Čaro cestnej cyklistiky - chytilo to aj mňa
thumb_up85thumb_down 40 komentárov
filipskalican 29.10.2020 18 fotografií Motivacia Cestny Bike Vylet Cestna Cyklistika Zaciatok
Prečo som skúsil jazdu na cestnom bicykli, keď som doteraz preferoval jazdu v teréne, užíval si krásy lesov a v nich namotané singletraily?
Dá sa povedať, že dodnes som ostal verný horskej cyklistike a aj po tých rokoch je na Kysuciach stále čo objavovať a nájdu sa nové miesta. Predsa len som dlhšiu dobu uvažoval nad tým, aké to je jazdiť po ceste? Určite tomu napomáhalo každoročné sledovanie Tour de France a podobne aj vplyv Petra Sagana a jeho úspechy v cestnej cyklistike, veď je rodákom zo Žiliny, a tá sa nachádza neďaleko mňa.
Prvý krok
Povedal som si teda, že to vyskúšam a začal som pomaly a postupne poškuľovať po cesťákoch. Prvým problémom bolo vyznať sa v ponuke. V dnešnej dobe je na výber či už z klasiky hliníkového alebo karbónového rámu, ráfikové alebo kotúčové brzdy, no a nakoniec mechanické alebo elektronické sady radenia.
V neposlednom rade bolo nutné brať do úvahy aj rodinný rozpočet. Trvalo mi to skoro celý rok a v septembri som teda prijal do rodiny môj prvý cesťák v základnej výbave. Určite si pár fajnšmekrov teraz hovorí „načo“, ale môj dôvod bol jednoduchý a prostý. Nikdy som na ceste nejazdil a sám som nevedel, či ma to bude baviť. Lepšie by bolo navštíviť nejaký testovací deň a teraz viem, že som ho mal radšej absolvovať a vyskúšať si nejaký bicykel. Minimálne by bol človek múdrejší a mal by aspoň nejaký menší prehľad v ponuke. Nevadí, dokúpil som si teda tretry, pedále a poďme na to.
Prvá jazda
Vysadol som, dal si pár prvých šliapnutí a cítil sa zle. Mojím problémom bolo, že som roky jazdil MTB, a teda zvyknutý na široké riadidlá a celkovo iný posed som si pripadal divne. Úzke barany spojené s iným úchopom, do toho posed, ktorý bol natiahnutejší, celkový pocit bol teda skôr nervóznejší a zmiešaný so strachom. Prišla prvá križovatka, na ktorej som mal odbočovať vľavo a keďže na horskom jazdím ploché pedále, tak, samozrejme, cestné nášľapné mi veľa istoty nepridali. Zosadol som, prešiel cez priechod a pokračoval v jazde ďalej . Na prvú jazdu som použil bočné cestičky, predsa bolo treba doladiť výšku sedla a zvyknúť si na brzdy a radenie. Po asi hodine jazdy som bol vo svojom živle, jazdu som si užíval a už vtedy som vedel, že áno, toto je dobrá vec.
Jeseň v znamení objaviteľa
Celú jeseň som strávil na cestnom bicykli, až na dva posledné novembrové výjazdy, kedy mi už chýbalo MTB a jazda v lese. V podstate som nič neriešil, len som sa vozil a s radosťou hltal kilometre, ktorých bolo, samozrejme, viac za rovnaký čas. Rozhodol som sa postupne chodievať ďalej a skúšať veľa bočných cestičiek, či už to boli lesné asfaltové cestičky vytvorené kvôli ťažbe, alebo prístupové cesty k chatovým oblastiam. Sám som neveril, ako krásne sa to dá všetko nakombinovať a pri tom sa elegantne vyhnúť hlavným ťahom plným áut. Vlastne som zistil, že netreba mať taký veľký strach z jazdy popri autách, keď je človek opatrný a sčasti aj ohľaduplný, dá sa výborne si to všetko užiť. Samozrejme, mám aj negatívne skúsenosti, ale je ich omnoho menej oproti tým pozitívnym a v tomto článku ani nechcem rozoberať príhody z ciest.
