Dubnický maratón, alebo niekedy ani 8 hodín nestačí...

Tento maratón mi príde už celkom zbytočné predstavovať. V sobotu 5.9. sa totiž konal už jeho 15. ročník a za ten čas si stihol vybudovať silnú pozíciu. Pyšní sa prívlastkom najťažšieho maratónu na Slovensku a parametre 103 km a 3360 m hovoria jasnou rečou. Konkurovať mu mohol Horal so svojím pôvodným variantom Krejzi a legendárnou Kráľovou hoľou. To už je ale minulosť a o slovo sa hlási Dubnický Hard... 209 fotiek od roota

Posledné roky platilo, že Dubnica je zárukou jazdy sprevádzanej oblakmi prachu víriacich sa spod kolies jazdcov. Pred 2 rokmi to bol môj prvý maratón z kategórie dlhých. Zapáčilo sa mi to natoľko, že odvtedy ma krátke trasy nebavia. Pred rokom mi zase o minútu ušla magická 6 hodinová hranica vďaka tomu, že som na posledných 3 km po asfalte chytil klinec a došiel na prázdnom. Tentokrát si tam hore ale niekto povedal, že za sucha je to nuda, tak prečo neskúsiť pre zmenu niečo zábavnejšie...
Je piatok a ja sa smutne pozerám z okna ako kvapky vody stekajú po skle a dotvárajú tak celkom depresívnu atmosféru. Depresívnu aj z toho dôvodu, že už od stredy mám teplotu a bolí ma hrdlo. Každopádne som odhodlaný zajtra štartovať, dokonca aj predpoveď vyzerá sľubne. Postupne sa má pekne vyjasňovať, dážď by sa konať nemal, akurát sa „máličko“ ochladí na príjemných 14-16 C " title=" Vypijem asi 10 L čaju a dúfam, že zajtra budem online...


Ideme v zostave 3 mušketierov, teda Katko, Kajco a ja. Okolo 7:45 sme v Novej Dubnici, cesta po diaľnici ubehla veľmi svižne. Predpoveď vyšla. Je chladno, oblačno a neprší. Veľké nádeje si ale nerobíme, každému je jasné, že po piatkových dažďoch to dnes pod 6 hodín určite nebude " title=" Už prvá výhoda bola, že mi nebola zima na nohy...



