Kliknutím prejdeš na
www.mondrakersk.sk
Reklama
Myšlienková príprava na novú sezónu - alebo ako prebiehala tá minulá

Myšlienková príprava na novú sezónu - alebo ako prebiehala tá minulá

355 komentárov

matto318 23.03.2020   Mountain Bike Spirit Tour Sezona 2019 Skoda Bike Open Tour Horska Cyklistika Preteky Maraton

Pokiaľ sa opäť začneme navzájom naháňať na rôznych pretekoch, pri okolnostiach dnešných dní v to aspoň všetci dúfame, je čas ohliadnuť sa trochu za minuloročnými zážitkami.

 

Každý z nás aktívnych jazdcov robí také, svoje vlastné, zhodnotenie. Spomína, čo sa mu prihodilo, kde sa zlepšil a kde by sa ešte mohol. Poďte sa aj vy spolu so mnou rozpamätať na chvíle strávené v sedle bicyklov, kedy sme aj trošku porovnávali našu výkonnosť. Na Slovensku pred rokom 2019 existovala jedna veľká séria MTB maratónov (Škoda Bike Open Tour - ŠBOT) a zvyšok tvorili samostatné preteky. Minulý rok pribudla ďalšia séria Mountain Bike Spirit Tour (MBST).

Kalendár ŠBOT prešiel minulý rok zmenou, zo šiestich podujatí boli tri nahradené inými a jeden z najatraktívnejších maratónov v Súľovských skalách bol bohužiaľ pre organizačné problémy zrušený. Spomínané trio pretekov sa začlenilo do druhého kalendára MBST, kde ho doplnili ešte ďalšie tri podujatia. Okrem týchto dvoch sérií bolo možné navštíviť množstvo iných samostatných akcií.

Začiatok sezóny


Všetok môj maratónsky ošiaľ začal druhú aprílovú sobotu vo Svätom Jure, kde sa konal dvanásty ročník miestneho MTB maratónu, a zároveň odštartovala už šiesta edícia ŠBOT. Počasie nám síce nedoprialo úplne ideálne podmienky, ale tak "bláznivé aprílové počasie" sa vyfarbilo v plnej paráde.



Z tratí bola v ponuke porcia od 21 km cez 42 km až po 70 kilometrov. Rodičia s deťmi mohli súťažiť v novej kategórii Škoda Family na vzdialenosti 5 km. Na najdlhšej trase nechýbali ani úradujúci majstri Slovenska Andrea Šimora a Tomáš Višňovský. Ja som si vybral zlatú strednú cestu. O miestnych pretekoch je známe, že ani pár dažďových kvapiek nespôsobí "bahenné kúpele". S počtom nastúpaných výškových metrov a časom 2 hodiny 16 minút som obsadil 92. miesto. S ohľadom na poveternostné podmienky skončiť v prvej štvrtine štartovej listiny je v rámci mojich možností bez klubových tréningov celkom fajn.



Tri týždne ubehli ako voda, začal sa máj a hneď v jeho úvodnú sobotu sa ŠBOT presunula do okolia Banskej Bystrice - konkrétnejšie do obce Hronsek. Pri kontrole predpovedí počasia som videl dosť modrých stĺpčekov označujúcich vyššie množstvo zrážok. Nie som z tých, ktorých odradí niečo podobné. Radšej som teda zabalil nepremokavú bundu.



Tunajší maratón písal už svoju 14. edíciu, takže sa nedá hovoriť o novom podujatí. Marketing českej automobilky však spôsobil nárast o cca 300 zúčastnených pretekárov. Moja obľúbená voľba strednej trate znamenala plánovaných 47 km. Tí vytrvalejší zvolili 75 km a menej odvážni 27 km. Trasa viedla fajnovými lesnými trailami. Akurát ku koncu bolo treba jazdiť so zvýšenou obozretnosťou a naplno zároveň.

Posledné kilometre viedli turistickým chodníkom. Aj napriek tomu sa však dala vyvinúť slušná rýchlosť. A keďže nakoniec mraky „neplakali“, mal som namiesto blata v ústach prach. Ani sa nenazdám a som v cieli. Miestni dobrovoľní hasiči boli verní svojho mena a preberali od prichádzajúcich pretekárov ich stroje na umytie. Čas v cieli 2:29 znamenal konečné 61. miesto. Poradie lepšie ako vo Svätom Jure, ale pomer voči všetkým štartujúcim pretekárom mohol byť lepší. Čakanie na oficiálne vyhlásenie výsledkov a tombolu som si spestril obhliadkou pamiatky zapísanej v zozname UNESCO - miestneho artikulárneho kostola.



