakter trasy. Mne sa to celkom páči, len keď poprší je to tzv. rýchla smrť. Dnes sa ale spod kolies práši a tak si to užívam. Polar ukáže 1060 m a som v najvyššom bode trasy. Nasleduje rýchly zjazd po udupanej tráve, rýchlosť sa blíži k 50 km/h a začínam sa stáčať späť smerom ku Kubínu. Nasleduje tzv. zadok rozbíjajúci úsek po rovine, kde sú v zemi celkom slušné jamy. Veľmi ma poteší skupinka ľudí, výrazne mi fandiacich. Zamávam na pozdrav a fandia ešte viacej " title="...neviem, doslova mám pocit takej rodinnej atmosféry, ktorú si tento pretek dokáže vytvoriť. V ďalšom rýchlom zjazde zbadám pred sebou rigol cez celú cestu. Poviem si, že ho preskočím, potiahnem za rajdy, ale zadné koleso neskoro odliepam od zeme...buch, nasleduje slušná rana a je si pekne zanadávam aký som blbec. Ospravedlním sa svojmu biku (hlavne kolesám), so slovami že už si budem dávať bacha a že v druhom kole sa polepším " title=" Prichádzam do obce Malatiná a po celkom slušnej stojke sa dostávam na miestny amfiteáter . Akurát vtedy tu domáci borci spustia nejaký upravený Iron Maiden (samozrejme live) a starajú sa tak o zábavu prechádzajúcim pretekárom. Môžem povedať, že aj takéto netradičné spestrenie dokáže pobaviť a zlepšiť náladu. Tú mám ale stále výbornú, usmievam sa do fotoaparátov a na pekné Oravské dievčatá " title=" Blížim sa ku druhej občerstvovačke, to je vlastne ale tá istá ako tá prvá keďže som sa okruhom vrátil a celkovo sa trať podobá na takú kostrbatú osmičku. Teraz tu aj zastavím a obhliadnem sortiment... makovníky, koláče, tyčinky, melóny, šatôčky posypané cukrom... paráda. Nechcem sa ale natlačiť, beriem si z každého iba kúsok (hoci by som to najradšej požral všetko). Aj tak sa tu ešte dvakrát ukážem " title=" Krížom prejdem cestu a naskakujem znovu na lúky. Z minulého roka si pamätám, že musím ešte prejsť po tzv. tankodróme, teda panelovej ceste, kde sa veľmi neriešia medzery medzi jednotlivými segmentmi. Síl je dosť a tak si ju dávam na stojáka. Pekným a asi najviac technickým zjazdom sa dostávam do obce Pucov, kde je ďalšia stanica. Musím povedať, že na tak krátkej a rýchlej trati je to slušná koncentrácia (dokopy 4 na 40 km) a ako Matúš v cieli poznamenal, dalo by sa ísť od jednej ku druhej aj bez fľaše " title=" Za Pucovom je posledný, ale o to výživnejší súvislý kopec, kde navyše treba ťahať po kameňoch a hrubom štrku. Drvím najľahší, ale všetko sa dá pekne prejsť. Znova vybieham na polia a lúky, vydupem záverečný „brdek“ a spúšťam sa rýchlym zjazdom, vbehnem do lesa. Cesta sa mení a miestami vedie po veľkých, ale plochých skalách a je dobré si vopred premyslieť stopu. Snažím sa to prejsť pekne a čisto. Veľmi pekná pasáž. Rútim sa do Kubína a ukončujem prvý okruh s časom 2:15h. Natankujem zásoby na ďalšej stanici a začínam od znova. Všetko ide ako po masle, je síce pekný hic, ale snažím sa pravidelne jesť a piť. Onedlho vidím v diaľke na lúke Pala a o motiváciu mám postarané " title=" Ono bolo aj ťažké si ho s niekým zmýliť, keďže ako snáď jediný šiel v návlekoch na rukách a nohách...nechápem a otieram si litre potu z čela " title=" V lúčnych zjazdoch ho dobieham a neskôr v stúpaní aj uchádzam. Na ceste by som si proti nemu ani neprdol, je to riadny trhač, ale MTB a hlavne dlhšie maratóny, to je dosť špecifická záležitosť. Celý druhý okruh sa neustále naťahujem s bikerom s číslom 25, ktorý patrí síce do kategórie nad 40 rokov, ale v kopcoch ťahá ako píla. Ja ho predbehnem z kopca a on sa na mňa zase svojím strojovým tempom v kopci doťahuje. Celkom mi to lezie na nervy a moja ješitnosť ma núti stále ťahať, chcem si predsa udržať svoju pozíciu " title=" Na občerstvovačkách len pijem a dačo menšie do seba nahádžem. Na tej predposlednej pred Malatinou by som sa aj zdržal, ale opäť sa na mna doťahuje môj tieň. Spýtam sa teda, či budú šatôčky aj v cieli