Rok závisláka alebo 10 500 km a 499 hodín na bikoch

3x a dosť! Povedal som si minulý rok po napísaní memoárov, kedy som ešte ani len netušil, čo všetko ma postretne v najbližšom období.

Záväzok som porušil už počas roka dvoma článkami o kopcovej hecovačke (1. časť a 2. časť), tak to poruším do tretice. Pôvodne rok bez extra cieľov, až na stabilné mesačné minimálky a každý mesiac splnené Strava Climbing Challenge. Ostatné výzvy a ciele vznikali nejako samovoľne, dôkladne poháňané mojou závislosťou na pohybe a láskou k prírode. Mám rád aj turistiku, ale stovky hodín s Drobcom v nosiči sa so štartom jeho poznávania sveta po vlastných nohách premenili na vzdialenostne krátke, no časovo dlhé prechádzky.

Cyklistika je ale u mňa športom číslo jeden, na biku sa dostanem aj vysoko aj ďaleko, zapotím sa, nabijem dobrou energiou, zatiaľ čo vypúšťam tú zlú. Potrebujem ju na dennej báze ako raňajky alebo vodu. Deň bez musí byť nahradený aspoň krátkou prechádzkou. Lebo pohyb a námaha, to je život. Nepohodlie ma nemá šancu zastaviť, prelomil som aj poslednú zábranu, ktorá ma občas zdržiavala doma, ktorou bol dážď...

Január - 543 km

Klasické symbolické otvorenie sezóny krátkou Novoročnou jazdou. A hneď 3. januára bola 1. jazda na “ikonický“ kopec Biely Kríž, známy v celom šírom okolí, epická jazda v tme v trojici, brodenie snehom a ľadom, ktorý si dovolil pokryť asfaltku. A k tomu po roku už legendárna chvíľa, keď spolujazdca zrazila srna.

Našťastie bol naobliekaný a padol do snehu, len netušíme, ako to ustála srna. Predpoklad je, že dobre a odovzdala odkaz ostatným, nech sa správajú slušne, lebo zvyšok roka sa už pekne držali bokom. Neplatí to ale pre diviaky, tie sa pretekajú, ktorý prebehne tesnejšie popred rozbehnutý bike.


Február - 611 km

Tu som sa musel posnažiť nahnať za 3 týždne mesačný záväzok, lebo nás čakali jarné prázdniny na Cypre, kde som netušil, či niečo naťahám. Prázdniny nakoniec skrz chorobu drobca len v polovičnej zostave s pánom synom seniorom a v tretinovej dĺžke, nakoniec aj s jednou jazdou tam.

Nečakaná vec sa stala v práci, kde mi po 15 rokoch cca nemennej náplne ponúkli pracovať na projekte pre USA. Znamenalo to prácu 12:00 - 18:00, zvyšné 2 hodiny podľa ľubovôle z domu. A to bol zárodok netušeného domáceho zlomu.


Marec - 680 km

Týždeň na školení v USA, kde sa mi aj napriek natrieskanému programu podarilo dať cyklo zárez na inom kontinente jazdou v Chicagu s nečakanou bežeckou vložkou. Bike s odležanými dušami po off-season odpočinku nezvládol môj nápor naň a po 14 km po pobreží Michiganského jazera explodovala duša. Pri pokuse o výmenu za náhradnú som ulomil montpáky. Do zatvorenia požičovne 90 minút. Tak šup behom naspäť.

Počas behu sa trošku otriasa mozog, tak sa ním pohlo a skrsol nápad staviť sa so žiadosťou o pomoc v inej požičovni, okolo ktorej som predtým šiel. Po 7 km behu sa tak stalo, majiteľ mi požičal kovové páky a mal som čas potiahnuť už bez nepríjemností jazdu aspoň na 30 km namiesto plánovaných 50, a to už pre istotu v okruhu 5 km od požičovne. V marci, konkrétne posledného nastal aj 1. pokus o jazdu s Drobcom v sedačke, no nestretlo sa to s veľkým pochopením z jeho strany.


Apríl - 702 km

Už som ťahal poobedné šichty, čo som využíval na hodinové ranné a doobedné jazdenie. Koncom mesiaca jedna super jazda po Kobyle, ponáhľam sa už skratkou domov, aby som prebral Drobca od manželky Eriky idúcej na cvičenie, kilák od paneláku, na tacháči v zjazde asi tak 45 km/h a zrazu letím vzduchom, po chvíli oriem nosom zem, bike preletel vôkol mňa, a ja netušiac čo sa stalo, som bol myšlienkami dolámaný na chirurgii.

Po chvíli sa ale opatrne dvíham, rátajúc si všetky celé kosti s prekvapujúcim plným počtom, akurát trochu krvavý s napuchnutými kolenami. Pozerám, čo ma zastavilo a to padnutý malý strom, ktorý som v mozaike svetla a tieňa normálne prehliadol. Našťastie teda bez väčšej ujmy.