Zima a trenažér
Už dlhšie som uvažoval nad možnosťou pretočiť si nohy aj počas zimných mesiacov. Mal som príležitosť využiť niečo podobné v posilňovni, no pri pozeraní von oknom alebo do steny ma to ani nebavilo. Inšpiroval som sa videom o trenažéroch a na skúšku si zadovážil od kamaráta starší trenažér. Ten bol s ovládaním odporu z riadidiel a ja som mohol začať s točením po večeroch. Použil som k tomu aj svoj notebook a počas šliapania pozeral záznamy pretekov cyklokrosu a známe stúpania z etapových akcií. V tomto prípade mi to bohato stačilo a nebol problém si odtočiť večer hodinku. Verím, že ak by to bola platforma určená priamo na domáci tréning ako je Zwift, určite by to bolo zábavnejšie a čas by sa taktiež predĺžil.
Prvé jarné kilometre
Počas zimy som sa venoval svojej príprave na ďalší rok, aby som si aspoň trochu udržal formu z minulej sezóny a možno sa aj kúsok zlepšil. Rozhodol som sa teda využiť cestný bicykel na zber kilometrov počas jari. Viac-menej celý marec som to takto praktizoval a snažil sa čo najviac najazdiť. V tomto prípade to bol aj balzam na moju dušu, keďže MTB som mal po zimnom servise pekne vyumývaný a bolo mi ľúto ho vziať na nejaké bahenné galeje .
Človek sa stále učí
A často na vlastných chybách, v tomto prípade to platilo úplne. Určite už každý zažil prebudenie do krásneho slnečného dňa, počas ktorého si hovoríte „po práci vybehnem a dám si nejaký švih“. Dohodol som sa teda s kamarátom a tešil sa na jazdu. Prišlo poobedie a s ním aj čas vyraziť, ale ako naschvál už hlásili prehánky a slnko bolo skryté pod mrakmi. Nenechali sme sa odradiť a vzali si fukerky, veď ak bude nejaká jemná prehánka, to človek vydrží a nepokazí mu to jazdu. Nakoniec nás sprevádzal tretinu výjazdu jemný dážď, nebolo to nič hrozné a časom aj pršať prestalo. Vybrali sme sa teda na jedno pekné stúpanie, kde nás chytil taký lejak, až sme tomu obaja neverili.
Bola to ale pekná skúsenosť a jazda v daždi má svoje čaro. Spomínané negatívum prišlo až po zjazde. Zodrali sa mi brzdové klátiky tak, že už bolo možné si len jemne pribrzdiť (fotografia nižšie). Doma som bicykel vyumýval a rovno objednával nové klátiky aj s náhradnými do zásoby. V tomto prípade je ponaučenie jednoduché. Možno si niekto povie, že je to zbytočné, ale sú komponenty, ktoré treba mať do zásoby doma a nepodceňovať situáciu. Keby som nemal kamaráta, ktorý mi zásielku vybral a na druhý deň doniesol, tak by som čakal týždeň, kým by som si mohol dať ďalší výjazd na cesťáku.
Čo ďalej?
V podstate teraz jazdím na oboch bicykloch a kombinujem si to podľa nálady a chuti. Zatiaľ je počtom jázd viac preferovaný cesťák, ktorý už má najazdených tisíc kilometrov a spokojne slúži naďalej. Dá sa povedať, že jazdím všade a aj terajšia situácia mi pomohla objaviť nové cestičky a príjemné stúpania v lesoch. Naozaj stačí málo a viete si vyskladať veľmi pekný a príjemný výlet, veď počas Veľkej noci som absolvoval stokilometrový švih, a to všetko len v rámci okresu a sám. V tomto prípade nevidím limity a osobne viem, že aj naďalej budem objavovať nové zákutia zo sedla cesťáku.
