Čaro cestnej cyklistiky - chytilo to aj mňa

Prečo som skúsil jazdu na cestnom bicykli, keď som doteraz preferoval jazdu v teréne, užíval si krásy lesov a v nich namotané singletraily?

Pamätám si od detstva na tie časy, kedy ak mal kamarát alebo sused bicykel, bol to vždy horský. Málokto mal v tej dobe cestný, ak tomu tak aj bolo, zväčša to bol favorit od otca. Nebol teda dôvod voziť sa po cestách a skôr sme objavovali lesné zvážnice, skákali si postavené skoky a vozili sa len tak uličkami.


Dá sa povedať, že dodnes som ostal verný horskej cyklistike a aj po tých rokoch je na Kysuciach stále čo objavovať a nájdu sa nové miesta. Predsa len som dlhšiu dobu uvažoval nad tým, aké to je jazdiť po ceste? Určite tomu napomáhalo každoročné sledovanie Tour de France a podobne aj vplyv Petra Sagana a jeho úspechy v cestnej cyklistike, veď je rodákom zo Žiliny, a tá sa nachádza neďaleko mňa.

Prvý krok

Povedal som si teda, že to vyskúšam a začal som pomaly a postupne poškuľovať po cesťákoch. Prvým problémom bolo vyznať sa v ponuke. V dnešnej dobe je na výber či už z klasiky hliníkového alebo karbónového rámu, ráfikové alebo kotúčové brzdy, no a nakoniec mechanické alebo elektronické sady radenia.

V neposlednom rade bolo nutné brať do úvahy aj rodinný rozpočet. Trvalo mi to skoro celý rok a v septembri som teda prijal do rodiny môj prvý cesťák v základnej výbave. Určite si pár fajnšmekrov teraz hovorí „načo“, ale môj dôvod bol jednoduchý a prostý. Nikdy som na ceste nejazdil a sám som nevedel, či ma to bude baviť. Lepšie by bolo navštíviť nejaký testovací deň a teraz viem, že som ho mal radšej absolvovať a vyskúšať si nejaký bicykel. Minimálne by bol človek múdrejší a mal by aspoň nejaký menší prehľad v ponuke. Nevadí, dokúpil som si teda tretry, pedále a poďme na to.

Prvá jazda

Vysadol som, dal si pár prvých šliapnutí a cítil sa zle. Mojím problémom bolo, že som roky jazdil MTB, a teda zvyknutý na široké riadidlá a celkovo iný posed som si pripadal divne. Úzke barany spojené s iným úchopom, do toho posed, ktorý bol natiahnutejší, celkový pocit bol teda skôr nervóznejší a zmiešaný so strachom. Prišla prvá križovatka, na ktorej som mal odbočovať vľavo a keďže na horskom jazdím ploché pedále, tak, samozrejme, cestné nášľapné mi veľa istoty nepridali. Zosadol som, prešiel cez priechod a pokračoval v jazde ďalej . Na prvú jazdu som použil bočné cestičky, predsa bolo treba doladiť výšku sedla a zvyknúť si na brzdy a radenie. Po asi hodine jazdy som bol vo svojom živle, jazdu som si užíval a už vtedy som vedel, že áno, toto je dobrá vec.

Jeseň v znamení objaviteľa

Celú jeseň som strávil na cestnom bicykli, až na dva posledné novembrové výjazdy, kedy mi už chýbalo MTB a jazda v lese. V podstate som nič neriešil, len som sa vozil a s radosťou hltal kilometre, ktorých bolo, samozrejme, viac za rovnaký čas. Rozhodol som sa postupne chodievať ďalej a skúšať veľa bočných cestičiek, či už to boli lesné asfaltové cestičky vytvorené kvôli ťažbe, alebo prístupové cesty k chatovým oblastiam. Sám som neveril, ako krásne sa to dá všetko nakombinovať a pri tom sa elegantne vyhnúť hlavným ťahom plným áut. Vlastne som zistil, že netreba mať taký veľký strach z jazdy popri autách, keď je človek opatrný a sčasti aj ohľaduplný, dá sa výborne si to všetko užiť. Samozrejme, mám aj negatívne skúsenosti, ale je ich omnoho menej oproti tým pozitívnym a v tomto článku ani nechcem rozoberať príhody z ciest.

Zima a trenažér

Už dlhšie som uvažoval nad možnosťou pretočiť si nohy aj počas zimných mesiacov. Mal som príležitosť využiť niečo podobné v posilňovni, no pri pozeraní von oknom alebo do steny ma to ani nebavilo. Inšpiroval som sa videom o trenažéroch a na skúšku si zadovážil od kamaráta starší trenažér. Ten bol s ovládaním odporu z riadidiel a ja som mohol začať s točením po večeroch. Použil som k tomu aj svoj notebook a počas šliapania pozeral záznamy pretekov cyklokrosu a známe stúpania z etapových akcií. V tomto prípade mi to bohato stačilo a nebol problém si odtočiť večer hodinku. Verím, že ak by to bola platforma určená priamo na domáci tréning ako je Zwift, určite by to bolo zábavnejšie a čas by sa taktiež predĺžil.

Prvé jarné kilometre

Počas zimy som sa venoval svojej príprave na ďalší rok, aby som si aspoň trochu udržal formu z minulej sezóny a možno sa aj kúsok zlepšil. Rozhodol som sa teda využiť cestný bicykel na zber kilometrov počas jari. Viac-menej celý marec som to takto praktizoval a snažil sa čo najviac najazdiť. V tomto prípade to bol aj balzam na moju dušu, keďže MTB som mal po zimnom servise pekne vyumývaný a bolo mi ľúto ho vziať na nejaké bahenné galeje .

