Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

297 komentárov

infinitipp 14.09.2020 18 fotografií   Skoda Bike Open Tour Horska Cyklistika Reportaz Slovensky Raj Skoda Preteky Maraton

Začiatok septembra mávam obvykle vyhradený pre ŠKODA Slovenský raj maratón, ktorý mám podobne ako Horal na skok od Popradu.

 

Tentokrát sa ale výnimočne teším už týždeň vopred, hlásia slnečné počasie, čomu by sa asi každý potešil. Pretekárov čakala ponuka z tratí ako 70 km, 50 km či 20 km krátka trať. Novinkou bola tento rok 50 km gravel trať a tradične už aj kategória E-bike. Maratón bol súčasťou tohtoročnej skrátenej série ŠKODA BIKE OPEN TOUR.



Dokonalé podmienky


Takže sobota ráno jasná obloha, podmienky ako stvorené na preteky. Smerujem na Podlesok, z Popradu to mám tak 16 km. Nuž ale, slovo dalo slovo a ja vyrážam 45 minút pred štartom pretekov, čo som asi prestrelil a podcenil. S priemerkou 30 km, našťastie už s prevzatou štartovkou z predchádzajúceho dňa, cca 5 –10 minút pred štartom sa radím do tieňa ku kamarátovi Jožovi na 70 km trať. Prehodíme pár slov, nestihol som sa ani poriadne aklimatizovať a už zacvakujem pedále a dúfam v dobrý výsledok. Štart za Safety Carom ako zvyčajne krotí vášne pretekárov, aby za obcou Hrabušice už v race mode rozbalili svoje watty naplno. Snažím sa nájsť si ideálnu pozíciu niekde vpredu, vytvárame dlhý zástup ako had v jednej stope.



Tieto začiatky nikdy nemám rád, každý drtí čo to dá a v neprehľadnom vláčiku je to lotéria, či náhodou niekto neľahne a nevezme do krajiny bolesti. Tu strácam pozície, na rovnej lúke v blatových úsekoch pod lesom ma obieha asi desiatka jazdcov, čo ma neteší ale akceptujem to. Prvé stúpanie až na Tomášovský výhľad okolo známej vyhliadky zo skalného útesu som kúsok prepadnutý a nedarí sa mi prebojovať dopredu. Následnou peknou zjazdárskou pasážou na Čingov sa nič nemení a my sa vnárame do útrob Slovenského raja. Cez rannou rosou šmykľavé pasáže železného mosta ponad rieku Hornád, kamene a korene zadné koleso preklzuje zo strany na stranu a aby toho nebolo málo, preletením cez brod lesného potoka nahadzujem UV faktor 1 000, kam sa len dá.



Takto som si to nepredstavoval


Maratón v Slovenskom raji je známy svojou rýchlosťou a vďaka dlhým asfaltovým úsekom nie je problém dosahovať nadštandardne vysoké priemerné rýchlosti. Čakajú nás také hore-dole úseky a za nimi trochu dlhší kopec. Stále mám pred sebou na kolese nalepeného jazdca, ktorého sa držím, čo ho asi znervóznilo, v jednom úseku mi nastúpi a to mu bolo osudné - asi reťaz a už stojí. Docvaknutie skupinky už nepripadá do úvahy, necítim sa komfortne, prudko mením smer doprava a šup sa na Medvediu hlavu. Hore po dlhej stúpavej ceste mi to už vôbec nešmakuje a ja už pri sledovaní Garminu vidím nesúlad s pocitom.

Jednou výhodou bolo, že je dnes pekne a teším sa na guláš v cieli, lebo som mal už myšlienky to zabaliť. V tomto čase sa vyslovene trápim a začína ma iritovať každý jeden pohyb, aby toho nebolo málo, tak ma začal bolieť chrbát. Za prvým bufetom na Medveďke idem po lesných zvážniciach krátkymi pasážami hore a dole „morál“. Na 26. km sa doľava delíme od krátkej trate a spúšťame svoju slučku až k Palcmanskej Maši. Najprv cez džungľu - husto obrastenú zvážnicu sa držím za pretekárom, po chvíli sa za jeho chrbtom necítim bezpečne, obieham ho pred nástupom do zjazdu, aby sme sa následne dostali k stene so 14% stúpaním v dĺžke skoro 2 km.



