Opakujeme slovenčinu – dnes si preberieme pády

Neúprosná gravitácia už istotne pritiahla každého z nás do svojho lona, lona menom zem. Tvrdá, pokrytá asfaltom, v lepšom prípade nežné objatie mäkkou hlinou.

Nepozornosťou alebo zlou technikou, pochybným technickým stavom biku, nečakanými okolnosťami, mladíckou nerozvážnosťou, nástrahami lesa v podobe lesnej zveri, chýbajúcim pudom sebazáchovy, alebo podcenením počasia. Dôvodov je veľa, a ja som si dovolil podeliť sa s najhoršími, ale aj s najviac neuveriteľnými pádmi, počas mojej možno 35 ročnej pseudokariéry hobby jazdca, za predpokladu, že som prvýkrát osedlal bike ako 5 ročný. Pár pádov na hlavu už nejako rozmazalo pamäť .

1. pád - kto, čo ma dostalo na chirurgiu? Favorit vs. Favorit

Kedy sa žiakom stávajú úrazy? Začiatkom prázdnin! Klasický výjazd z rodného Bardejova do blízkych Bardejovských kúpeľov na roky drankanom Favorite, ktorý mi otec nevedel zohnať nový, tak som dostal aspoň jazdenku. Posledná vec v pamäti, ako nastupujem do výťahu, potom už len biele plášte nad lôžkom, na ktorom som ležal ja.

Vraj som napálil do stojaceho auta zn. Favorit, ktorý sa snažil odbočiť vľavo, pričom dával prednosť oprotiidúcemu autu zdola. Vrazil som v celkom prudkom zjazde, tak rýchlosť pravdepodobne znižovaná zodratými brzdami musela byť stále slušná. Vodič auta a okoloidúci ma mali za mŕtveho, no bol to len otras mozgu s bezvedomím a dobité telo. Prilba v tých časoch žiadna. Parádny úvod do prázdnin medzi prvým a druhým ročníkom strednej školy.

2. pád - z koho, z čoho? Z nového “horáka”

Mohol som mať asi 18 rokov a z ťažko naškriabaných úspor z brigád som si kúpil 1. horák, vtedy ešte s pevnou vidlou. Rútim sa pseudosinglom dolu lesom, nevyberám zákrutu, vybieham z trailu a zrazu bum – bac. Mimo trailu v tráve vyvrátený stĺp s podperou v tvare V. Vrážam do podpery stĺpu, tá ma exploduje zo sedla a hlavičkujem do hlavnej časti padnutého stĺpa. Medzitým robí salto bike a triafa ma sedlom druhýkrát do hlavy.

A nespomenul som, že som sa rútil na opekačku mojej partie s partiou kamarátok mojej sestry na našej chalupe. Pád bol práve blízko chalupy, ktorý keď počula sestra, dobehla a dala mi tretíkrát po hlave, že čo stváram . Miesto zábavy som skončil s niekoľkými stehmi na čele na chirurgii…

3. pád - komu, čomu som takmer ublížil? Dopravnej značke

Pravdepodobne rok po 1. páde, jar, konečne sa v dlho zasneženom Bardejove dalo jazdiť, tak hor sa do kopca. Hneď za panelákom 3 km výživná asfaltka do slepej ulice, z ktorej sa nedá dostať ďalej. Ako si to valím dolu, posledná prudká zákruta a moja rýchlosť neprispôsobená zimnému štrku na vozovke, strach z klopenia, že ma šmykne, rozhodnutie menšieho zla, vyletieť z cesty a padnúť na trávnik.

Takmer fatálna chyba vo výpočtoch odrazového bodu, plecom som šuchol dopravnú značku oznamujúcu vstup do mesta. Stačilo máličko a toto by som istotne nepísal. Paradoxne sa to nakoniec zaobišlo bez pádu, prelet cez obrubník a pád na hrboľatý trávnik som nejako ustál na kolesách, no rozdýchaval som to ešte pekne dlho....

4. pád - koho, čo som zroloval? Vybehnuté dieťa

Rok 2001, Anglicko. Prešlo mi tam cez nohy asi 7 “služobných“ bikov. V čase, keď som tam mal na transport nevyhovujúce o niekoľko čísel menšie HTčko, som dlho poškuľoval na dvore domu, kde som býval, po hrdzavejúcom ľahkom cesťáku, ktorému chýbalo zadné koleso. Dostal som tip na pohodený iný hrdzavejúci cesťák s chýbajúcim predným kolesom . Hneď som preň zbehol, v olivovom oleji som vymáčal hrdzavú reťaz a kazetu, dal dohromady raketu na 23kách plášťoch.