Odporúčania pre začiatočníkov
Tak tu sa nejdem hrať na nejakého "oligarchu" a patróna cestnej cyklistiky po mojich pár skúsenostiach. Ak uvažujete o kúpe cestného bicykla, tak vám to vrelo odporúčam a podľa mňa neoľutujete. Bude fajn, ak sa predtým preveziete a vyskúšate si to a nepôjdete naslepo ako ja. Na fotkách ste si mohli všimnúť, že mám klasické brzdy a radenie mám od najnižšej sady Shimano Claris. Tejto sade nič nechýba a je funkčná na sto percent, ale ak máte vyšší rozpočet, určite by som šiel radšej do vyššej sady, a to aspoň Shimano 105. Ak vás zaujíma prečo, minimálne kvôli rozsahu prevodov a, samozrejme, hmotnosť a kvalita prevedenia.
Druhý bod sú brzdy. Tu vám neviem poradiť, ale z horskej cyklistiky vieme, že účinnosť kotúčových bŕzd je lepšia a stabilnejšia za každého počasia. Vystačíte si ale aj s klasickými brzdami a v rámci materiálu rámu je to už o osobnej preferencii. Tu už ide skôr o hmotnosť, ale osobne by som radšej ušetrené peniaze za rám investoval do kvalitnejšieho oblečenia na začiatok. Prvý výjazd by som absolvoval skôr do tých 50 kilometrov na menej frekventovanej ceste alebo cyklotrase, doladil si posed a trošku zvykol na celý bicykel a jazdné vlastnosti. Ja som si vyskúšal aj funkčnosť bŕzd, aby som mal aspoň nejaký odhad, čo môžem očakávať pri náhlych situáciách.
Výmena komponentov?!
Medzi prvé nové komponenty patrilo svetlo pod sedlo pre zvýšenie vlastnej bezpečnosti! Po zime som si vymenil omotávku na baranoch kvôli komfortu. Konkrétne za Supacaz, ktorá mi teraz aj krásne ladí s farbou rámu . Na novú sezónu som zmenil aj obutie a nahodil plášte Continental UltraSport II. Všetko sú to moje osobné preferencie a po dobrých skúsenostiach s plášťami od tejto značky na MTB som ich použil aj na cestu. Omotávka ma zaujala hlavne farbou a tiež aj dobrým hodnotením od ostatných. Možno ako tip môžem uviesť, že namiesto použitia kapsičky som si pod sedlo vložil dušu, montpáky a na každý výjazd vozím so sebou pumpu a multikľúč.
Pár slov na záver
Dúfam, že som vás inšpiroval a trochu aj posunul vo vašom rozhodovaní. Samozrejme, viem, že nie každého cestná cyklistika bude baviť. Niekedy ale tomu treba dať šancu, ako sa hovorí, za vyskúšanie nič nedáme. Tak jazdite a objavujte!
Fotogaléria k článku
Páči sa ti tento článok?
Podobné články
Slovensko-americký cyklista z Wall Street – do Prahy za 10 hodín
19.01.2021 8 150 59 thumb_up162thumb_down
5 000 výškových v Malých Karpatoch – tie až také malé vlastne nie sú
09.06.2020 9 703 25 thumb_up145thumb_down
Hej, commuter, chýba ti cesta do práce?