Už to ide, len to nikde nepolož


Tu radím najľahší prevod, zaklapujem oči dole a idem si svoje, "trhám" zo seba zlý pocit. Po hodine a pol sa rozbieham - vychádzam na vrchol Čertovej hlavy, ešte tesne pred koncom dobehnem ďalšieho pretekára, ktorého kúsok pred vrcholom cvaknem. V následnom zjazde parádnym dlhým žľabom, kde by sa dalo pekne ustlať, skláňam svojich 193 cm popod padnuté stromy a chytám druhý dych, respektíve už sa mi ide omnoho lepšie.

K opätovnej radosti z jazdy prispieva aj záverečný technický úsek, kiežby takých bolo viac. Už k samotnej nádrži s veľkolepým výhľadom na vodnú hladinu sa dostávame k druhému bufetu. Zásoby mám vyčerpané, pri pohľade na stôl hodím na portfólio jeden nepríjemný pohľad, nechám si doplniť bidóny čistou vodou , schmatnem kúsok keksu. Vyťahujem gély, aby som po asfaltovej ceste obišiel celú nádrž kochajúc sa výhľadmi pre mňa tak charakteristickou prírodou.



To je nezmar


Tieto úseky ubiehajú dosť v svižnom tempe, ešte prejazd ulicou cez Dobšinskú Mašu, kedy máme rovno za chrbtom vodnú nádrž. Tu sa už pre istotu neobzerám, aby ma to nelákalo sa kochať a pred sebou mám krátky brdok na hlavnú cestu.



Prichádzam k ramenu nádrže Stratenská Píla, v nohách 45 km. Tu si organizátor pre nás pripravil niečo prekvapivé. Novým úsekom sa okamžite od začiatku musíme tentoraz vyštverať na planinu Geravy, kde sa z jej okraja opäť napájame na 50 km trať. Od druhého bufetu sa neúspešne snažím dotiahnuť na pretekára, moje útoky sú neúspešné, nechcem sa odpáliť a tak volím taktiku držania si výkonu, uvidíme či sa to ujme.

V zjazde na Glackú cestu sa plán darí, dobieham chalana a na chvíľu mu cuknem, aby si on dnes vybral svoj deň a v spleti neprehľadných odbočiek musel urobiť nečakaný time out. Neskôr zisťujem, že ide o Jakuba, ktorý mi mimochodom na Horalovi pomohol so servisom biku. Inák značenie našej 70 km trasy by mohlo byť do budúcna trochu viac výraznejšie. Pred triumfálnym záverom, na ktorý sa teší určite každý pretekár, ešte doslova zletíme dlhou a rýchlou zjazdárskou pasážou, miestami cez pekný hardcore terén - už viem, prečo sú tie bicykle také drahé. Prichádzame na Kláštorisko, kde to len tak otočím s potleskom okoloidúcich turistov a už to valíme predposledným úsekom na Podlesok, odkiaľ sme štartovali.



Rebríky nesmú chýbať


To však ešte nie je záver, kto nepozná tento tradičný maratón, môže byť posledným sektorom mierne zaskočený. Cez lávku to tento rok preženiem a napálim to do pások vymedzujúcich trať, aby som sa opäť do kopca teleportoval až k onomu úseku k rebríkom. Tu na nás tento rok čaká milé prekvapenie, partia usporiadateľov pomáha prenášať bicykle cez exponovaný úsek veľkých kameňov, aj cez šmykľavú drevenú lávku, aby sa netvorili zápchy. Pred rokom tento úsek vyvolával v účastníkoch tohto MTB maratónu turbulentné pocity. Posunutie štartov jednotlivých kategórií hodnotím ako dobrý krok a tak sa tento rok spleťou stúpačiek rebríkov v skalnom kaňone predierajúcou sa riekou vymaňujem bez vážnejších komplikácií.



Dávam si dosť pozor, možno sa až prehnane obzerám za seba a neveriacky pozerám, ako ma dobehol súper. Pred ďalším prenášaním ma ešte kúsok štartne "ideš – poď- poď“ na čo s úsmevom zareagujem “tak určite“, ochotne ho púšťam a dobrovoľne sa vzdávam 10. pozície. Už iba pár sto metrov opäť po asfaltke a v čase 3:33 a 11. mieste prichádzam na Podlesok s pekným pocitom, že som to dobojoval navzdory tomu, ako som sa cítil. Síce ma na konci zamrzela informácia o 5 minútovej strate na pódium v kategórii, na druhej strane treba akceptovať silu druhých a poučiť sa z chýb, hlavne ten príchod na štart som nedomyslel, čo ma na dlhú dobu odstavilo z pohody a boja o lepšie umiestnenie.