Posledná májová sobota a na programe bola ďalšia zastávka ŠBOT v Levoči. Aj vďaka takýmto podujatiam sa stále presviedčame o tom, že aj na východe niečo je. Sú tam krásne trate určené na horskú cyklistiku. V sobotu vraj malo byť teplo, čo sa aj naplnilo. Máj ale sám o sebe bol dosť daždivý, a preto sa dala predpokladať blatistá rozbitá trať.



Ako to už je v sérii ŠBOT tradíciou, boli pre jazdcov pripravené tri dĺžky tratí, a to 73 km, 48 km a 25 kilometrov. Tohtoročná novinka v podobe kategórie Škoda Family sa objavila aj na Spiši. Štart bol do mierneho stúpania po šotoline. Hneď na úvod sme na siedmych kilometroch vystúpali o 500 výškových metrov. Aj preto sa štartové pole pomerne dosť natiahlo.



Po určitom úseku nasledoval technický zjazd pomedzi stromy krížom cez ich korene. Šťastia som mal málo a rozumu ešte menej. Keď som tam videl na zemi jedného z jazdcov, prečo som si to tadiaľ musel pustiť v sedle? Samozrejme som si tam ustlal aj ja. Nič, pozviechal som sa, zacvakol do pedálov a šliapal ďalej. To ale nebolo všetko. Po vyšliapanej lúke za druhým bufetom som sa dostal za staršieho pána. V nasledujúcom zjazde po pravej aj ľavej strane výmoľ a zrazu pribrzdil viacej ako by som očakával. Nezostalo mi nič iné, len dostať sa do rigolu a cesty naspäť z neho už nebolo.



V konečnom dôsledku to vyzeralo, že daná trať preverila viacerých zúčastnených. S výsledným časom 3 hodiny 12 minút aj napriek dvom pádom som sa dostal do prvej tretiny poradia v cieli a stačilo mi to na 90. miesto. Ako som uviedol o pár riadkov vyššie, ekologický duch tu hral hlavnú úlohu. Asi táto imaginárna postava odniesla z priestoru na umývanie bicyklov zopár zázračných prístrojov, ľudovo nazývaných „wapka“. Rad sa postupne naťahoval a niektorí sme tam strávili aj dobrú hodinu.



A pokračujem v dobrom tempe ďalej


Hneď na druhý deň stojím na štarte v Kálnici. Miestny BikeFest bol do tohto roku jedinou akciou svojho druhu na Slovensku. Tri dni nabité cyklistickými pretekmi rôznej kategórie. Deviaty ročník festivalu určeného najmä pre cyklonadšencov sa niesol v hre slnečných lúčov. Súťažne som tunajšiu trať zdolal prvýkrát, ale vopred som vedel, čo ma čaká. Minulý rok som si ju prešiel týždeň po Feste.



Po prejazde cez susednú obec Beckov a následne aj Selec nás všetkých na 49 km trati čakalo nekonečných 16 km do kopca až na Inovec. Toto je ako šité na moje dieselové nohy, nájdem ten správny prevod a pomedzi súperov sa predieram vpred. Nasledoval úsek po hrebeni až k slovenskému dvojkrížu - k Ostrému vrchu a zjazd naspäť do Kálnice. Trať "vďakabohu" bola, napriek vytrvalým dažďom v predošlom týždni, ideálne pevná.

Dalo sa to v zjazdoch veľmi dobre púšťať v slušnej rýchlosti. S ohľadom na včerajšie trápenie a dva pády som nečakal žiadne zázraky. Koleno vydržalo a v rámci týchto možností sa mi šlo relatívne dobre. 63. priečka v konečnom poradí a umiestnenie na hranici polovice výsledkovej listiny možno hovorila niečo iné, ale sám som vedel svoje. Vedúcemu z práce, ktorý sa zúčastnil tiež, som nadelil rovnú hodinu. Ďalší týždeň som si ho mohol teda trošku doberať.



V prvý júnový deň, kedy oslavujú najmä deti, sa svojim spôsobom radovali aj bikeri. Jedným z dôvodov bola sobota s krásnym počasím, takmer bez oblakov a ďalším bola príležitosť zmerať si svoje sily na treťom ročníku Dohňany - Púchov Trophy. Po minulé dva roky boli zaradené do ŠBOT, teraz sa nachádzali v kalendári novovzniknutej série MBST. Vďaka miestnej firme Janom, ktorá je okrem iného aj sponzorom tímu Deceuninck - Quick Step, sa to Epicu (domácemu cykloklubu) podarilo pritiahnuť cyklistickú hviezdu svetového formátu. Zdeněk Štybar jazdiaci práve za spomínaný belgický WorldTour tím je niekdajší držiteľ svetového titulu v cyklokrose, no na maratónsku trať sa postavil prvýkrát. 65 km trasa mala teda viac než pravdepodobného víťaza.