29.01.2021 7 890 79 thumb_up298thumb_down
Video: Vďaka bicyklu lepším človekom
18.11.2020 5 529 21 thumb_up95thumb_down
Výber z produktov
-
Skladom 1 ks
Giant Defy Advanced Pro 2, model 2021
3799.00 €
-
Skladom 1 ks
Wilier CENTO1NDR DISC 105, cestný bicykel, model 2020
2699.00 € MOC 3149.00 € - zľava 14%
-
Skladom 1 ks
Wilier cestný bicykel Cento1NDR Disc 105 RS170, model 2020, červený
2700.00 €
Komentáre
Ja som napriklad po mnoho rokoch jazdenia cesty zacal davat trasy 170km +
Moje cestné začiatky môžem datovať od doby keď som mal cca 15 rokov. Práve vtedy "za mojimi humnami" začali stavať diaľnicu RK-Važec a práve po nej sme začali s kamarátmi jazdievať na našich vtedajších bicykloch . Diaľnica bola vtedy samozrejme vo výstavbe ale hladký novučičký asfalt bez aut a o dĺžke zhruba 20 km bola obrovská výzva a jazda po ňom neskutočný zážitok. Vtedy bola iná doba, nikto nikoho nenatáčal na mobil, nikto nikoho neudával a preto sme veselo brázdili diaľnicu pomedzi stavebné stroje (pre predstavu...predstavte si cca 20km úsek diaľnice bez jediného auta....a toto trvalo viac než rok ). Vtedy to bol pre mňa obrovský zážitok dostať sa do Liptovského Mikuláša na bicykli, keďže dovtedy som tam bol maximálne s rodičmi na aute . Neskôr mi rodičia kúpili Favorit a to už bol iný level. Jazdieval som na ňom po diaľnici aj v dobe keď už bola otvorená a nikdy nezabudnem na policajné autá ktoré s veľkým diktafónom chodili kontrolovať či sa po diaľnici nikto nebicykluje a vždy keď ma zbadali tak zahlásili niečo v zmysle "opustite diaľnicu na najbližšom výjazde" a ešte niečo ohľadom pokuty, čo som ale vždy radšej prepočul . Našťastie som ich vždy stretol v protismere, takže cez stredové zvodidlá sa ku mne nemali ako dostať . Krásne zážitky...
Inak ja jazdím len cestu. Či mám pod sebou zimák, cesťák,fitness,cross alebo MTB....v drvivej väčšine sa držím asflatu. Držím palce všetkým ktorý cestu ešte nevyskúšali, aby tak urobili pretože nevedia o čo prichádzajú.
presne, to je nieco, co si uz dnes neviem ani predstavit - okolo roku "92 v nedelu v pohode do Presova po dialnici. co pamatam tak cez tyzden som si netrufal, kamaratom co isli ku mne tak policajti spustili kolesa a poslali ich cez strnisko na cestu. teraz je na obycajnej ceste 2. triedy vacsia premavka ako bola vtedy na dialnici.
Žiaľ za mňa cesta už nikdy viac, aj keď som nikdy nemala veľký problém (len obiehanie na tesno a v zákrutách) a vždy som jazdila podľa predpisov. Je to dosť stresujúce dávať pozor či vás nesejme auto aj keď svietite ako vianočný stromček. Začínam už skôr obdivovať ľudí ktorý sadnú na cesťák aj po tom čo ich vytlačili z cesty alebo ostriekali ostrekovačmi. Ja na MTB pretrpím 3-5 Km po ceste a mám pokoj.
Chapem ta, no toto je vec nazoru pre kazdeho zvlast. Mna uz vytlacili z cesty, pritlacili o zvodidla, naburali a ostriekali letnou zmesou vone pomarancov Zacal som jazdit neskor a po menej vyuzivanych cestach. Stale clovek natrafi na blbcov, ja som si ale povedal ze si kvoli nim nenecham znechutit sportovanie.
Veľmi záleží od toho, kde jazdíš. Napríklad pri Bratislave jazdím skoro všetko v Rakúsku, tam je to paráda a natočíš trasy s minimom premávky po skvelom asfalte. Ale napríklad aj v Štiavnických Vrchoch to bolo mega, vedľajšie cesty často s novým povrchom, minimum aút. Ďalšie riešenie je gravel, potom máš široké možnosti, ako sa vyhnúť doprave.
ja som tiez zacal jazdit viac na cestaku, v okoli pri Bratislave. Chodim hlavne na Zahorie a vynechavam najvacsie tahy a musim povedat ze zatial som chvalabohu nemal problem s vodicmi, nakolko vsetci radsej spomalia a v klude obehnu.