Štart je naplánovaný na 9:00 a tak sa po maličkom rozjazdení radíme na lajnu. Chceme si nájsť čo najlepšie miesta, pretože je tu strašná tlačenka. Samozrejme žartujem, na štart sa postavilo približne 60 jazdcov. Nikto sa nestresuje, panuje tu pohoda a uvoľnená atmosféra. 4,3,2,1...štart. Úvodná pasáž vedie ulicami mesta, kde je dobré sledovať dianie okolo seba, aby človek do niečoho nenapálil. Po rovine sa ide uvoľnené tempo. Navyše som v závetrí a tak si užívam aspoň chvíľu jazdu v balíku. Ešte stále sa vtipkuje, takéto štarty sú super, nie keď sa idú bomby už od úplného začiatku. Čím viac sa ale cesta dvíha, tým je menej rečí a o chvíľu je počuť už iba tradičné funenie. 3 dni som ležal a tak do prvého kopca vypálim ako raketa. Že to ale nebol najlepší nápad, zistím neskôr. Cesta sa mení na akúsi novo nasypanú šotolinu s pieskom a rovnomerným sklonom. Dýcha sa mi pekne naprd, stále smrkám a odkašliavam. V tom ale nastane pre mňa snáď najkrajší zážitok z celého maratónu a to keď sa pri mne pristaví jazdec na Epicu a povie mi, že sa mu páčia moje reportíky. Najmä ten zo Salzky, kde bol aj on. Je tu úplne iný pocit, keď vám to niekto povie takto priamo. Potom podradí a mizne mi v diaľke " title=" Nasleduje prvá návšteva v teréne, ktorá dosť napovie o ďalšom vývoji. Je to pre Dubnicu celkom typická hravá jazda chodníčkom pomedzi stromy. Blata som čakal viacej, celkom milo ma to prekvapilo. Z idylky ma ale vytiahol v následný zjazd do Trenčianskych Teplíc. Husté, mazľavé, lepivé, navyše usporiadané do tzv. koridorovej formácie " title=" Ak si človek nedával bacha, ľahko sa stalo, že mu chytilo koleso a problém bol na svete o čom svedčila aj pekná držka, ktorú mi doslova názorne predviedol jazdec predo mnou. Spýtam sa ho, či je ok a pokračujem ďalej. Vybieham v Tepliciach, prejdem krížom cestu, ostrá zákruta, mostík a som na druhej strane doliny. Tu sa začínajú povestné Teplické "pacošské" serpentíny. Uzučký chodníček, prudké stúpanie a 180 stupňové zákruty preveria tentoraz techniku výšľapu. Úvodná je príliš prudká, ale ostatné už dávam v sedle biku. Chodníček pokračuje ďalej po úbočí, miestami spestrený o šmykľavé korene prípadne skaly. Človeka to celkom unaví keď proti nemu stojí nielen sklon, ale neustále musí manévrovať a pritláčať sa na rajdy. Pred vrcholom vidím dievčinu ako počíta pretekárov a zapisuje. Spýtam sa teda niečo v tom zmysle, či som prvý " title=" S úsmevom odpovie, že skoro. V tom za sebou počujem, aby som toľko nedrístal a radšej šliapal. Samozrejme, že to bol Katko " title=" Po nádhernom technickom zjazdíku a v následnej tlačenke ma dobieha a vytvoríme tzv. Ischgl Ironbike team, keďže máme rovnaké finisherské vestičky " title=" Apropo...v stúpaní som nadával že je teplo ako v prd...li, ale akonáhle som vyšiel z lesa a ozval sa vietor, bol som veľmi rád, že ju mám. Vytvorili sme teda tandem a vybehli z lesa na lúky. Tu bola asi najhoršia pasáž s veľmi konzistentným blatom, ktoré sa nabaľovalo na kolesá a v následnom zjazde plnom kameňov a štrku ostreľovalo moju tvár. Míňame prvú občerstvovačku, teraz ale iba s pitím. Ako správny raceri berieme za jazdy a naberáme kurz späť do Trenčianskych Teplíc. Valíme po vrstevnici, následne odbočíme doprava a nasledujú ďalšie točky smerom z kopca. Šmýka sa, chce to cit, aby to človek neprepálil. Tesne pred koncom Katkovi v zákrute zvrtne koleso a nedobrovoľne si vystúpi. Nič hrozné, dopad pekne na nohy s eleganciou jemu vlastnou " title=" Vybiehame opäť v Tepliciach, prejdeme znova cez cestu a začíname ďalší náročný uphill po chodníku plnom koreňov, miestami cez celú jeho šírku. Radím 1:1 a aj tak je to pekne na silu. Miestami je lepšie tlačiť.
Menšia odbočka pre tých, ktorých to už nudí. Neverili by ste, čo mi neustále, skoro celý maratón hralo v hlave dokola...ale nesmejte sa " title=" https://www.youtube.com/watch?v=TCiZSxrWxTg



