Tip na výlet: S cyklovozíkom v okolí Trenčína - užili sme si to celá rodina

Bezpečne a bezproblémovo vyjsť na cesty s cyklovozíkom nie je na Slovensku jednoduché.

Preto si je potrebné nájsť vhodnú alternatívu, ktorú človek a technika zvládne, aj s juniorom v závese. Potom už krásnym zážitkom nič nestojí v ceste a vo finále sú spokojní všetci zúčastnení.

Rodinka sa mi koncom minulého roka rozrástla a už počas očakávania bolo jasné, že cyklovozík bude ďalším spolubývajúcim v našom byte. Počas skorých jarných mesiacov som vyberal ten vhodný práve pre nás, až som nakoniec skončil pri tom najdrahšom, ktorý však papierovo spĺňal všetky naše požiadavky. Hlavne kompaktné rozmery, aby sa zmestil do bytu a odpruženie aj na horšie cestičky. Za tie štyri mesiace sme si našli s naším teraz už osemmesačným malým bikerom pár overených miest, kam spolu radi vyrazíme. Dve z nich vieme absolvovať dokonca priamo spred paneláku.

Nová cyklotrasa v Trenčíne

Práve táto trasa je naša obľúbená stálica, pretože sa sem vieme vďaka cyklopruhom bezpečne dostať na bicykli priamo z domu za nejakých 20 minút. Napojenie z centra mesta s cyklovozíkom nie je úplne jednoduché a aby som z toho nerobil zbytočný guláš, cezpoľným návštevníkom by som odporučil parkovanie pri plavárni v Trenčíne, odkiaľ je prístup na hrádzu a tým pádom aj novú cyklotrasu už úplne jednoduchý.

Stačí nájsť starý železničný most, po ktorom sa dostanete na už na spomínaný cyklochodník. Od plavárne vás na most navedie vodorovné značenie a potom už nie je kam zablúdiť a stačí sa len držať nového asfaltu. U nás je obľúbená hlavne prvá časť po kláštor na Veľkej Skalke, ktorá na začiatku ponúka pekné výhľady na dominantu mesta a ďalej sa kľukatí okolo Váhu v príjemnom tieni stromov.

Aj v horúcich dňoch je tu stále ešte celkom prijateľná klíma. Bol to aj prvý dokončený úsek, takže sme ho využívali od skorej jari, teda hneď od času, ako už mohol drobec v závese absolvovať prvé výlety. Z domu to máme tam a späť asi 10 kilometrov, takže maminka si mohla zhruba na hodinku a pol od nás oddýchnuť.


Po oficiálnom otvorení, z ktorého reportáž nájdete aj v magazíne MTBIKER, už sprístupnili aj mosty, takže odvtedy je možné pokračovať až do Nemšovej, kde sa trasa napája na úsek cez Horné Srnie, takmer až po hranicu s Českom. Po úplnom dokončení bude cyklotrasa s názvom "Na bicykli po stopách histórie" spájať Trenčiansky hrad s hradom Brumov v Čechách.

V pláne je aj napojenie už na známu cyklocestu Bečva. Pozdĺž trasy sú rozmiestnené oddychové zóny a informačné tabule, ktoré vás oboznámia so zaujímavosťami v okolí. Nie všetky bez problémov navštívite aj s vozíkom, ale minimálne kláštor Veľká Skalka sa dá obzrieť, keď biky zamknete v oddychovej zóne pod ním a hore si to aj s deckami vyšľapete na pešo.

Občerstvenie určite ľahko nájdete v každej obci pozdĺž trasy a teraz v sezóne vídavam pri oddychových zónach aj pojazdné bufety. Síce junior ešte nezvládne celý výjazd až k hraniciam a späť, ale aspoň časť trasy so zachádzkou na zmrzlinu si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy na tomto odkaze.

Soblahovská lesná železnica

Druhá v poradí zo súdka „dôjdi z domu“ je u nás práve Soblahovská lesná železnica, kde jediným trošku náročnejším úsekom je príjazd zo sídliska k rozhľadni Dúbravka, kde cestička kopírujúca práve bývalú lesnú úzkokoľajku začína. K rozhľadni vás navedie značka v obci Soblahov.

Zaparkovať sa dá pri cintoríne, ktorý je len kúsok pod rozhľadňou, z ktorej je výborný výhľad na časť Trenčína a okolité hory. Cestička sa neďaleko vnára do lesa, ktorý je zárukou príjemného schladenia aj v letných dňoch.

Povrch je už zmesou hliny, štrku, panelky aj starej lesnej asfaltky, takže treba prispôsobiť rýchlosť požiadavkám bezpečnosti a komfortu ratolesti v závese. Náš drobec odchovaný na kočíkovaní po rozbitých sídliskových chodníkoch si pri vibráciách zo štrkových ciest úplne hovie a je to pre neho najlepšia uspávanka.


Po prvé seriózne stúpanie nad známou cestou Trenčín – Bánovce je to od štartu zhruba 10 kilometrov, čiže aj s návratom k autu sa to dá celé pohodovým tempom zvládnuť do dvoch hodín. Cestou okrem rozhľadne nájdete aj niekoľko ďalších miest na oddych v podobe lavičiek na posedenie.