Pozitívne hodnotím zázemie a organizáciu celých pretekov. Wapky, sprchy, dostatok priestoru, dobrý guláš na konci s možnosťou výberu nápoja, stany, pod ktoré sa dalo ukryť pred páľavou, taktiež príjemné prostredie a príjemní ľudia a novinka v podobe pomoci na rebríkoch. V skutku podarený a rýchly maratón v útrobách Slovenského raja si opäť o rok nenechám ujsť. Odporúčam každému, kto si chce užiť krásu národného parku s originálnou pasážou po rebríkoch . Záznam z pretekov si môžete nájsť v sekcii Výjazdy na tomto odkaze.



Nezabudnem spomenúť ešte výsledky - na 70 km Elite trati vyhrala nestarnúca legenda Jano Halík s časom 3:02 pred Karlom HartlomRudolfom Dzureňom. U žien to bola sólo jazda a prvé miesto Stanky Vavrošekovej s časom 4:42. Na 50 km trati si prvenstvo odniesli Radovan Bíroš s časom 2:18 a u žien Ivana Straková za 3:06. Gratulujem. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Zdroj fotografií: autor a welovecycling.com/sk

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

ŠKODA Slovenský raj

05.09.2020
5. kolo - ŠKODA BIKE OPEN TOUR
MTB - maratón
Hrabušice (Slovensko)

Propozície, Pozvánka, Reportáže, Výsledky, Foto

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Oblečenie a batohy ~ Dresy ~ Krátky rukáv)

Komentáre

artsvk 14.09.2020 (16:22)

-1


Kategoria E-bike..... co ma toto spolocne s cyklistikou...

 
infinitipp artsvk 14.09.2020 (18:26)

2


Okrem baterky by som povedal ze vsetko 😄 Ber to tak ze ide o stretnutie ludi co maju radi jazdu na dvoch kolesach 👍

 
AdMich infinitipp 14.09.2020 (20:50)

0


Zbytočné vysvetľovať...

 
artsvk infinitipp 15.09.2020 (18:26)

-1


To byskor mali ist na zraz motocyklistov alebo skutristov alebo nieco podobne ci? Tam vidim vacsiu zhodu, "okrem baterky"

 
Boo_boo artsvk 16.09.2020 (09:45)

0


Ak si niekedy sedel na ebiku a na motorke, resp. skutri tak vieš, že ebike ma daleko bližšie k bicyklu. Pretože motorka "ide sama" ebike poháňaš svojimi nohami.

či to patrí na klasické bike eventy je na polemiku, o 3-4 roky ale predpovedám, že ebikeri budú mať vlastné eventy a nie iba kategóriu na maratone.

Odporúčam sa s daným stavom zmieriť, nakoľko ebiky sú tu, sú súčasťou cyklistiky a ich vplyv bude iba narastať. Radšej si zvykať ako mať navretú žilu na krku vo veci, ktorú aj tak neovplyvníš

 
artsvk Boo_boo 16.09.2020 (10:40)

1


No bohuzial, pravdu mas, 1x som skusal emotorku, a tam kde som sa zvacsa zapotil tak som to vyslapal lavou zadnou s prstom v nose. Ak niekomu nevadi ze ho hore taha motor tak budis, jazdite dalej na emotorkach ja to vidim skor spolocensky problem, kde decka namiesto sportovania sa vyvezu hore, a ved zvacsa to aj tak vyzera. Emotorkari povacsine pekne vypasene pupčeky

 
misko_hrasko artsvk 17.09.2020 (09:43)

2


ty mas riadny komplex z "emotoriek"..ak sa raz naucis respektovat inych ludi a ich rozhodnutia tvoj zivot bude krajsi a kvalitnejsi. My tu vieme ze ty si super cyklista ktory si vystaci s vlastnymi nohami a srdcom, ale nie kazdemu funguje zdravie ako tebe. Niekto jazdi "emotorky" dobrovolne a niekto lebo inak by sedel doma lebo ma bolesti klbov alebo ine zdravotne problemy. A ze "emotorkari" nevedia jazdit a ohrozuju normalnych bikerov? to robia aj jazdci ktori vedia jazdit a jazdia iba za svoje. Vzdy je to o cloveku a nie o bicykli.

 
Pridaj komentár