216 km a 5 800 m v Malej Fatre – domáca pocta Salzkammergut Trophy

216 km a 5 800 m v Malej Fatre – domáca pocta Salzkammergut Trophy

Spojiť si 4 horské chaty do jednej trasy prináša kopec výškových metrov, ale hlavne množstvo zážitkov, ktoré s dlhými hodinami v sedle vždy tak nejak súvisia.

Podobnú trasu som mal v pláne už dlhú dobu, ale vždy to skončilo podobným scenárom – teda každoročne na jar si hovorím, že pôjdem, akonáhle zlezie sneh a trochu viac najazdím, potom príde sezóna, maratón HERO, prípadne etapák MTB Trophy, potom Obr Drásal, Salzkammergut Trophy, ďalšie akcie, tatranský masaker alias Horal, Dubničák s KINGom a človek je rád, že stihne ako tak regenerovať. No a na jeseň už tam nie je taký „drive“. Obohraná pesnička, ktorá sa potom každoročne opakuje, ale zabehnutý režim výrazne nabúrala korona. Vďaka nej vznikol Everesting a aj keď sa už mnohí z vás medzitým stihli ponaháňať na rôznych akciách, ja si hovorím, že ešte chvíľu preteky bezo mňa prežijú . Z toho dôvodu som nešiel ani na Obr Drásala, ktorý sa konal pred 2 týždňami a radšej sa tešil na svoj domáci „projekt“. O čo ide, si môžete pozrieť vo videu nižšie a ja ešte pridám aj trochu odľahčený fotoreport.



Spojenie 4 horských chát ma lákalo už dlhú dobu ale prečo toľko brblem o Salzkammergut Trophy? Táto extrémna trať má pre mňa osobitý význam a pred 11 rokmi som sa vydal prvýkrát do boja s nástrahami 200 km trate. No, keďže práve vtedy snežilo, nedopadlo to ideálne ale jednalo sa o môj prvý report v živote a už viete, kam všetko nakoniec viedlo . Asi to tak malo byť...



Ďalším dôvodom je vo videu spomínaný charakter trasy, pretože X krát si pri jazdení hovorím, že u nás je to vážne dosť podobné, ak si teda odmyslím siluetu Dachsteinu . Ja viem, pre niektorých je Salzkammergut predstava nekonečného jazdenia po šotoline a nudných cestách, ale myšlienka trasy je niekde inde. Osobne mám rád traily aj technické jazdenie a mimochodom aj také úseky sa na A strecke nájdu . Ale základom je prekonanie limitov, ich posúvanie a jedinečná atmosféra. Ťažko sa vysvetľuje ten pocit, no ak každoročne stojíte o 5:00 na štarte, zrejme chápete, o čom hovorím. Ak nie, určite vyskúšajte, ak máte radi výzvy a nudiť sa myslím nebudete...



Tak poďme už na našu slovenskú A Strecke. Pôvodne som chcel štartovať o 5:00 ale pri rannej káve si ešte vykladám nohy a mrmlem si: „Moja trasa, moje pravidá“ . Nakoniec začínam 5:55, aby sa nepovedalo...



Asi najviac si pískam (teda skôr húkam) v stúpaní na Chatu pod Suchým. Len nedávno sme s Adamom videli pri točení v diaľke mackov a navyše skoro ráno sú v lete samozrejme najaktívnejší.



Ak máte radi faunu, Chata pod Suchým vás poteší mačkami, psami, ovcami a tiež kozami. Ale bacha, tie vedia byť poriadne otravné, najmä ak si objednáte polievku s chlebom a nemajú problém vliezť na stôl do taniera. Pri postovaní do IG story MTBIKER_SK robím osudovú chybu a omylom dávam Chatu pod Chlebom. Neverili by ste, koľko prišlo opravných správ .



Klačiansku Maguru v celej svojej dĺžke nechodievam často ale za mňa je to naozaj príjemné stúpanie. Rovnomerný sklon, príjemná šotka takmer v rakúskom štýle a metre naskakujú. Na vrchole ma potešilo stretnutie s fanúšikom (pozdravujem Zdeno) a hlavne, keď mi ukázal na mobile, že pred pár rokmi mal cez 100 kg a teraz bikuje a udržuje sa vo forme aj vďaka obsahu, ktorý tvoríme. Nechcem sa tu chváliť, ale takého veci vedia vážne potešiť a je to zrejme tá najväčšia odmena a motivácia do ďalšej tvorby...



Na Chatu pod Chlebom som dohodnutý s Adamom, ktorý ma čaká na začiatku kopca pri autokempingu. Síce musel čakať o niečo dlhšie ako bol plán, ale zase vzal som mu buchty za prestoje. Každopádne sme chceli video doplniť aj o iné zábery, nech sa nemusíte pozerať stále len na môj ksicht z 40 cm .



No a práve v tomto kopci na mňa doľahla kríza a hlavne v kombinácii s tým šutroviskom, ktoré nedávne dažde a búrky ešte zdokonalili. Tu len ďakujem Giantu a jeho virtuálu a po menšej pauze pri vode sa pomaly dávam dokopy. Každopádne, ísť tento kopec čerstvý (ako v tipe na výlet, čo odtiaľ máme) sa dá v pohode aj na HT, ale po 2 600 výškových je ten tlmič vzadu dar z nebies. Rovnako ako buchty, ktoré do mňa doslova spadli.