Na občerstvenie sú tu dve hlavné možnosti, ku ktorým sa je najlepšie dostať od horárne nad Soblahovom, ktorá je aj možnosťou na parkovanie zhruba v polovici trasy. Prvá, tá náročnejšia, je do kopca na chatu pod Ostrým vrchom, takže potiahnuť vozík asi 1 500 metrov do stúpania s priemerným sklonom cca 10% nebude pre každého.

Odmenou pre ratolesti bude detské ihrisko či ohrada so zvieratkami, pre vás to môže byť chladený nápoj alebo niečo pod zub. Ešte malé upozornenie, že po tejto ceste na chatu už jazdia aj autá.


Druhá možnosť je od horárne smerom dole, tak ako sme to spravili i my, so zastávkou na občerstvenie v Hostinci u Ondreja. Je to medzi cyklistami veľmi obľúbené miesto, kde si radi doprajú jedno chladené alebo dobrotu z domácej kuchyne.

Nevýhodou môže byť, že späť k autu to budete mať ešte pár metrov do kopca. Tiež nám junior nedovolil prejsť celú trasu železnice, ale pri pivku chvíľku ešte predsa len vo vozíčku obsedel, tak náš výjazd si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy na tomto odkaze.

Konečne aj kopček – Kulháň

Osada Kulháň neďaleko známeho jazera Duchonka je síce od Trenčína vzdialená takmer hodinku autom, ale vďaka peknej prírode a možnosti relaxu v tieni lesa sem mieri aj množstvo cyklistov, takže ani my s cyklovozíkom sme toto miesto nemohli vynechať. Alternatív je tu niekoľko, ale pri našej návšteve sme sa už rozhodli dať si trošku do tela a konečne zdolať i nejaké to stúpanie. Parkovanie je možné priamo na križovatke pri cyklopoludníku na Kulháni, alebo pri neďalekom rybníku.

Zelené „Céčko“ nás potom vedie hore dolinou smerom na Panskú Javorinu. Prvý kilometer je na zahriatie v podstate po rovinke, ale potom sa lesná asfaltka slušne postaví a veruže preverí vaše schopnosti potiahnuť náklad aj do poriadneho kopca. V polovici síce trošku povolí, ale aj tak je treba odťahať takmer 7 kilometrov. Ak to aj sami zvládnete, odporúčam pribaliť aj športovo zdatnú maminku, pretože tá naša si cestou hore celkom ponadávala a moc nepomohlo, ani keď som jej bike potlačil.

Nakoniec to však zvládla, žiaľ asfaltka hore končí, takže zjazd je celkom technický, vedený lesnými cestami, takže ani smerom dole ma za výber trasy moc nechválila. Možno sme sa nemuseli striktne držať vyznačenej trasy, pretože podľa mapy by nás aj výrazne lepšie vyzerajúca štrková zvážnica doviedla takmer dole, ale to tiež budem musieť ešte preskúmať. Samozrejme bez manželky, lebo tú tam hore už nedostanem.


Každopádne, ak sa už dostanete na križovatku turistických a cyklistických trás Dolné Zľavy, kde je aj miesto na odpočinok pri horárni, alebo pár metrov vyššie pri malom jazierku, tak máte vyhraté. Odtiaľto sa zveziete zhruba 5 kilometrov miernou dolinou potoka Železnica až na Duchonku. Ak vás zláka nostalgia zmesi vône piva, vyprážaného syra a opaľovacieho krému, zamierte si to do bufetu v kempe. Ak ste o trošku náročnejší, treba zájsť až k hrádzi, kde je ďalšia reštaurácia s možnosťou oddychu. Naposledy to však okolo vody nešlo, takže si to treba obísť dookola po hlavnej ceste.

My sme si to však namierili späť na Kulháň s vidinou chutnej rybičky po náročnom výkone. Je to asfaltová lesná cesta s náučným chodníkom s miernym stúpaním, ktorý približuje všetky zaujímavosti o území, ktorým práve prechádzate. Les je to magický, pripomína krajinu, akou sa vydal Ivan v Mrázikovi do sveta. Nedeľný nátresk nás však zbavil ilúzií o chutnom obede, ale prostredie na oddych je to vynikajúce a zjavne aj tie ryby vedia veľmi dobre pripraviť, keď tam bolo toľko ľudí zo širokého okolia.

Pre tých, ktorí nechcú seba a svoju polovičku trápiť náročným stúpaním smerom na Panskú Javorinu, by som teda odporučil vydať sa proti smeru nášho výletu, vychutnať si 4,5 kilometrový náučný chodník, pridať k tomu ďalších 5 kilometrov dolinou potoka Železnica a s návratom späť na Kulháň to bez problémov bude ďalší príjemný asi dvojhodinový výlet. Ak by sa vám predsa málilo, stále je možnosť s vozíkom preskúmať pokračujúce „Céčko" od smerovníka Dolné Zľavy alebo ktorúkoľvek zo zjazdných zvážnic v doline. Tento náš už celkom náročný okruh si môžete pozrieť v sekcii výjazdy na tomto odkaze.


Toto bolo zopár miest, ktoré sa nám podarilo prejsť aj so záťažou a čím viac drobec vo vozíku alebo celkovo vonku obsedí, tým sa naše možnosti a výlety rozširujú. Maminka sa snaží popri všetkých svojich bežných povinnostiach zlepšiť aj svoju kondíciu, takže v objavovaní cestičiek, na ktorých sa môžeme túlať všetci traja pekne spolu, budeme rozhodne pokračovať. Inšpirovali sme vás?