Raz dávnejšie som čítal názor nejakého trenéra ktorý sa celý život venuje trénovaniu cyklistov a v tom článku bolo napísané niečo v tomto zmysle: nie je odvaha pustiť sa na DH biku dole kopcom pomedzi stromy, nie je odvaha jazdiť na XC mašine v lesoch kde je vysoká pravdepodobnosť stretu s medveďom......ale odvaha je vysadnúť na cesťák a jazdiť po našich cestách pomedzi autá. A je to tak. Cestná cyklistika...to nie je len vozenie sa. Treba mať oči na stopkách , treba mať nastražené uši, treba predvídať, tolerovať, mať skúsenosti ako vodič, treba mať na cesťáku odjazdených kopec km pretože len tak prídu skúsenosti, treba mať chladnú hlavu a hlavne byť nad vecou. Po každej jazde si treba odniesť len kladné pocity a neriešiť jedného či dvoch tupcov ktorí ma ostriekali. Ostriekali ma veľakrát a ešte veľakrát ostriekajú. No a čo . Neriešim. Cesta je o odvahe, trošku o ľahostajnosti .... a preto nie je pre každého .
slovenske cesty su ruskou ruletou. pre mna je cesta pripustna jedine v nedelu (bez kamionov) a cim skor za lesacku rampu. a za nou su kilometre asfaltu a strkovych ciest bez rizika.
Ako som písal...cesta nie je pre každého .
winter78,my sme mali výhodu proti súčasnej generácii v tom,že sme zažili obdobie(hlavne začiatkom 90-tych rokov)kde boli cesty doslova prázdne a ako som už písal v inom článku,stretnúť auto po 18.00 bola skôr výnimka ako pravidlo.Ja som ortodoxný cestár,jazdím už 28 rok a samozrejme cítim ten rozdiel pri jazdení dnes a 20 rokov dozadu.Veľa ľudí, aj v mojom okolí odradili dementní a arogantní vodiči,ktorí cyklistov ignorujú.Ja patrím k tým odolnejším a za tých 28 rokov som na ceste videl a zažil toho dosť-ale mal som len 1 jedinký pád,keď ma troll v plechovici vytlačil z cesty pri obiehaní v horskom zjazde,ustál som to a skončilo to len s odreninami,bez PN.To že cesta nie je pre každého,je holý fakt,kamošovi som zložil cesťák,chcel skúsiť jazdiť so mnou aj sám,no po cca 1/2 roku bol tak vystresovaný z jazdenia po ceste,že ho predal a skončil.Nemal na to nervy a radšej sa rozhodol neriskovať.Pre menej odolných(hlavne psychicky) je zbytočné do tej džungle aj chodiť,lebo udržať si koncentráciu a oči na stopkách,predvídať a správne vyhodnotiť situácie pri 5-6 hodinovom výjazde je dosť náročné.Nikoho nechcem odradiť,práve naopak,veľmi ma teší každý jeden,kto má ,,gule" to v dnešnej dobe na ceste vyskúšať.Ale ešte raz zopakujem-cesta je len pre odvážnych a mentálne silných jedincov,ktorí si dokážu aj v krízových situáciach zachovať chladnú hlavu.To je základná podmienka,aby sa človek šťastne vrátil z každého výjazdu.
Pekný komentár...Asi sme z podobnej generácie (ja ročník 65)...tiež som už všeličo na ceste prežil...a je to čoraz horšie. Ale mám mladú kolegyňu a tá vo voľnom čase chodí k moru ako potápačka. Keď som videl zábery ako pláve medzi žralokmi skoro som si cvrkol....Teraz keď je na ceste zle - tak ma to motivuje - ak ona dokáže plávať so žralokmi (ja isto nie) tak ja tú cestu v kľude prežijem. Dobrý švih a veľa zdravia!
Dík. Cestná cyklistika je fakt moja srdcovka a preto o nej aj píšem z pohľadu mojich niekoľkoročných skúseností a najazdených desiatok tisíc kilometrov ......
Jo po asvalte jazdia iba najvacsi odvazlivci. Skusenosti mojich znamich a mna obsahuju take horory ako obiehanie tak na tesno, ze ta udrie spatne zrkadlo alebo otvorenie dveri prave do usmevu predbiehajuceho bicykla. Clovek je stastny ako blcha ked neskonci v nemocnici.