Organizátor ešte pripravil dĺžky 40 km a 16 km. Podmienky boli takmer identické s minulým rokom, čiže veľa blata. Na najnáročnejších úsekoch určite dostali zabrať XC plášte každého jedného pretekára. Tie moje obalené v blate mi zrovna moc opory neposkytovali. Našťastie som to prežil bez pádu. Na trati sa rozložilo aj perkusionistické združenie pod názvom JAMADAN, ktoré údermi bubnov hecovalo bikerov k maximálnemu výkonu. V kľukatom stúpaní to padlo vhod. Minuloročný čas 2:50 som zlepšil o dvadsať minút a umiestnenie takmer o polovicu. Zo 119. miesta som poskočil na 62. priečku. Asi každého hlavným cieľom je zlepšovať svoje časy, teda v mojom prípade spokojnosť.



V polovici júna sa v kúpeľnom mestečku Rajecké Teplice konalo štvrté (predposledné) kolo ŠBOT. Aj tu, podobne ako v Hronseku alebo v Levoči, sa objavila séria s podporou českej automobilky prvý raz. Na výber bolo prichystaných 80 km, 50 km alebo 16 km teplom vysušených tratí.



Prvá časť trate (teda aspoň tej strednej) viedla po poľných cestách. Viacerí by v tom úpeku privítali komplet jazdu lesom. Neskôr prišlo aj na tieto úseky. Stúpali a klesali sme dlho hustým lesom, aspoň sa teda pred ostrými lúčmi slnka dalo skryť. Navyše popri potoku bolo príjemne na pocit aj v extrémne dlhom stúpaní. Jediné, čo mi v tomto momente robilo starosti, boli zvesti o okolitej faune. Zvesti o tunajších medveďoch počuť roky... Záverečný otvorený úsek, kde som už cítil únavu z tepla, sa odrazil na konečnom poradí. S časom 2:42 až 119. miesto. Mohlo to byť samozrejme aj horšie, ale k spokojnosti mi niečo chýbalo. Tešiť ma mohlo aspoň to, že absolvovaním štvrtých pretekov v sérii ŠBOT som bol zaradený do záverečného žrebovania o automobil Škoda Fabia Combi.



Tretia júnová sobota priniesla na Záhorie už 17. ročník podujatia Stupava MTB Trophy. Ôsmykrát nieslo názov Stupava Trophy MTB & RUN, keď sa k tomu v nedeľu pridružil aj beh. Zároveň bolo zaradené do novovzniknutej MBST. V porovnaní s minulými edíciami sa termín konania posunul približne o mesiac skôr. Trate v Malých Karpatoch sú vždy slušne rýchle, a tak si Pavol Grujbar so svojimi kolegami mohli dovoliť prichystať aj 105 km. Samozrejme boli k dispozícii aj kratšie, 76 km, 42 km a 25 km.



Úseky hore-dole po fajnových zvážniciach aj úzkych singletrackoch sa dajú prejsť aj klubmi netrénovanými bikermi v svižnom tempe. V jednom zo zjazdov ma rýchlosť vyhodila z malého údolia na jeho vrch. Len-len som netrafil strom, čo sa predo mnou ocitol, odniesol si to len šilt na prilbe. Po kľukatých, niekedy neprehľadných zákrutách, som vďaka trčiacemu koreňu prišiel aj o odrazku z pedála. Každý, kto si to tu v minulosti absolvoval, vie, že aj v prípade totálne prašnej trate do cieľa suchý a čistý nepríde.

Na záver sa nachádza totiž prejazd cez potok. V rýchlosti míňam na pravej strane malú chatku, jasný znak – treba pridať, mierne doľava a už vidím vodu. Zaskočila ma jej šírka a bolo jasné, že aj hĺbka bude väčšia. Jazda s málo nastúpanými metrami a priemernou rýchlosťou cez 24 km/h mi dovolili stanoviť čas v cieli 1:56:14. Prvýkrát pokorenie dvoch hodín. Medziročný progres v priebehu troch sezón - od 233., cez 94. až na 58. miesto.



A je tu august


Donovaly nie sú už dávno len zimným strediskom. Aj preto sa prvú augustovú sobotu mohol uskutočniť siedmy ročník akcie Donovalský drapák. Tu tiež, podobne ako v Stupave, išlo o kombináciu bežeckých a cyklosúťaží. Bežci mali v ponuke vzdialenosti 10 km a 20 km, cyklisti 25 km a 50 km. Jazdcov je tu pomenej, asi veľa tradičných účastníkov dovolenkovalo niekde pri mori. Ja som si nechcel nechať ujsť príležitosť pojazdiť cez nízkotatranský hrebeň. Na začiatku sme obkrúžili krátku prezentačnú jazdu popod okná viacerých hotelov, prešli ponad hlavnú cestu z BB do RK a začali si to užívať. Dostávame sa na spomínaný hrebeň starohorskej časti Nízkych Tatier.



