Jazda v pelotóne: moje začiatky, postrehy a skúsenosti

Mnoho cyklistov zažilo svoje začiatky v pelotóne na cesťáku. Ak ste takúto možnosť nemali, v tomto článku sa s vami podelím o moje skúsenosti.

Najprv si kúpite svoj prvý cestný bicykel. Po pár prvých jazdách a zoznámení sa s náradím vám kamarát alebo známy ponúkne na sobotu spoločný výjazd. Samozrejme, také pozvanie sa neodmieta, keďže prichádza možnosť spoznať rovnako "postihnutých" fanúšikov tohto športu. Nachystáte si veci v piatok večer, nejaká tá fukerka, ak hlásia zlé počasie. Zopár gélov a jedlo na cestu, ak je švih dlhší.

Ráno je to tu. Plný adrenalínu vyrážate na miesto zrazu a s očakávaním sa stretávate s partiou. Prehodíte pár viet, spoznáte sa s každým a po ďalších dvoch minútach si z piatich mien pamätáte iba jedno. Ide sa na to, vyrážame na cestu a prichádzajú prvé problémy. Vlak sa rozbehol, neviete, aká vzdialenosť je ideálna a ako jazdiť v háku.


Po mojich prvých skúsenostiach a vycibrení pár detailov vám skúsim opísať niekoľko pravidiel na začiatky a správanie sa v pelotóne. Samozrejme, sú tu aj starší harcovníci, ktorí majú už čo-to najazdené. Preto berte tento článok ako opis z pohľadu začiatočníka, ktorý sa stále učí.

Pelotón

Toto slovo si myslím, že väčšina z vás pozná. Poďme teda po poriadku, keďže nás tento výraz bude sprevádzať celým článkom. Je to väčšia skupina spoločne idúcich cyklistov za sebou. Keďže na Slovensku nemôžeme jazdiť vedľa seba. Teda skupinu tvoria už dvaja jazdci. Teraz si veľa ľudí možno povie, veď nás býva aj desať. Nie v každom kraji sa nájde toľko nadšencov.

Jazda v háku

S týmto sa stretávame najčastejšie. Už dvaja jazdci dokážu čerpať benefity z jazdy v závetrí. To znamená, že sa držíte čo najbližšie kolesa svojho kolegu, no stále v rámci dodržania bezpečnosti. Dôvod je jednoduchý. Kamarát pred vami rozráža vzduch a vy sa v jazde za ním schovávate do takzvaného aerodynamického tunela. Platí tu pravidlo, čím viac cyklistov, tým lepšie. Dokonca v niektorých videách vám opíšu aj percentuálne vyťaženie podľa toho, ktorí v poradí sa nachádzate. Jazdiť za sebou je jednoduché. Najťažšie v tomto prípade je udržať rovnomerné tempo, a preto je dôležité sa pravidelne striedať.

Jazda na špici

Prejdeme rovno na tému, ktorú sme si spomínali vyššie. Ideálnym scenárom je striedanie v pravidelných intervaloch. To sa ale rozprávame o vyrovnanej skupine. Zväčša to funguje štýlom, koľko vládzeš alebo ako sa cítiš, toľko potiahni. V praxi to znamená, že tí silnejší sú na špici dlhšie a tí slabší kratšie. Hlavne chcem upozorniť začínajúcich jazdcov. Cítite sa síce komfortne, ale neťahajte príliš dlho. Radšej kratšie a vystriedajte. Tempo býva vyššie a pokojne sa môže stať, že vám v polovici doslova vypne motor. Radšej pri prvých jazdách buďte opatrnejší a nájdite si rytmus v danej skupine. Nebojte sa, nikto vám po jazde nebude nadávať, že ste boli na špici krátko.

Striedanie

Táto téma je podľa mňa asi najdôležitejšia zo všetkých. Základ je striedať na rovinách, nie v zákrutách. Potešíte tým vodičov a zvýšite svoju bezpečnosť. Preto ak chcete striedať, obzrite sa najprv za seba, či máte prázdnu cestu a potom začnite s úkonom. Zväčša stačí vybehnúť do strany a pustiť ostatných pred seba. Rovina vám aj pomôže, ak je vás viac, aby ste sa v pokoji stihli chytiť chvosta. Inak, chvostom myslím koniec skupiny.  Samozrejme, tu sa rozprávame o jazde za sebou, pri dvojici je to trošku iné. Princíp je rovnaký, akurát s kolegom obaja vystúpite na kraj, medzi vami prejdú kolegovia vpred a zaradíte sa na koniec.

Rýchly nástup

Súvisí to s predošlou témou a toto bol aj môj nedostatok. Začiatočníci, ktorí čakajú na svoju príležitosť, sa zväčša chcú ukázať. Preto, keď sa dostanú na špicu, hneď nastolia vysoké tempo. V tomto prípade to je chyba, pretože ostatní za vami s týmto nerátajú. Vytvoríte teda medzeru a ideálna jazda v háku sa rozbije, pretože vás ostatní musia dobehnúť. Snažte sa teda plynulým tempom bez zmeny rýchlosti prejsť na špicu. Určite sa vyhnete prípadným nadávkam od nových kamarátov.

Smer vetra

Toto je jedna z tých ťažších vecí z môjho pohľadu. Kým vám vietor fúka do chrbta, ide sa všetkým ľahšie a aj rýchlosť býva väčšia. V prípade protivetra je matematika jednoduchá. Čím lepšie sa schováte, tým menej sa narobíte a ušetríte viac síl. Horší je už bočný vietor. Tu sa musíte naučiť skladať za kolegu z pravej alebo ľavej strany. Ja som na začiatku sledoval hlavne partiu pred sebou a učil sa nájsť si správnu pozíciu. V mojom prípade som si aj zvykal ísť bližšie na parťáka, predsa len človek neskúsený sa bojí ísť bližšie a treba byť obozretný.