Pekne a jednoducho napísané. Tiež som začínal podobne. Jazdil som len MTB a potom som dostal chuť skúsiť aj cestu. Prikúpil som bazárovú Meridu a pojazdil dve sezóny. Zistil že je moc veľká tak som ju vymenil za druhú vhodnejšiu a tú túto sezónu zase za gravel. Vďaka nemu sa mi otvorilo kopec ďalších možností na cestách s horším povrchom. Na dlhšie výjazdy s kamošmi na cesťákoch len prehodím plášte (inak rovnaká značka a typ a keďže nie sme žiadny pretekári tak nejaký hendikep necítim.
Niektoré miesta z fotiek aj spoznávam (Vychylovka - Oravská Lesná, Bystrická cyklomagistrála). Postupne sa to aj u mňa vyrovnáva v počte výjazdov MTB:cesta. Tak želám kopec pekných km bez úrazov a porúch
tiez som z mtb presedlal aj na gravel. dostal 45c plaste, co mi dava zasadne viac komfortu a sirsie moznosti pre trasy na rozdiel od cestakov.
Ja som tiez zacinal na mtb, bol to velky boom po revolucii. Ale pred casom som 4 roky stravil pracovne v Belgicku a prave tam ma oslovila cestna cyklistika. A tam by oslovila urcite kazdeho. Jedna vec je perfektna cestna infrastruktura pre cyklistov. Ked omrzia cyklochodniky staci zajst na polne cesty, ktore su vzdy asfaltove alebo betonove a nejazdia tam takmer ziadne auta. Nespevnene cesty su len v lesoch. A v neposlednom rade su to slavne klasikarske trasy po kockach. Vyskusat si Paterberg, Koppenberg, Kwaremont je zazitok na cely zivot. Skusil som si to aj na 29" mtb ale ten pravy zazitok je nechat sa riadne vytriast na cestaku, ked medzery medzi kockami su casto sirsie ako sirka plasta . Ked som sa vratil na SK a zacal som jazdit cestu u nas a nestacil som sa divit kolko arogancie je v ludoch. Velmi mi chyba ten pocit pohody a bezpecia, ktory som mal v BE a tiez respekt vodicov ale aj chodcov voci cyklistom. Ludia by mali chodit inspirovat sa do takychto krajin, kde to uz funguje roky. Vseobecne vsetci, cyklisti, vodici a hlavne politici.
Ja po tohtorocnej dovolenke v Taliansku s cestakom mozem len potvrdit. Napr. v Toskansku maju dost kruhacov, aj dvojprudove kde auta schadzaju z dialnice a nebol ziaden problem, nikto ma ani len raz nevytrubil. Dali mi prednost, pockali. Kazdy obiehal z odstupom. Samozrejme jeden blbec z 1000 aut sa najde a vezme to natesno, ale rozhodne mi po chvili zmizol strach, ktory som mal doma. A cyklochodnikov tam pritom vela nemali - prvorady je ale ten respekt vodicov, ze sme ziva bytost a spetakom na mozu kludne aj zabit. Druha vec je infrastruktura, ak je dialnica, rychlostna, hlavne a vedlajsie tahy. Aj pri vacsej premavke sa to rozlozi. Minimalne, kamiony som nestretaval vobec a cez hlavne tahy som len prechadzal/krizoval. Doma v Kosiciach je to smutne, avsak povacsine mame len "zberne" cesty kadial idu vsetci.
Do Belgicka lakam rodinu uz druhy rok, posobim tak podprahovo - stale pripominam, ze tam maju dobre hranolky a pivo. Aspon som si popozeral klasiky teraz na jesen - zatial. Musi to tam byt pre cyklistov uplny raj.
Edit: Knihu Hellingen od Simona Warrena uz mam prichystanu, zatial si citam. Su v nej detaily kociek na asi desiatich kopcoch, s poetickymi opismi - napr. Muur - Irregular, slimy, covered with debris and jagged like shark"s teeth. Cloveka tonormalnelaka
Co ma privadza k otazke: boli aj defekty na tom cestaku?