Napájame sa na úsek, ktorým sme už dnes raz šli a dostávame sa ku zjazdu cez tzv. Kamenné vráta. Za sucha je to celkom výživné, ale v týchto podmienkach to má ešte väčšiu nutričnú hodnotu. Mazľavé blato a uprostred cesty snáď 1 m vysoký rigol. Našťastie sa vždy dá isť buď po jednej, alebo druhej strane cesty a keď už ani to nepomáhalo, vždy som sa mohol spoľahnúť na svoje Micheliny. Držali vážne skvele! Dovolím si jednu poznámku ku technike niektorých bikerov. Zjazd idem buď na biku, prípadne keď si neverím, tak zosadnem a idem pešo. Najhorší možný variant je šuchať jednu nohu po zemi a pri tom manévrovať, pre pánov doslova, s „prirodzením“ nalepeným na predstavci " title=" Zjazd konči v obci Omšenie, kde je prvá veľká stanica. A začína môj technický problém. Už v zjazde sa mi zdalo, že mám moc mäkké zadné koleso. Ale po tom, čo som v 90 stupňovej zákrute v obci na asfalte skoro vyzul zadnú gumu sa moje obavy naplnili. Defekt to nebol, unikal mi totiž vzduch z vnútornej strany cez UST ventil čo som zistil, keď som okolo ventila nalial vodu a uvidel bublinky. Pri nahadzovaní plášťa som asi nechtiac pohýbal aj s ním. Utiahol som ho a dofúkal veľkou pumpou, ktorú som si požičal od servisáka na občerstvovačke. Ani to ale nepomáhalo a stále to mierne unikalo. Pekne ma to začalo štvať, dúfal som, že si to nejako sadne. V tom rozčúlení som skoro ani nevnímal ako super je stanica vybavená, na výber sú koláče, slané pečivo, klasické maratónske banány, melóny, proste úplne všetko na čo mohli mať jazdci chuť. Do toho ešte hrala dychovka a dotvárala takú pravú atmosféru vidieka " title=" Katko ma čakal ako správny parťák než dofúkam a zahájili sme útok na 950 m vysoké Baske. V úplnom úvode bola pekná stojka a ja som sa tam akosi zasekol v menšom blate. Stále som sa totiž kukal na koleso či drží a liezlo mi to na nervy. Katko sa mi na lúke začal pomaličky vzďaľovať a nie že by som nemal silu, ale skôr vôľu ho nasledovať. Psychika začala pracovať, dovtedy som sa ani nesústredil na to, že som chorý a že mi to moc nejde. Po zážitku s kolesom to na mňa akosi doľahlo a začal som si hovoriť akú mám smolu a pod. Katko mi zatiaľ úplne zmizol z dohľadu a tak aj končí spoločenstvo prsteňa " title=" O chvíľu si ale hovorím: „tak a dosť“. Nebudem sa tu predsa ľutovať a nariekať, že mi to nejde, veď ešte včera som ležal v posteli a liečil sa. Tak si to teda pôjdem v pohode, dokazovať si nič nemusím a radšej to dôstojne dôjdem až do cieľa. Od tejto chvíle sa mi mení pohľad na dnešný maratón a ako mávnutím prútika je mi zase fajn. Zvoľním a pomaličky pokračujem na Baske, zase v dobrej nálade. To že to idem skoro na najľahšom mi vôbec neprekáža (minulý rok som to šiel na 2:2, 2:3 " title=" )


Ako každý rok, na vrchole je stanica s pitím a aj zábava, na čom sa nemalou mierou podpisuje aj alkoholom podporená časť obsluhy. Stále mi tu jeden domáci dokola prízvukuje, že pálenka už došla " title=" Dám si vodu, ale tá je pekne studená od vetra...veru nič pre moje hrdlo. Pomaličky popíjam a pokračujem vlastne už po hrebeni ďalej. Opäť nasledujú pekné technické zjazdy kombinované s dlhými presunmi po lúke. Našťastie nefúka oproti, za čo ďakujem Bohu " title=" Občas zastavím a kontrolujem plášť. Prichádzam na Homôľku, kde je ďalšia „veľká“ občerstvovačka. Snažím sa to ešte raz opraviť, hýbem s ventilom a 2 krát fúkam koleso. Nepomáha a tak na to kašlem, zabil som ďalších 20 min " title=" Jedla je opäť dostatok, aj keď už sme vlastne medzi poslednými. Dobieha ma tu Shickmo aj Konnky. Prehodíme pár slov, doplním camel a pokračujem. Nasleduje tzv. zbíjačkový zjazd a o tom či ešte vôbec držím rajdy sa presviedčam tak, že si periférne kontrolujem červené koncovky gripov " title=" Po vybehnutí na asfalt v Dolnej Porube som rád, že som rád. Dobieham dvojicu Harďákov, ale nikomu sa akosi nechce ťahať špica proti vetru. Tak sa toho ujmem a potiahnem spomínané duo až po začiatok stúpania za obcou Rúbanky. Po ceste si ešte tľapnem s deťmi, ktoré povzbudzujú popri trati. Do kopca už ide so mnou iba jeden z nich. Stretávam tu aj Roota a cvakot jeho uzávierky mi prezrádza, že aj budem mať nejakú fotku " title=" Záver je okorenený „krásnou“ rovnou stojkou po lúke, ktorú vyslovene nemusím. Odmenou je ale pekný singletrack v lese. Pri tejto príležitosti by som rád pochválil jazdcov z Klasika, vždy keď som poprosil tak ochotne spomalili a dovolili mi tak predbiehať. Na kamenitom zjazde pred obcou Horná Poruba to znova položil jeden borec. To, že spadne som akosi aj tušil, pod kontrolou to veru nemal. Našťastie všetko ok. Znovu občerstvenie, znovu dofukujem a dopĺňam zásoby. Bočím doľava a stúpam, prejdem popod mostík, sem tam dáky Klasik " title="