Prvá ostrá testovacia jazda dolu mierne klesajúcou priamou ulicou, pozdĺž ktorej z oboch strán parkovali autá, a zrazu spomedzi áut 5 m pred bikom vybehlo dieťa, ktoré sa tam naháňalo s iným. Skríkol som niečo, stočil to inam, ale dieťa bolo aj tak zachytené, ja rybička na zem, okamžite som vstal, zisťoval, či je dieťa OK. Našťastie bolo úplne v poriadku, keďže som mu šuchol len lakeť, no mňa rozhádzalo a hodilo o zem. Po zistení stavu dieťaťa prišiel rad na mňa. Dobité kolená, lakte a sánka buchnutá tak, že som takmer 3 týždne ledva rozprával. Predné koleso biku zničené a s ním novo poskladaný bike na odpis. Ale išiel fakt rýchlo .

5. pád - o kom? o čom? O zákernom lane

Rok 2003, práca popri škole v areáli letiska v Bratislave, sezónne dochádzanie do práce z Petržalky. Jedno pohodové letné popoludnie sa vraciam z práce s vidinou, že si ešte dám nejakú “skratku“ domov. Na Starej Ivanskej ceste ma auto vychádzajúce z bočnej ulice úplne odignorovalo a vtrepalo sa na cestu. Na toto a vytláčanie autobusmi z ciest som bol v tých časoch v Bratislave zvyknutý, tak okamžite do fleku a bol by som aj ubrzdil, keby za tým autom nebolo prekvapenie.

Ten inteligent ťahal na lane iné auto. Našťastie mu došlo, čo spravil a dupol na brzdu, v momente, keď som už ja prepadával cez lano, tlmiac pád rukou o kapotu ťahaného auta, ktoré ak by tiež nebrzdilo, tak ma tam prejde.... Toto považujem asi za najunikátnejšiu situáciu, ktorú minimálne v celej strednej Európe nikto nezažil, našťastie však so šťastným koncom.

6. pád - s kým, s čím som mal stret? S neviditeľným drevom

Toto som už spomínal v inom článku, tak vykradnem sám seba. Koncom apríla 2019 záver super jazdy po Devínskej Kobyle, asi kilák od paneláku, na tacháči v zjazde 45 km/h a zrazu letím vzduchom, po chvíli oriem nosom zem, bike preletel vôkol mňa, a ja netušiac, čo sa stalo, som bol myšlienkami dolámaný na chirurgii. Po chvíli sa ale opatrne dvíham, rátajúc si všetky celé kosti s prekvapujúcim plným počtom, akurát trochu krvavý s napuchnutými kolenami. Pozerám, čo ma zastavilo, a to padnutý malý strom, ktorý som v mozaike svetla a tieňa normálne prehliadol. Našťastie teda bez väčšej ujmy.

Bonusový 7. pád - kde, kam sa nehrab? Crossovým bikom na MTB preteky

Rok 2013 alebo 2014, vtedy som ešte nebol hrdým majiteľom môjho fulla - tanku, ale na crossovom biku som jazdil okrem asfaltu aj lesné zvážnice. Keď som si bol večer zabehať, vtedy klasickú lesnú 10tku v lese za panelákom, zbadal som v lese značenie pretekov. Rýchlou investigatívou boli zistené MTB preteky po Devínskej Kobyle s okamžitým rozhodnutím zúčastniť sa hneď na ďalší deň ráno. Už na štarte som sa cítil nejako divne, keď na môj crossový stroj pochybovačne pozerali spolubojovníci.


Štart, a ja som sa za 2 km stúpajúceho asfaltu z Líščieho údolia na Devínsku Kobylu predral s úzkymi plášťami na popredné pozície. Hore terénnym kopcom stále v tempe som sa nabudený prehupol do zjazdu, pričom som zabudol, na čom to vlastne sedím. Jedna zákruta na rozbitom pseudosingletraile, ktorú som nedal a už som letel cez rajdy skladajúc sa na zem v poradí brada, hruď, stehná. Očití svedkovia sa divili, že sa z tej kopy na zemi vôbec ozýva odpoveď na otázku, či som v poriadku. Po pár minútach som sa pozviechal, skontroloval bike, ktorý bol v lepšom stave ako ja, a dumal som, čo robiť, či ísť cca 4 km domov alebo to nejako dokrútiť. Asi 10 minút od pádu som sa to s dvojnásobne zväčšeným krvácajúcim kolenom a doodieraným telom rozhodol nevzdať a aspoň čestne dokrútiť zvyšných 28 km z 35 km pretekov. Popoludní som si potom v rámci liečenia predpísal ešte otočku na Biely Kríž v blízkych Karpatoch....


Úprimne, len jedna z udalostí ma od strachu vyradila na pár týždňov z prevádzky, s následným veľmi opatrným nábehom na cesty a to tabuľka s nápisom Bardejov. Vtedy mi naozaj nebolo všetko jedno. A ak ste to dočítali až sem, istotne odpustíte nedostatok foto dôkazov, no v dobách incidentov sa ešte veľmi nenosili foťáky po vreckách, tak som požiadal manželku urobiť zopár skíc, za čo jej veľmi pekne ďakujem.

Ak máte aj vy nejaké neuveriteľné situácie z lesov a ciest, nech sa páči, miesta na reakcie je nekonečno a ešte viac...