Slepé vetvy v histórii cyklistiky: Mavic Zap/Mektronic

Už je to viac ako desať rokov, čo Shimano predstavilo revolučnú elektronickú sadu Dura Ace Di2. Na tom by nebolo nič zvláštne...

Až na fakt, že prvú elektronickú sadu na cestný bicykel v skutočnosti predstavil Mavic ešte v roku 1993 a následne v roku 1999 prišiel aj s bezdrôtovou verziou.

Popularita elektronického radenia ide raketovo hore a dnes už obdobné sady nájdete v ponuke všetkých hlavných hráčov na trhu ako sú okrem spomínaného Shimana aj Sram a Campagnolo. V tomto prípade by teda bolo popravde lepšie miesto slepej vetvy hovoriť o predbehnutí doby. Nakoľko elektronické radenie sa napokon úspešne uchytilo, aj keď dnes asi väčšina ľudí ani len netuší, že známy francúzsky výrobca kolies Mavic voľakedy vyrábal aj pohonné sady. Poďme si ale povedať, ako prvá elektronická sada vznikla, ako fungovala a čo bolo príčinou jej neúspešného ťaženia na poli s radením.

Mavic ZMS 8000 (Zap) 1993

Skratka ZMS v typovom označení znamená “Mavic Zap System”. Jednalo sa o vôbec prvý elektronický zadný prehadzovač. Radenie bolo ovládané mikroprocesorom v riadidlách, ktorý v reálnom čase odosielal informáciu do elektromagnetov v prehadzovači. V dnešnej dobe to nie je nič výnimočné, no v prvej polovici 90-tych rokov to bolo absolútne inovatívne riešenie.

Sadu Mavic Zap jazdil od sezóny 1994 aj britský Pro Tour jazdec Chris Boardman, prezývaný “The Professor”, ktorý na tejto sade vyhral okrem iného aj dva prológy na Tour de France v roku 1994 a 1997. Na olympiáde v roku 1996 v časovke jednotlivcov s toutou sadou skončil tretí za Miguelom Indurainom a Abrahamom Olanom. Podľa jeho vlastných slov to bola veľmi spoľahlivá sada, ktorá fungovala veľmi dobre. Pokiaľ sa však niečo z elektroniky pokazilo, pokazilo sa to náhle a oprava bola zložitá.

Konštrukcia a funkcia - elegantne jednoduchý a jednoducho odolný

Narozdiel od súčasných prehadzovačov, ktoré radia prevody pomocou malého servomotorčeka, Zap nevyužíval elektrickú energiu batérie na preradenie, ale len na vyslanie signálu do prehadzovača, kde solenoid (typ elektromagnetu) zapájal posuvný mechanizmus hornej kladky a samotné preradenie sa realizovalo mechanicky, pohybom reťaze pri šliapaní, ktorá posúvala kladku v smere radenia.

Malá 6 V batéria sa nachádzala integrovaná v útrobách riadidiel a na preradzovanie ôsmich prevodov slúžili dva páry tlačidiel umiestnených v hornom aj spodnom úchope pravej strany baranov. Radenie bolo s prehadzovačom a batériou pospájané káblikmi podobne ako v prípade sád Di2. Radenie prešmyku bolo mechanické prostredníctvom páčky na spodnej rámovej rúre. Čo sa týka nevýhod tohto systému, tak tam vzhľadom na princíp fungovania patrila najmä nemožnosť radiť o viac prevodov naraz. Napriek tomu elektronické tlačidlá umožňovali preradiť celý rozsah kazety zhruba dvojsekundovým podržaním tlačidla pri súčasnom šliapaní.

Mavic Mektronic 1999

V roku 1998 bola predstavená druhá generácia elektronického radenia, ktorej hlavná výhoda mala spočívať v bezdrôtovom preradzovaní a integrovaní cyklopočítača, ktorý ukazoval údaje o rýchlosti, vzdialenosti, čase jazdy, ale napríklad aj o zaradenom prevode. Mektronik prešiel aj dizajnovou evolúciou a výsledkom bola v porovnaní so sadou Zap pomerne futuristicky vyzerajúca sada. Táto druhá generácia mala pôvodne priniesť viac funkcií, jednoduchšie ovládanie a lepšiu ergonómiu.


Napriek viacerým cenám za inovácie narazila však na problémy s funkcionalitou v spoľahlivosti prenosu rádiového signálu z radenia do prehadzovača. Hoci bol signál kódovaný, legendy hovoria, že radenie radilo samočinne alebo prestávalo fungovať pri prejazde popod drôty vysokého napätia alebo, že jazdci so sadou Mektronic si občas preradzovali navzájom. Ďalším neduhom tejto sady bolo odlišné materiálové spracovanie druhej generácie.

Kým Zap bol pomerne mohutný kus hliníka, pri sade Mektronic sa vývojári snažili znížiť hmotnosť komponentov, a tak telo prehadzovača aj pák bolo vyrobené zo “špeciálneho kompozitu” (čiže plastu). To malo samozrejme vplyv na presnosť radenia a celkový “blatový” pocit. Poslednou zásadnou nevýhodou bola prítomnosť malých jednorázových mincových batérií vo všetkých komponentoch, čo pre bežného používateľa bola veľmi nepraktická vlastnosť. Vzhľadom na tieto vyššie spomínané vlastnosti sa po dvoch rokoch Mektronic z ponuky Mavicu vytratil a koncept elektronického radenia zostal ďalších desať rokov nedotknutý.


Nech už tento technologický počin vnímate akokoľvek, Mavic so sadou Zap svojim spôsobom predbehol dobu takmer o 20 rokov a zapísal sa tak do histórie s prvenstvom na poli s elektronickým radením. Sady ako eTap alebo EPS s bezdrôtovým ovládaním prišli na trh prakticky dve dekády po tom, čo s týmto systémom experimentoval Mavic. V súčasnosti sú sady Zap a Mektronic cennou zberateľskou raritou. Cena funkčných komponentov na ebay-i niekoľkonásobne presahuje cenu, za ktorú sa pôvodne predávali.


Ak vás tematika dobových komponentov zaujala, prečítať si môžete aj článok o pneumatickej MTB sade Shimano Airlines.

Zdroj fotografií: pelotonmagazine.com, bikemag.hu, cyclingtips.com