Po ňom to až k Hiadeľskému sedlu ide slušným tempom. Po prejazde sedlom prišiel najprv zjazd pretkaný padnutými aj stále stojacimi stromami. Ten sa neskôr zmenil, superrýchly popri potoku Vážna, v závere klesania sa dala dosiahnuť rýchlosť cez 70 km/h. Po prejazde Kališťom, obcou vypálenou počas SNP, nadišiel úsek, ktorého som sa pri pohľade na minuloročné fotky obával. Dole kopcom pomedzi veľké skaly, navyše sa pripojili aj peší „maratónci“. To dodalo zjazdu skutočne náboj vysokého rizika.

Na konci sekcie boli na strome umiestnené tri výkričníky a neskôr nápis spomaľ. Niekedy to netreba brať až tak vážne. Spomalil som až moc, seklo mi koleso a pádu som sa nevyhol. Trať s prevýšením okolo 1 800 m pri pol stovke km dá skutočne zabrať. Vďaka nižšiemu počtu súperov som nakoniec obsadil 19. miesto. Umiestnenie v prvej dvadsiatke by bolo za iných okolností skvelé, no pri celkovej účasti 44 jazdcov...



Na záver sezóny Nová Dubnica


Najstarší bikemaratón konaný v Novej Dubnici písal tento rok už svoju 25. edíciu. Pri tejto príležitosti spojili pôvodní organizátori sily s naším webom MTBIKER. Spojenie takýchto veľkých skúseností s extra mediálnou podporou sľubovali skvelú atmosféru všade, kam sa len pozriete. Z ponuky pretekárskych tratí boli dĺžky 14 km/400 m (Family); 41 km/1250 m (Klasik); 73 km/2450 m (Hard) a 100 km/3400 m (Nivea King).



Prvé kilometre sa prepletáme mestečkom, až sa dostaneme na okraj lesa. Do kopca cez Petrovanské lúky a sedlo Trinástka sme sa dostali k prvému väčšiemu zjazdu. V početnej skupine som si nevšimol ostrejšieho zoskoku a duša zostala po chvíľke prázdna. Našťastie sa mi to prihodilo tesne pred bufetom. Technické vybavenie mi ponúklo možnosť šikovnej opravy.



Postupne predbieham zopár súperov, ktorí sa kvôli mojej poruche stihli dostať predo mňa. V horskom teréne míňame obce Omšenie, Dolná Poruba, aby sme sa vrátili na miesto, odkiaľ sme cca pred 3 hodinami vyrazili. Pri pohľade na výsledky nastáva schizofrenické myslenie. Jedna časť ma privádza k relatívnej spokojnosti s prvou štvrtinou v konečnom poradí, ďalšia prináša úvahu: „Nebyť toho defektu, mohlo to byť aj lepšie.“ Veď od medzičasu na občerstovačke to bolo zlepšenie o 41 miest.



Niektoré zážitky minuloročnej sezóny boli skutočne zábavné, iné boli aj zdraviu nebezpečné. Dúfam, že čítaním predchádzajúcich riadkov ste si aj vy vybavili príjemné spomienky na predchádzajúci rok. Zároveň poriadne naštartovali svoje uvažovanie o tomto roku (držme si všetci palce, aby sa aspoň niektoré preteky uskutočnili) a možno si už zapisujete do svojho kalendára obľúbené, alebo nové miesta. Ak vám chýba inšpirácia, môžete pozrieť tu.

Viackrát o nás, bikeroch, bolo povedané, že sme muži z ocele, samozrejme o ženách to platí tiež. Často sa na maratónoch prekonávame medzi sebou, no momentálne potrebujeme všetci spolu zvládnuť aktuálnu výzvu. Pevne verím, že sa nám to podarí a určite sa niekde tento rok (ne)súťažne stretneme!

Zdroj fotografií: bikefest.sk, welovecycling.com, stupavskymaraton.sk, donovalskydrapak.sk

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Oblečenie a batohy ~ Tričká a mikiny ~ Mikiny a roláky)

Komentáre

xvital 24.03.2020 (00:26)

0


Odkial je uvodna foto?

 
matto318 xvital 24.03.2020 (17:14)

1


Levoča

 
martinzz 24.03.2020 (12:03)

0


Pri tom Novodubnicaku je Sedlo Trubarka, nie Trinastka

 
jaro127 23.03.2020 (17:22)

-1


Je pekné zaspomínať na krásne maratóny minulého roka. Čo bude tento rok je otázne, ale trénovať bez pretekárskych ambícií je minimálne čudné.

 
motopalic jaro127 23.03.2020 (21:19)

14


Ja trénujem roky a často a bez ambícií na preteky moc nechodím. Každý jeden záber po uhličí je ako poldecko pre alkáča. Keď to miluješ nieje čo riešiť... 🤗

 
Pridaj komentár