Stajňa sa na jar zredukovala, predal sa manželkin bike, keďže jej veľkostne nesedel a veď podľa jej vtedajších slov aj tak nejazdí a ak náhodou aj, tak si vezme jeden z mojich horákov. Rovnako aj redukcia Maxikovho záujmu o cyklistiku zredukovala jeho tri biky na jeden, aby sa uvoľnilo miesto v garáži. Nemá význam držať 9 rokov mladšiemu Filipovi všetky malé stroje, budú sa kupovať priebežne.


Máj - 1 044 km

Asi najškaredší a najchladnejší máj za 40 rokov môjho života, napriek tomu cez 1 000 km, s čeresničkou na torte – hromadnou jazdou v okolí mojich svokrovcov v Zlatých Moravciach, ktoré som chcel za vyše desaťročie poznávania ukázať aj ostatným. V spolupráci s borcom bývajúcim v BA, no pochádzajúcim z Partizánskeho sme namodelovali trasu s presahom Tribeča.

Do poslednej chvíle nikto netušil presný počet účastníkov. Zraz na parkovisku v Topoľčiankach a narátaných neuveriteľných 16 kusov. Cca 150 km jazda plná výživných stúpaní sa stretla s nadšením všetkých účastníkov. Tie výhľady a prostredie sú tam fakt parádne. Koncom mája 2. pokus s Filipom v sedačke a vtedy to začalo.


Jún - 1 151 km

Erika objavila čaro cyklistiky a celý jún sme postupne spoločne cez týždeň doobeda s Drobcom v sedačke zväčšovali vzdialenosti, Drobec sa tešil z hojdania sa v sedačke a Maxáč sediaci v škole nám to závidel, takže sa sám pýtal na víkendové jazdy. Všetko sa jazdilo v lesoparku, postupne sme sa prepracovali až na Biely kríž.

Ja som medzičasom objavil jedno magické miesto, ktoré sa mi skrývalo 18 rokov, odkedy sme sa usídlili v BA. To miesto sa volá Pánová lúka. Toľko krásy a pokoja, tak blízko od mesta a my sme to nepoznali. A to som sa dovtedy premával max 500 metrov od tej naklonenej lúky, permanentne kosenej lesnou zverou s nádhernými košatými stromami uprostred.


Júl - 1 131 km

Projekt USA sa začiatkom júla ukončil, pracovná doba sa dostala do starých koľají, no návyk Eriky a Maxáča na naše super cyklovýlety nie, preto som si s radosťou brával na týždennej báze pol dňa voľno a šup do hôr. Kratšie tripy sa dali stíhať aj hneď po práci. Dokonca aj na dovolenku do Tatier sme cestovali s bikami na streche, povymetajúc doliny v okolí Podbanského. Ja som tam mal navyše ešte denne sólovky počas spánku Drobca. Počasie síce úplne mokré, ale pokiaľ nie je pod nulou, dá sa to prežiť bez následkov.

Pokus o jeden z dvoch plánovaných MTB maratónov, konkrétne v Topoľčiankach. Až večer pred pretekmi som sa šiel od svokrovcov prihlásiť a ešte na mieste som sa rozhodoval, či dám strednú alebo dlhú. Predsa len výjazdov mám síce veľa, t.j. vysoký nájazd, no zložený z hromady krátkych jázd, nebol som si istý, či dokážem ťahať 80 km v teréne naplno. Rozhodol rozum, a prihlásil som sa na strednú. Celú dilemu nakoniec spláchla nekonečná mega búrka, ktorá zariadila zrušenie pretekov...


August - 1 251 km

Mesiac, v ktorom Erika dala 400 km a ja svoj mesačný rekord, prvú Strava distance challenge 1 251 km, Maxík svoju historicky prvú Strava Climbing Challenge. Veľmi časté rodinné tripy, pikniky na Pánovej lúke sa striedali s vymetaním bufetov na Bielom kríži. Niekedy aj 2x týždenne pol dňa off. Aj to mi pomohlo k môjmu nájazdu, lebo z práce som odchádzal okolo 12.00, Drobec spával do druhej, takže som sa “skratkami“ vracal domov skúšajúc pritom dosahovať zaujímavé výsledky v kopcovej hecovačke.

To boli vlastne takmer jediné dni v roku, keď som chodil bikom do práce. Len zopár krát do práce ešte aj keď som robil poobedia, no vtedy naopak, „skratkami” do práce a domov som sa ponáhľal, aby ma najmä Maxáč aspoň trochu videl.


September - 1 002 km

Záver päťdielnej tisíckovej série. Stále teplo, veľa jázd, rodinné doprevádzanie Maxáča na klubové cyklo tréningy, na ktoré som sa znova objaviac čaro cyklistiky prihlásil. Erika občas aj sólo jazdy po mojej práci. U mňa pomaly nástup jázd v temnote, so štartom po 20.00, rekordný štart bol 21.40... A ako kiláky pribúdali, skrsol vo mne cieľ skúsiť prekonať 10 000 km hranicu, ku ktorej som sa v živote najviac priblížil práve minulý rok, no chýbalo takmer 400 km

Bratislavský maratón, teraz naozaj. Súťažiť na domácej pôde v Malých Karpatoch je vysoko motivujúce. Stredná trať, premiérovo v kategórii 40-49 rokov, plný plyn od začiatku do konca a AVS cez 20 km/h, uspokojivo na to, že mám ťažký tank, som skončil v top 10 % borcov v mojej kategórii. Top terénna jazda roka, úplná maškrta, toto by som najradšej jazdil aj 3x denne.