Človek sa stále učí

A často na vlastných chybách, v tomto prípade to platilo úplne. Určite už každý zažil prebudenie do krásneho slnečného dňa, počas ktorého si hovoríte „po práci vybehnem a dám si nejaký švih“. Dohodol som sa teda s kamarátom a tešil sa na jazdu. Prišlo poobedie a s ním aj čas vyraziť, ale ako naschvál už hlásili prehánky a slnko bolo skryté pod mrakmi. Nenechali sme sa odradiť a vzali si fukerky, veď ak bude nejaká jemná prehánka, to človek vydrží a nepokazí mu to jazdu. Nakoniec nás sprevádzal tretinu výjazdu jemný dážď, nebolo to nič hrozné a časom aj pršať prestalo. Vybrali sme sa teda na jedno pekné stúpanie, kde nás chytil taký lejak, až sme tomu obaja neverili.

Bola to ale pekná skúsenosť a jazda v daždi má svoje čaro. Spomínané negatívum prišlo až po zjazde. Zodrali sa mi brzdové klátiky tak, že už bolo možné si len jemne pribrzdiť (fotografia nižšie). Doma som bicykel vyumýval a rovno objednával nové klátiky aj s náhradnými do zásoby. V tomto prípade je ponaučenie jednoduché. Možno si niekto povie, že je to zbytočné, ale sú komponenty, ktoré treba mať do zásoby doma a nepodceňovať situáciu. Keby som nemal kamaráta, ktorý mi zásielku vybral a na druhý deň doniesol, tak by som čakal týždeň, kým by som si mohol dať ďalší výjazd na cesťáku.

Čo ďalej?

V podstate teraz jazdím na oboch bicykloch a kombinujem si to podľa nálady a chuti. Zatiaľ je počtom jázd viac preferovaný cesťák, ktorý už má najazdených tisíc kilometrov a spokojne slúži naďalej. Dá sa povedať, že jazdím všade a aj terajšia situácia mi pomohla objaviť nové cestičky a príjemné stúpania v lesoch. Naozaj stačí málo a viete si vyskladať veľmi pekný a príjemný výlet, veď počas Veľkej noci som absolvoval stokilometrový švih, a to všetko len v rámci okresu a sám. V tomto prípade nevidím limity a osobne viem, že aj naďalej budem objavovať nové zákutia zo sedla cesťáku.

Odporúčania pre začiatočníkov

Tak tu sa nejdem hrať na nejakého "oligarchu" a patróna cestnej cyklistiky po mojich pár skúsenostiach. Ak uvažujete o kúpe cestného bicykla, tak vám to vrelo odporúčam a podľa mňa neoľutujete. Bude fajn, ak sa predtým preveziete a vyskúšate si to a nepôjdete naslepo ako ja. Na fotkách ste si mohli všimnúť, že mám klasické brzdy a radenie mám od najnižšej sady Shimano Claris. Tejto sade nič nechýba a je funkčná na sto percent, ale ak máte vyšší rozpočet, určite by som šiel radšej do vyššej sady, a to aspoň Shimano 105. Ak vás zaujíma prečo, minimálne kvôli rozsahu prevodov a, samozrejme, hmotnosť a kvalita prevedenia.

Druhý bod sú brzdy. Tu vám neviem poradiť, ale z horskej cyklistiky vieme, že účinnosť kotúčových bŕzd je lepšia a stabilnejšia za každého počasia. Vystačíte si ale aj s klasickými brzdami a v rámci materiálu rámu je to už o osobnej preferencii. Tu už ide skôr o hmotnosť, ale osobne by som radšej ušetrené peniaze za rám investoval do kvalitnejšieho oblečenia na začiatok. Prvý výjazd by som absolvoval skôr do tých 50 kilometrov na menej frekventovanej ceste alebo cyklotrase, doladil si posed a trošku zvykol na celý bicykel a jazdné vlastnosti. Ja som si vyskúšal aj funkčnosť bŕzd, aby som mal aspoň nejaký odhad, čo môžem očakávať pri náhlych situáciách.

Výmena komponentov?!

Medzi prvé nové komponenty patrilo svetlo pod sedlo pre zvýšenie vlastnej bezpečnosti! Po zime som si vymenil omotávku na baranoch kvôli komfortu. Konkrétne za Supacaz, ktorá mi teraz aj krásne ladí s farbou rámu . Na novú sezónu som zmenil aj obutie a nahodil plášte Continental UltraSport II. Všetko sú to moje osobné preferencie a po dobrých skúsenostiach s plášťami od tejto značky na MTB som ich použil aj na cestu. Omotávka ma zaujala hlavne farbou a tiež aj dobrým hodnotením od ostatných. Možno ako tip môžem uviesť, že namiesto použitia kapsičky som si pod sedlo vložil dušu, montpáky a na každý výjazd vozím so sebou pumpu a multikľúč.

Pár slov na záver

Dúfam, že som vás inšpiroval a trochu aj posunul vo vašom rozhodovaní. Samozrejme, viem, že nie každého cestná cyklistika bude baviť. Niekedy ale tomu treba dať šancu, ako sa hovorí, za vyskúšanie nič nedáme. Tak jazdite a objavujte!