Keďže sú prázdniny, hore je plnka a to je utorok, takže plánované „mudrovanie“ o výbave dávame nižšie a potom zjazd. Ako vravím, dokonalá testovacia dráha na odolnosť plášťov, pričom na úplne poslednom kamenistom úseku Adam preráža dušu. Ale nejaké zjazdové KOMy sme pobrali a to som ešte stál a vypínal kameru a ani sme to extra nehrotili. Domáce traily nás vycvičili dobre .



V stúpaní na Martinky mi pomerne dlho robí spoločnosť pán, ktorý valí hore na ebiku. Pôvodne sa ma pýta, aký je kopec dlhý a keď sa nejako dopracujeme k tomu, kade vlastne idem, tak kecáme o niečo dlhšie. No, ja moc už nekecám, predsa len si šetrím úsmevy a slová viac do kamery, pretože sa blíži hranica 5 000 výškových metrov a s „prstom v nose“ veru nejdem .



Krížavu som si mohol síce odpustiť, ale predsa len je to moja Cima Coppi a na chatu sa bez tohto vrcholu nechodí .



Stúpanie z Valčianskej doliny som šiel naposledy straaašne dávno a mám pocit, že aj trochu inak. Okrem iného tadeto vedie aj kratšia verzia akcie OMH – teda Okolo Martinských holí. Samozrejme stromy ubudli a s nimi asi aj značenie a na odbočke cca vo výške 950 m volím odbočku doľava.



Dlho idem po vrstevnici ale cesty sa podobajú v týchto miestach ako vajce vajcu...keď metre začínajú výrazne ubúdať, je mi jasné. Trochu vyplaším okolitú zver slovníkom a pekne sa otáčam, čo po cca 12 hodinách dokáže vážne otráviť. Asi po 30 min som zase späť a idem doprava, no aj tu čaká ešte jazda po vrstevnici, malý zjazd a až potom konečne sedlo. Ako vravím, strašne dlho som tu nebol a až keď konečne vidím malú značku OMH, mám 100 % istotu. Takže nabudúce si to radšej vyklikám na GPS, aj keď tento kopec si už zapamätám na pekne dlhú dobu . Medzitým už všetko chytilo ten letný podvečerný nádych...



Čo bolo vlastne ťažšie?


Na záver mi ešte nedá jedno porovnanie, ktoré mi chodilo veľmi často po rozume a ktoré možno zaujíma aj vás. Bol ťažší Eversting alebo táto akcia? Predsa len oboje som šiel v rovnakom štýle, teda svižne ale nie ako preteky. Výsledok? Za mňa verzia B, teda malofatranská A strecke . Hlavným dôvodom je zázemie, ktoré pri Everestingu máte. Možnosť mať všetko stále na dosah, dostatok jedla, vody, prípadne možnosť si posedieť a oraziť s kávičkou atď. je obrovská výhoda. S tým súvisí hlavne možnosť dokonalého plánovania. Tá moja kríza bola aj z dôvodu, že som jednoducho menej jedol a pil, aby mi vyšli zásoby aj na neskôr, čo sa vrátilo. No a samozrejme terén, kedy aj jedno stúpanie po šutroch vie ubrať viac síl, než by človek povedal.



Ešte aj skutočná Salzka mi prišla ľahšia a to kľudne v pretekom režime, pretože opäť je na trati obrovské množstvo bufetov (celkovo cca 14), ľudia povzbudia, podporíte sa s ostatnými navzájom...jednoducho motivácia. Keď ste sami v horách, je to iné ale zase ja mám výhodu v tej kamere. Premýšľanie o záberoch, či „vstupoch“ je zase moja zábavka a výhoda . A ešte jedna vec...ak máte v pláne poriadnu trasu, nejazdite pár dní predtým nejaké náročné traily. Myslím, že práve to bol dôvod, prečo ma tak neuveriteľne boleli svaly na vrchnej časti stehien – keď ste neustále napružený a tlmíte nárazy, je to podobné ako dobrý zostup na turistike . No učíme sa stále a možno som len nemal svoj deň...

Tento rok je teda chudobnejší na reporty z pretekov, ale verím, že vás aj tieto akcie zabavili, prípadne aj trochu motivovali. Podstatou nie je to, aby ste išli a naložili si hneď 200 km v horách, ale skôr, aby ste si skúšali tvoriť podobné výzvy v rámci vašich možností. Tak ako maratóny, aj podobný „challange“ vie byť pekným hnacím motorom k tréningu, či zdravšiemu životnému štýlu. Ale žiadny strach, od augusta už začínam pretekovú "sezónu" aj ja
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up175thumb_down comments 42 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Vlastné výzvy – tri malofatranské chaty za tri roky

Vlastné výzvy – tri malofatranské chaty za tri roky

Minulý rok sa zrušili mnohé podujatia, namiesto nich vzniklo veľa rôznych výziev. Ja som si dokončil tú svoju.
Prečo jazdím (najmä v lete) skoro ráno

Prečo jazdím (najmä v lete) skoro ráno

Máte ráno čas a rozmýšľate, či sa ho oplatí investovať do jazdenia? Je pár dôvodov, pre ktoré to môže byť jedno z tých lepších rozhodnutí a prípadne aj cesta k dobrej kondícii a čistej hlave.
Aké je to vstávať o štvrtej ráno kvôli výjazdu?

Aké je to vstávať o štvrtej ráno kvôli výjazdu?

Skoré ranné jazdy... pre niekoho niečo nepredstaviteľné, pre iného samozrejmosť. Asi pred rokom by som sa radil do tej prvej kategórie, aktuálna situácia je však úplne opačná.
keyboard_arrow_up