a poberám sa ďalej " title=" Na poslednej v Pucove ani nestojím a pokračujem do záverečného výstupu. Pri tom už obieham účastníkov kratšej trasy, aspoň to bude pestrejšie... Vo výjazde mi jeden divák povie, že ako dobre sa mi musí ísť, s takými dlhými nohami. Odpoviem, že Adriana Sklenaříková má tiež dlhé a moc jej to nejazdí " title=" Už mám celkom slušne nakúpené, ale tiež stratégiu ako si udržať pozíciu... predsa aj boje o ďalšie miesta môžu byť napínavé " title=" 25 –ka je stále kúsok za mnou, už mám aj chuť zakričať na neho, že nech sa na to vykašle, aj tak sme iná kategória " title=" Proste do posledného zjazdu si chcem udržať maličký náskok a potom už to bude v suchu. Nakoniec sa mi to podarí, definitívne mu dole kopcom odchádzam a prejazd Kubínom si už vychutnám celkom v pohode. Toto je asi najväčšia výhoda, keď sa idú 2 kolá. Človek si vie aspoň trochu naplánovať, čo kde spraví. Aj v zjazde je cítiť istota, viem kde si treba dávať bacha a pod. Takže posledné zákruty cez námestie, prejazd cez mostík a som v cieli s časom 4:41h. Ale hrabol som si teda pekne. Druhé kolo s časom 2:24h, čo nie je o moc pomalšie, ako to prvé. Zvítam sa ostatnými v cieli, ale som strašne smädný. A tu je snáď jediná slabosť celého preteku a to, že tu nie sú žiadne minerálky, prípadne voda pre pretekárov. Samozrejme dá sa kúpiť kofola na lístky, ale tie sú v aute a kamoš s kľúčmi ešte na trati. Som zúfalo smädný a tak sa postavím do radu na kofolu a dúfam, že mi dajú na sekeru. Začína na mňa doliehať pekná kríza, som vysušený ako slivka. Známy zo Zvolena, keď vidí v akom som stave, kofolu mi kúpi... týmto mu ešte raz ďakujem. Začína mi byť ale akosi ťažko a o slovo sa hlásia kŕče. Sranda, že až v cieli, na trati s tým nemávam problémy. Dokonca aj do sánky na puse a začína sa mi ťažko rozprávať " title=" Dostávam do ruky kofolu, ale natiahne ma a radšej rýchlo utekám niekam mimo dohľad na lavičku čakať, čo sa stane " title=" A takto tam len sedím, občas sa napijem a je mi pekne pod psa. Za pár minút prichádza Palo a je na tom rovnako. „Takýto zhučaný som ešte nikdy nebol, snáď len po cestnom Beskyde“, odvetí. Sedíme tam teda dvaja, chcem sa aj postaviť, ale nejde to. Takto som sa ešte nikdy po preteku necítil, to dupanie do poslednej chvíle si berie svoju daň. A tak sedíme, občas prejde okolo známa tvár, prehodíme pár slov a nikto nezabudne dodať, že vyzeráme hrozne. Asi po 30 min. sa s Palom odhodláme dôjsť k autu. Začínam byť hladný, čo je dobré znamenie " title=" Potom už sa vraciam do normálu, umyjeme mašiny a tými hadicami sa tam rovno aj opláchneme. Už je zase fajn, aj kukanie po babách ma znova baví " title=" Pri aute stretávame Matúša, ten tak isto dodá, že to bol najťažší pretek sezóny a že je rozbitý na totál. Zvláštne....a pri tom som sa zúčastnil pretekov s oveľa ťažšími papierovými parametrami, dokonca aj etapák mi prišiel proti tomu ako zábava. Zberáme sa do centra diania, na jedlo. Cestoviny chutili, chcel som si ešte skočiť na duplu, ale dievčina ukázala nenápadne na šéfa stojaceho vedľa a tak som to nechal plávať " title=" O chvíľu aj tak ešte vyložili makovníky a tak sme sa tam dotlačili ako sa patrí....Nasleduje vyhlasovanie, páči sa mi, že na pódium sa nakoniec zvolá aj najlepšia desiatka z dlhej trate. Škoda, nabudúce bude väčšia motivácia...Na dlhej zvíťazil Radovan Bíroš, ktorý si to na páske rozdal s Tomášom Hauserom a ich odstup v cieli tvorila neuveriteľná jedna stotina (to poteší po skoro 4 hodinách jazdy). Rozprávam sa o ostatnými a akosi mi uniká, že je tombola, vlastne že už aj skončila. Nevadí, kvôli nej som sem predsa neprišiel. Rozlúčime sa, nasadáme do auta a zamávame Orave. Cesta späť je super, muzička, zážitky... a nakoniec sa zhodneme, že to bola paráda. Veď poriadne sa zrušiť tiež patrí k tomuto druhu životného štýlu.