Na vrchole idem ale rovno a začínam ďalší úsek trate tzv. Ilavskú slučku, ako som si ju nazval. Ďalšia časť, o ktorú sú ukrátení jazdci na kratších trasách. Po slušných stojkách je odmena v podobe hravého zjazdíku, v spodnej časti už ale moc rozrýpanom od lesákov a ich strojov. Prejdem cez potôčik na hlavnú cestu a druhou stranou doliny sa zase vraciam, samozrejme do kopca. Neviem prečo, ale každý rok sa mi v tejto pasáži ide najhoršie, ani teraz to nie je výnimka. Rýchly downhill po poli, znova prejazd cez hlavnú cestu a ďalšia krutá, rovná, nekonečná, intergalaktická" title=" lúka vyžadujúca hlavne trpezlivosť...Na jej vrchole som znova tam kde som začínal túto „slučku“, napájam sa na spoločnú trať a zbieham do Iliavky, kde je finálna občerstvovačka. Podám bike mechanikovi, ktorý mi ho ochotne namaže, dofúka gumu, zatiaľ čo ja sa tlačím a pri tom rozpravujem s organizátorom. Dozvedám sa o časovom limite, ktorý je na tomto mieste o 17:00, ja som tu teda hodinu pred ním. Zároveň sa aj oboznamujem o novom závere, ktorým sa mi hrdo chváli " title=" No som zvedavý...Znova nasleduje moja obľúbená pasáž, asi 200 m lúka s takým sklonom, že všetko okrem nosenia, prípadne tlačenia biku na chrbte mi prišlo ako hlúposť. Vnáram sa do lesa a jeho up-down-up-down chodníčkov, miestami blata až po uši, ale stále v prijateľnej norme. Musím zastaviť a dať dole predné koleso, niečo sa mi dostalo do brzdy. Chvíľu tam s tým maturujem, nakoniec kašlem na to a šúchanie kotúča mi robí novú zvukovú kulisu. Som na zvážnici, odkiaľ sa minulé roky už iba prášilo dole kopcom. Momentálne ma ale červená páska posiela znova na prieskum lesa. Poviem vám, keby som sa tu pretekal, tak ako napr. minulý rok, tak nadávam ako pes. Momentálne mi to je ale jedno a tak občasná a hlavne nečakaná tlačenka je braná s humorom " title=" Jediné čo ma ženie je stále mäknúci plášť a predstava ďalšieho fúkania...Ide sa stále lesom, po chodníčku, prípadne širšej cestičke, je to náročné, ale čo je hlavné, je to zábavné. Znova nasleduje pasáž, ktorú sme už dnes prešli, teraz ale opačne. Záverečný zjazd s pohľadom na Novú Dubnicu si vyslovene vychutnávam vďaka pocitu, že som v cieli. Predsa len, som už na biku cez 8 hodín a každá zábava po čase omrzí " title=" Radím hrubú, vbieham do ulíc, dávam tradičný predcieľový „hupák“ a som doma. Čas sa zastavil na hodnote 8:23hod, čo je jednoznačne môj osobný rekord v dĺžke pobytu na trati.