Október - 813 km

Ani som nemusel redukovať MTB jazdenie, ktoré mám najradšej, aby som začal reálne siahať na 10 K hranicu. Viackrát sme boli u svokrovcov a tam som začal objavovať aj vzdialenejšie kúty po teréne, tak o rok bude MTB skupinový výjazd pre borcov z BA. Tank – fullík dostával riadne zabrať, lebo on sa stal obľúbeným strojom Eriky. Ja som na ňom dal cez 3 300 terénnych km a ona cca 1 500 km.

Aj keď jazdila sólo, radšej šla síce na pomalom, no pohodlnom tanku ako na hrkotavom HT-čku – mojom zimáku a transportéri Drobca v jednom. Jesenné prázdniny na 2. pokus už v plnej zostave na Cypre, no z plánovaných spoločných výjazdov, skrz zvláštne služby tamojších požičovní, sme radšej pre zmenu turistikovali, len ja som dal jednu symbolickú jazdu na mega črepe z pouličnej požičovne.


November - 851 km

Ešte aj v novembri bolo zopár spoločných rodinných jázd, nejako sme si stanovili hranicu odolnosti pre Filipa v sedačke na 8 stupňov. Spoločné jazdy po práci s dojazdom v tme, neskôr, keď sa ochladilo Erika už radšej sólo, zatiaľ čo som sa ja hral s deťmi na preliezačkách v lesoparku. Moje sólo jazdy po asfalte resp. občas s parťákom, ktorému nevadia neskoré štarty aj v teréne, všetko cez týždeň už len po tme a cez víkendy počas Drobcovho spánku, sporadicky aj s Maxáčom.


December - 753 km

Pôvodne som chcel osláviť 10 000. kilák symbolicky s rodinkou, všetko bolo na to nachystané, no Maxáč sa v ten deň necítil na bike, tak som zorganizoval jazdu s parťákmi z nášho West End klubu a to utorok 9.12. so štartom 20.00 sa nás zišli 4 kusy. Asi ich prilákalo aj potužovadlo, ktoré som sľúbil servírovať na Bielom Kríži. Konkrétne rum Kraken obdržaný od kolegov na nedávnu 40-tku.

Nie som priaznivec tvrdého, tak som to rád dal do pľacu a borcom veru chutilo. Ďalší operatívny cieľ v kapse, tak prečo nevymyslieť nový, nech sa len tak bezprízorne neponevieram? Náhodou som si všimol v polovici decembra stav cca 485 najazdených hodín. Dám tých 15, či nie? Skúsil som a bolo by to vyšlo. Pomohlo tomu aj počasie a aj nepríjemnosť – just choroba na striedačku u oboch synkov, pričom sme mali v pláne veľa turistiky.

Namiesto nej som mal ja veľa cyklistiky cez poobedný spánok Filipa a na Silvestra kvalitnou skratkou z práce terénom na tanku som si to rozmyslel a nechal si 500-vku na ďalší rok. Skončil som na 499 hodinách a 43 minútach, 10 539 km so 179 075 výškovými metrami.


Keď už mám cieľ na budúci rok, tak nech mu nie je smutno, prihadzujem ďalší - 200 000 výškových metrov. Podotýkam ale, že Stravových, bez barometra. K tomu pretransformovať mesačné ciele z kilometrov na hodiny, mimo sezónu 32 mesačne a v sezóne 52 hodín mesačne. Určite nenapíšem, či som to splnil.

Prioritou ale bude, kým je Erika na materskej, podnikať čo najviac spoločných rodinných jázd, jazdiť vychutnávačky na pohodu, žiadne hrotenie (len občas pritlačiť na pedál), väčší podiel jázd v teréne, ktoré ma bavia najviac. Rovnako aj sa poobzerať po ďalších blízkych asfaltových kopcoch v našich Malých Karpatoch. Veľa zdaru všetkým prajem, nech sa aj Vaše polovičky a deti nájdu v cyklistike.
report_problem Našiel si v texte chybu?
reactor 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Ženy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť

Ženy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť

Niet zrejme príhodnejšieho dňa, kedy si môžeme pripomenúť silu a vášeň (nielen pre šport), ktorú v sebe majú ženy.
MTBIKER novinky – naše plány do sezóny 2024

MTBIKER novinky – naše plány do sezóny 2024

Nové značky, nové spolupráce, nová predajňa, komunitné jazdy, ale aj jeden veľký letný projekt na východe. Pozrite si prehľad toho, čo chystáme.
Čaro polhodinových pretekov

Čaro polhodinových pretekov

V čom majú pre mňa časovky do vrchu potenciál a prečo by ste to mali vyskúšať aj vy? Nechajte sa motivovať.
keyboard_arrow_up