Reportáž: 1. kolo Hornonitrianskej enduro série - tento rok som si to nenechal ujsť

V nedeľu 23. augusta sa konalo prvé kolo Hornonitrianskej série, ktoré som pri tohtoročnom počte pretekov nemohol vynechať. Prvý ročník sa mi jazdiť nepodarilo, ale tento som si povedal, že absolvujem všetky tri podujatia.

V sobotu sa konal aj tréning, ale ten som štandardne neabsolvoval. Totiž všetky preteky jazdím na oči, keďže mi to príde v race móde ďaleko zábavnejšie, ako najazdené lajny a naskákané skoky. Na Baťových trailoch som ešte nejazdil, tak nejdem do pretekov s veľkou ambíciou.

A sme tu

Po príchode na miesto sa usmievam z ťažkých očí chalanov z event staff kolektívu. Neskôr sa dozvedám, že v sobotu bola okrem tréningu aj step-up session na Buddyho traile. Asi aj preto také “lazy” ráno. V stánku beriem číslo, pozdravím známych chalanov a pomaly idem ladiť techniku. V noci trošku popršalo a tak podfukujem, lebo cítim, že to bude šmýkať. O 9:30 riders meeting je skôr také priateľské stretnutie, kde sa ale dozvedám, že sa idú tri RS, a že si mám dávať pozor lebo “šlisko”. O 10:00 odchádzajú prví borci na trať a môj čas je o 10:35. Mimichodom, štartovalo sa po desiatich ľuďoch každých 5 minút.


Prvý a druhý transfer majú takmer identický priebeh. Po prekrížení zvážnice sa krútia lesom mimo asfaltu alebo spevnených ciest. Presne tento typ transferu mám najradšej.

Previerka číslo 1

Jednotka sa konala na Buddyho traile a po dojazde som bol taký spokojný, že by som si ho pokojne švihol znovu. Začiatok bol síce na rovinke, ale cca po 100 metroch sa to zlomí nadol a začína zábava. Po krátkom, v lese namotanom traile, vychádza na pár odklopených točiek na rúbanisko a na druhej strane vchádza znova do lesa. Tu to po nočnom daždi celkom slušne kĺže, ale nie je to žiadna tragédia. Dvojky sa dajú skákať a step-up na konci je pekné spestrenie, a dokonca mi vyšiel ukážkovo - lepšie ako Robovi a Lubovi na fotkách nižšie.

A je tu dvojka

Dvojka je na slnečnej strane a tak bol terén o niečo suchší, a aj trochu šliapavejší. Rýchle úseky striedali prekvapenia, ako skaly vracáky do kopca okolo stromu alebo zmena smeru doľava, čo som si nevšimol a spravil chalanom malý návrh prerábky trailu. Na konci opravíme pretrhnutú reťaz (zase Robo) a ide sa na trojku.


Transfer je krátky, ale pekne výživný. Chvíľu asfalt a potom kaskádové stúpanie na začiatok poslednej RS. Toto bola najviac zatočená a zároveň najmokrejšia pasáž. Ale táto rozmanitosť a nevyspytatelnosť terénu má svoje čaro. V cieli sa dozvedám, že som skočil aj dvojvlnu, čo sa vraj neskáče a to mi dodalo sebavedomie a skoro utrhlo rajdy, ako som bike ťahal dohora.

Výsledky

Muži:

1. Juraj Straka
2. Jakub Linda - Bajky.sk C.T.C
3. Lukáš Lukáč

Ženy:

1. Eva Cifrová
2. Veronika Palková
3. Kristína Manová

Juniori:

1. Damián Duchoň
2. Michal Stanko - GRAVITY -shop MTB Racing
3. Jakub Mudrák - CMS Martin Smatana

Ebiky:

1. Ľubomír Vičík
2. Dušan Knapec
3. Lubomir Lilge - Enjoy The Ride Team

Krátke zhrnutie

Tieto preteky som nemal žiadny pád, až na pár situácií, ktoré ma trošku mrzia. Ale preteky som si užil. Počasie vyšlo parádne a stretla sa tu skvelá partia ľudí. Takéto malé podujatie a tak skvele organizačne zvládnuté som naozaj nečakal, a ľudia čo za tým stoja, majú u mňa veľký obdiv. Možno v budúcnosti bude aj viac ako tri RS, ale aj takto to bolo príjemné a rád sa tu znova vrátim.