Jasne pekne napisane ja si neviem predstavit zeby som mal len jeden bike kedze MTB aj cestak maju svoje caro a podla nalady a okolnosti chodievam . Teraz ked je moc mokro v lese tak som via na ceste ako v lese
tento clanok mi pripomenul, ze som este tento rok vobec nebol na cestaku
Ja som kúpil v zime gravel a momentálne ma jazda po ceste baví viac ako mtb. 🤐
Pekne napísané, ako keby som to sam písal 🙂 Presne takto isto som začal tento rok, kúpil skoro novu nejazdenu bazarovku rovno s tretrami a jazdil 🤘
U mna je cestak jednoznacna volba. V skolskych rokoch som zacinal na Eske s baranmi. Tie sa mi vtedy nezdali pohodlne, tak po roku 1989, ked sa zacali k nam vozit bicykle rozhodol som sa pre trekingovy, co bol v roku 1998 dost problem, lebo vsade boli same horske, trekingove v obchodoch skoro ziadne. Ale bolo mi jasne, ze v ziadnom pripade nemam zaujem natrasat sa po hrbolatych lesnych cestach, tak na co horsky ? Zacali sme hodne jazdit a viac sa zaujimat o bicykle a ked kamos zahlasil, ked budem velky, kupim si cestak, bolo to jasne. Tiez som sa tak rozhodol, len mi nebolo jasne, kedy budem velky. O cestaky som sa zaujimal dobrych par rokov, kupoval casopis 53x11 odkedy zacal vychadzat az nakoniec v roku 2012 sa mi podarilo kupit cestak. Vtedy samozrejme som ho uz objednaval cez internet, pretoze mi bolo jasne, ze v obchodoch toho vela nie je. Ale trvalo mi asi 2 roky, kym som si vybral z ponuky najznamejsich znaciek, aby mi vyhovoval design a farba ramu. A jednoznacne na cestaku mam dojem ,ze to ide same a to mam pomerne lacne kolesa Campagnolo Zondy, ktore stoja okolo 400 eur par. Na trekingovom to tak nejde, hoci tam som si po rokoch dal cestne Mavic Ksyrium Equipe za nieco vyse 300, ktore sa jednoznacne lepsie krutia, ako bezne lacnejsie kolesa, ako som si mohol vsimnut na cyklozajazdoch. Ale na cestaku je clovek o nieco viac zohnuty, takze mensi odpor vzduchu. Je pravda, ze v Bratislave sa v meste na bicykloch jazdit neda. Odkedy mam cestak, tak zvacsa chodim na hradzu a musim prejst iba 2 krizovatky po most Apolo, co je v case ked ide najviac aut z prace o drzku, lebo niektori kreteni idu naozaj tesnotky. Malo by sa uzakonit, ze cyklistov treba obiehat vo vzdialenosti 1.2 m plus cm za kazdy km rychlosti auta, ako odporucaju odbornici. Cize auto iduce 50 km rychlostou by malo ist od cyklistu 1.7 m. Po Kosickej samozrejme nejdem tesne okolo zaparkovanych aut, aby ma nahodou niekto nesejmul otvaranim dveri.
Super clanok, tiez uvazujem do buducna nad nejakym cestakom, ale ked som dal nedavno velke prachy za zanovny MTB tak mi je luto presedlat na cestu. Ale casom to na mna urcite pride a minimalne lacnejsi cestak kupim Vdaka za inspirativny clanok
Rad by som iba dodal, ze akonahle spravili vybornu cyklotrasu medzi TN a ostatnymi mestami, otvorilo to prijemne prostredie na jazdenie bez aut (a na jesen aj bez mnozstva cyklistov, korculiarova a kocikov). Preto omnoho castejsie v tomto obdobi sadnem na cestak nez na horak, lebo ten trening bez aut po hladuckom asfalte (a cyklochodnik skoro prazdny) ma tiez svoje caro a obcas i meditacnu atmosferu...