Používanie signálov

Najdôležitejšou súčasťou dobrej a pohodovej jazdy je používanie signálov. Medzi tie základné patrí upažovanie v prípade odbočovania, ktoré používame aj pri sólo jazde na oznámenie zmeny smeru pre ostatných účastníkov premávky. Ukazovanie na prípadné nerovnosti alebo predmety nachádzajúce sa na ceste. Veľmi prínosné pre všetkých, aby ostatní neskončili s prasknutým ráfikom alebo rozbitým nosom po prechode diery. Na našich cestách veľmi častý jav. Mávnutie rukou za chrbát, ak sa na krajnici nachádza stojace auto, prípadne predchádzate chodca alebo pomalšieho cyklistu. Naznačenie spomaľovania alebo zastavenia, ak sa na ceste nachádza prekážka. Tu chcem upozorniť, že je niekedy lepšie sa kamaráta vopred opýtať na tieto signály. Niektoré skupiny majú dohodnuté a zaužívané signály, tak aby ste sa zbytočne nemýlili. Viac-menej ale každý používa tie isté a vyzerajú podobne, skôr ide o nejaké špecifické.

Jazda do kopca a z kopca

Tu záleží od toho, ako je vyrovnaná skupina. Niekomu idú kopce ľahšie a niekto sa v nich viac potrápi. Zväčša tí lepší si idú svoje tempo a hore sa počkajú. Preto nerobte unáhlené rozhodnutia, ak dané stúpanie poznáte, prejdite si ho vo svojom tempe alebo jemne pridajte. Hlavne ak kopec nepoznáte, tak sa neunáhlite, aby ste sa zbytočne nevyžmýkali do dna a potom sa zvyšok cesty trápili. V zjazdoch je to jednoduchšie, ale každý si drží odstup. V prípade, že by to nejaký kolega nezvládol, tak nech ho pri svojej prvej skupinovej jazde rovno neprejdete. Inak, ak si neveríte a nepoznáte svoj bicykel tak dobre, zbytočne neriskujte a choďte radšej pomalšie. Mne sa takto vypomstila jemná vrstva štrku na ceste. Síce som vyšiel bez ujmy a odnieslo si to iba oblečenie, verte, sebavedomie vám to nezvýši a budete sa báť ešte viac. Radšej pomalšie a bez ujmy, predsa idete si jazdu užiť, nie ste na pretekoch.

Pár tipov navyše

Sú to skôr moje postrehy a vlastné chyby, ktorých sa dá veľmi jednoducho vyvarovať a pomôžu vám ostatným na začiatok.

Náhla zmena smeru

Toto je veľmi zlý zlozvyk. Moje začiatky boli hlavne sólo jazdy, takže ak som si náhodou niečo náhle všimol na ceste, strhol som riadenie v snahe to obísť. Snažte sa naučiť toto nerobiť a niekedy tú menšiu nerovnosť aj prejsť. Nebojte sa, defekt hneď nedostanete a aj vodiči áut sa vám poďakujú. Pre nás je dôležité, aby sme za sebou niekoho nezhodili. Hlavne ak je bočný vietor a vy ste na špici, tak takýmto manévrom môžete zhodiť všetkých ostatných za sebou. To vám ešte hrozí, že budete zvyšok sezóny jazdiť iba sólo.

Prudké brzdenie

Áno, hlavne keď vám prebehne pes, tak sa to ľahko hovorí. No snažte sa najprv ukázať rukou alebo zakričať ostatným za sebou „Stop!“. Nebrzdite náhle, ale postupne intenzívnejšie. Viem, ľahko sa to píše a o to ťažšie dodržiava. Aspoň sa človek snaží vyhnúť hromadnej kolízii.

Jedlo

Počas jazdy je normálne, že si chcete zajesť zo svojej traťovky. Najlepšia pozícia na jedenie je na chvoste. Keď vám niečo odpadne, tak parťák za vami si nebude musieť leštiť okuliare od vašej bagetky s maslom a šunkou.

Odpľúvanie a smrkanie

Podobne, ako som písal vyššie. V tomto prípade to ale nie je také striktné a stačí rukou mávnuť, aby sa dali všetci bokom a kľudne môžete odpľuť do medze.

Po jazde

Ak máte čas a situácia to dovolí, tak určite neodmietajte a zájdite si s partiou po jazde na kávičku, zmrzlinu alebo jedno orosené. Nemusí to byť zrovna dobre vychladená desiatka. Napríklad taký čapovaný radler vždy vrelo uvítam. Podobne na kávu sa chodí zväčša v polovici dlhšieho švihu. Veď treba doplniť kofeín alebo cukry dobrým koláčikom. Aspoň sa socializujete a lepšie zoznámite s ostatnými naokolo. Možno aj zistíte, že niekto býva v rovnakom meste či obci. Nájdete si napríklad parťáka na vaše spoločné výjazdy počas týždňa.

Na záver

Toto je môj prehľad základných a pre mňa dôležitých vecí. Mnohí, čo jazdia dlhšie, by mali určite čo doplniť. Berte to skôr z pohľadu začiatočníka. Niekto, kto naozaj začína s cestou, sa v tom nestratí a niečo si aj, dúfam, osvojí. Veď predsa nikto učený z neba nespadol a väčšina z nás sa učí za jazdy. Samozrejme, ak som niečo pozabudol alebo je to pre vás „numero uno“, podeľte sa s nami o to v komentároch.