Oravsky Maraton
Doma si nahrávam záznam z Polaru do PC a keď sa na to pozerám, je mi už jasné prečo ma to tak vzalo. On to nebol maratón, na aký som zvyknutý. To bolo skoro 5 hodinové XC! Stále hore - dole, pritom sa vlastne až do 20 km stúpalo a chýba dlhšia pasáž, kde by si človek aspoň na chvíľu orazil. Navyše naháňačka do posledných metrov a bolo o zábavu postarané. Nakoniec teda celkové 16. miesto... je čo zlepšovať.

Oravsky Maraton
K organizáciu nemám absolútne žiadne výhrady. Ľudia boli ochotní, keď sa dalo tak povzbudzovali, na občerstvovačkách sa snažili pomôcť a poskytnúť všetko potrebné. Tie boli tak isto super zásobené; keby som mal viacej pokoja, porobil by som na nich viacej škody. So značením som žiadne problémy nemal, kde bolo potrebné, vždy niekto stál. Trať je špecifická, nie každému sa môže páčiť, ale ja som sa vybláznil do sýtosti. Akurát tá voda v cieli. Ale to je asi taká vada na krása ako keď poviete, že Cindy Crawford má škaredú pehu " title=" Minulý rok je zabudnutý, nahradili ho nové spomienky. A ja si nabudúce, ak bude dobrá predpoveď " title=", prídem znova rád zakrúžiť...

Oravsky Maraton
Diskusia
http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?f=6&t=19796&st=0&sk=t&sd=a&start=90

Fotky a videá
https://www.youtube.com/watch?v=GHJFIh7KyrU
http://www.oravafoto.com/thumbnails.php?album=85
http://www.oravafoto.com/thumbnails.php?album=84
http://www.zrno.sk/ocm_2009_01
http://www.zrno.sk/ocm_2009_02
http://www.rieger.sk/foto%20na%20web_04_janka
http://www.rieger.sk/foto%20na%20web_05_vlasto
http://www.rieger.sk/foto_na_web_06_rusnak
http://www.rieger.sk/foto_na_web_07_pukaj
https://cyklo.sao-tatry.sk/zobr_foto.php?ake=13&strana=10
http://www.upnito.sk/download.php?dwToken=f5d9cea9d2a59d0539c1eec2875d6a24
http://www.upnito.sk/download.php?dwToken=08bbaadff34939adb7d063c1ca2a1a22
http://www.upnito.sk/download.php?dwToken=632c1cd3c742ff9aafd4b645e17ac5fb

Výsledky
http://www.vos-tpk.sk/2009/dolny_kubin9.txt

Fotky
František Rišiaň
Juraj Hlavna
Ladislav Pagáčik
Janka Rusinová
Vlasťo Rieger
Janka Kirdajová
Ján Rusnák
Imroman " title="
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Pamätám si, ako Michal (organizátor) minulý rok ohlasoval dátum jubilejného 10. ročníka. 2. september je tu a ja sa chystám opäť do Snežnice na preteky.
Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Tohto roku sa konal výročný 20. ročník MTB Singletrack maratónu v Košiciach. Priblížim vám, ako som vnímal svoju druhú účasť na tomto najtrailovejšom maratóne sezóny až do posledných síl.
keyboard_arrow_up