To by som mohol kľudne okopírovať a len si tam zmeniť gravel 😉 keďže sa bojím áut a už som 2x neutiekol,tak som zvolil gravela Tam je na výber viac ciest bez áut. Hlavne tu v okolí Sereďe. Tiež som vymenil omotavky a tiež mi stačí Claris. Ide to,radi to a po 3000km sa to ešte nerozsypalo 😁 akurát že som dal plášte Michelin 😁 ale to by už bolo moc. Nevýhoda u mňa je že tu v okolí žiadne kopce nie sú. Vždy treba ísť hodinu k nim a hodinu autom domov. Takto vytiahnem gravela a za 2 hodiny si dám po poľných 40km. A to stačí bohato,keď nemám cez víkend čas ísť niekde na AM/EN na celý deň. Prajem veľa šťastných km 😉
Pekný článok. Presne toto som absolvoval ale v opačnom garde... Cca 30 rokov cestak a posledných 5 rokov aj horský. Užívam si obidva a je to paráda.
Ked ma uz tretikrat zrazilo auto v BA tak som sa chytil zauzivaneho 3x a dost a predal cestak. No a kamarat ma zrovna po operacii co ho tiez auto zrazilo... a mohol by som pokracovat... Vodici BA a okolie = no biker friendly. Skoda toho lebo inak je cesta super
Mna zrazilo len raz ale uz nemam gule na to, chodim si ce aj po cestach ale 3 triedy a priposrany.
Mna zrazilo auto tiez 1x (spatnym zrkadlom, predbiehajuce v protismere na rovinke medzi Huorkou n.V a Hradkom ) . Nastastie bez vaznejsieho zranenia.
Bolo to pred 20 rokmi a stale to mam v hlave a spozorniem , ked idu 2 auta v protismere , ved co ak ten druhy zacne predbiehat. Uz to na ceste nie je ono z hladiska dusevnej pohody.
Chcem sa opytat ake cesty zvladne gravel a nezvladne cestak napr v okoli ZA nejaky priklad.
To je cisto na technike jazdca. Pre niektorych je strop pieskova rovna cesta. Ja uz som sa zamotal v lese tak s gravelom ze som kusok niesol popri rieke dole horou na normalnejsi teren. Ale hej jazdim endurko 😎
Moja skusenost je ze hranice su jazdec, ked ozelies efektivitu tak sa da asi vsetko na vsetkom . Je vela videji kde salvni borci na rachotinach idu bomby.
https://www.youtube.com/watch?v=uHGljJ2mAJA
https://www.youtube.com/watch?v=_TG5aBuWwXU
https://www.youtube.com/watch?v=bAJT5-EKvy0
https://www.youtube.com/watch?v=v3520oTO3Qo
Nejde ani tak, že nezvládne. Len je to nepohodlné a škoda ničiť cesťák na takých cestách. Nepoznám až tak okolie ZA ale u nás v MT napr. okolité doliny (Necpalská, Belianska, Valčianska atď) sú buď vyasfaltované, ale asfalt je dosť rozbitý alebo sú šotolinové. Tak isto kopec lesných ciest čo som pojazdil na Liptove, Orave alebo Kysuciach vrámci vrchárskych korún.
Na cesťáku to prejsť síce šlo, ale moc zábava to nebola. Na druhú stranu MTB mám enduro, takže na tom sa tam voziť je ešte väčšia otrava. A práve vďaka kúpe gravelu ma tieto cestičky bavia. Naďalej sa môžem voziť po cesták ako predtým na cesťáku, ale použiteľnosť sa rozšírila aj na tieto cesty z o dosť horším povrchom.
Len by som doplnil, ze možno ten pocet nehod cestakov nesuvisi az tak s krajinou, ale s infrastrukturou. Sestra jazdila v Londyne a to boli poriadne horrory. Bicykle musia byt jednoducho od aut oddelene, niekedy sme neviditelni. To, ze u nas soferi jazdia ako hulvati, je na inu debatu. Kazdy ma nejake zazitky, popripade pobyty v nemocnici. Aj v stredu, v protismere dole kopcom dodavka, davam pozor, bude predbiehat ten za nou? Tipnite si. Isiel som pomaly v priekope. Jednoducho, sme neviditelni (a to mam skoro vsetko zlte, ale zabudol som si doma reflexnu vestu)
je mi sympaticky ten tvoj minimalisticky start. ziadne velke predvadzanie socialneho statusu bikera, jednoducho sportovec a jasne priority. nech ti to slape.