V areáli cieľa to už žije, prichádzam akurát uprostred trialového vystúpenia Štefana Pčolu. Trošku mi je aj ľúto, že nepočujem vyhlásiť svoje meno po prejazde cieľom, dnes by mi to spravilo dvojnásobnú radosť " title=" V cieli stretám známe tváre a príznaky sú rovnaké...proste dobrá nálada a spokojnosť. Mám pocit, že čím je maratón náročnejší, tým sú ľudia v cieli šťastnejší a ústretovejší. Nájdem svoju družinu, Katko je už 45 min v cieli a Kajco dnes nemal náladu, tak to zabalil. Prezlečiem sa, beriem lístok na jedlo a to, že sa ledva vojdem do školskej lavice v jedálni mi pripomenulo moju mladosť " title=" Cestovinová ryža so zeleninou mi veľmi chutila a moje pádne argumenty, že už veľa ľudí nepríde umožnili ešte dupľu s extra dávkou syru " title="
Na rade je vyhlasovanie. Na dlhej zvíťazil už tradične Kája Hartl z Česka v čase 6:11 hod, čo svedčí o náročnosti trate a svoj podiel na tom má aj nový, čistokrvný MTB záver. Len pripomeniem, že minulý rok mal čas tesne nad 5 hod, samozrejme za sucha. Môj obdiv patrí tak isto prvej žene na trati Hard, Zuzane Ondrášikovej, ktorá bojovala 9 hod a 16 min.
Tradične bohatá tombola v nás prebúdza menšie nádeje, bohužiaľ, je to vždy tesne vedľa " title=" Ja by som to nabudúce losoval iba z tých, čo dokončia najdlhšiu trasu " title=" (nebrať vážne - pozn. autora)




Tak a teraz to pekne zhrniem. Dubnica bola, je a bude zárukou kvalitnej zábavy. Jubilejný 15. ročník to potvrdil. Trať je náročná nielen parametrami, ale tiež charakterom, kedy úvodné stojky po koreňoch vysávajú energiu ako upír, Baske útočí na morál a záverečné pasáže s lúkami sú tými pravými klincami do rakvičky. Celý pretek vedie po chodníčkoch a v teréne, technicky náročné zjazdy sú tou správnou šťavou. Tento rok všetko vygradované po piatkových lejakoch. Blata ale bolo ďaleko menej ako som čakal, okrem pár tlačeniek do kopca sa všetko dalo dať pri správnom obutí pekne v sedle. Nové poňatie záveru chválim a myslím, že s odstupom času asi každý " title=" Je fajn vedieť, že organizátor sa snaží trať neustále vylepšovať a spraviť ju atraktívnejšou pre bikerov. Ja osobne som nepostrehol, ale z diskusií na fóre som sa dozvedel o nízkych a nepríjemných konároch, tesne pred lúkou nad Novou Dubnicou, ktoré mnohí označili za jediný nedostatok trate. Vzhľadom na náročnosť sú tu celkom prísne, ale na druhej strane pochopiteľné časové limity. Značenie trate bolo perfektné, ťažko sa dalo zablúdiť. Kde bolo potrebné, vždy niekto mával. Jedla ako na Vianočnom stole, servis na trati a ochotní ľudia, to všetko som našiel. K dokonalosti mi chýbalo snáď len lepšie servisné zabezpečenie na Homôlke, tam by sa hodila aspoň nejaká veľká pumpa na fúkanie " title=" Pekný areál cieľa a bohatá tombola si zaslúžia tiež veľké plus. Ozaj, ešte jedna vec, ale tá je vzhľadom na počasie pochopitelná...dievčatá na staniciach nemali ako minulé roky bikiny, čo bola veľkááá škoda " title="
Ako som písal v úvode: “ ...o slovo sa hlási Dubnický Hard“. A zaslúži si jednotku!



Výsledky
http://cyklo.sao-tatry.sk/2009/samostatne/kellys/index.php?kam=2

Diskusia
http://forum.mtbiker.sk/maratony-xc/kellys-dubnicky-maraton-5-9-2009-plus-starsie-ro-niky-t13932-810.html

Fotogalérie
Fotky od roota nižšie
http://picasaweb.google.cz/ledavi35/DubnickyMaraton#
http://picasaweb.google.sk/peter.schneidgen/Dubnicak2009ObcerstvovackaOmsenie#
http://duxo.rajce.idnes.cz/Dubnicky_MTB_Maraton_2009/
http://monterosa.rajce.idnes.cz/Dubnica_2009/
http://picasaweb.google.sk/konnky/DubnickyMaraton#
http://www.kimlo.sk/dubnica09/
http://www.sendspace.com/file/k88q32
http://picasaweb.google.sk/janskorec/DubnickyMaraton2009#
http://www.mhcomp.sk/kellys2009/index.html