O tom, ako sa nekonal MTBIKER Novodubnický maratón

Síce sme sa nemohli tešiť zo zážitkov, ktoré prináša pripnutie štartového čísla, no na druhej strane sme si overili, že bikeri majú srdce na správnom mieste...

Myslím, že nebudem klamať, ak poviem, že všetci maratónci sa na Dubničák tešili, pretože je to podujatie so skutočne dlhou tradíciou a náročnou trasou – veď serpentíny v Tepliciach, alebo kopec Baske sú už pevne zakotvené v mysli mnohých. Aj keď nám prvá vlna „korony“ pokazila jar a úvod sezóny, vyzeralo to, že v druhej polovici si to všetko vynahradíme.


Lenže tesne pred 22. augustom sa situácia v Trenčianskom kraji opäť zhoršila s príchodom druhej vlny a týždeň pred konaním sme sa rozhodli spolu s organizátormi akciu definitívne zrušiť. Mnohí sa pýtali prečo vlastne...veď inde sa akcie konali, prípadne sa mali konať aj napriek zhoršenej situácii. Na to má každý svoj názor ale myslím, že všetko pekne vystihuje text nižšie, ktorý nájdete aj na oficiálnych stránkach maratónu, na tomto odkaze.

„Nebudeme polemizovať, prečo padlo takéto rozhodnutie zo strany Úradu verejného zdravotníctva o tom, aká závažná je situácia na Slovensku o tom, aký nebezpečný koronavírus vlastne je, ani o tom, že inde sa predsa rôzne podujatia konajú. Je koniec. Nemá zmysel pokúšať, ísť na alebo za hranu odporúčania. Sme len zopár priateľov, ktorí robia Dubničák najlepšie, ako vedia, popri zamestnaní a nezištne. Áno, nezištne. Nikto z nás si nezoberie na svedomie ohrozenie verejného (vášho i nášho) zdravia a s tým spojené problémy so zákonom a prípadné pokuty. Mimochodom, podľa informácií, ktoré sme dostali, sa pokuta za porušenie epidemiologických nariadení pohybuje od 3 000 do 20 000 €. Aj najnižšia sadzba by náš klub zlikvidovalaa pravdepodobne spôsobila prievan aj v našich súkromných peňaženkách.

Nemáme ani záujem riskovať povinnú 14-dňovú karanténu, ak sa na/po maratóne nájde čo i len jedna nakazená osoba. Takáto karanténa by sa netýkala len vás – všetkých účastníkov (a pravdepodobne aj rodinných príslušníkov), ale odstavili by sme okrem organizátorov napríklad aj celý Amfík pub, školskú jedáleň, sponzorov, časť mestského úradu a podobne. A tomu chceme predísť. Zrušenie maratónu nás bolí, je to naša srdcovka.“

Myslím, že tento text vystihuje všetko podstatné a viac už sa k dôvodom netreba vracať a ani ich rozoberať. Nič sa tým už aj tak nezmení…

Všetko zlé je na niečo dobré

Čo ale potešilo, je spôsob, ako situáciu zobrali tí, čo boli na maratón prihlásení a samozrejme aj zaplatili štartovné. Je to opäť pekný dôkaz pochopenia a ľudskosti z vašej strany. Obratom sme totiž vytvorili anketu, aby sme mali prehľad o situácii. Ako sa ukázalo, viac ako polovica (cca 60 %) sa rozhodlo štartovné presunúť na budúci rok, alebo ho dokonca v plnej miere venovali organizátorom maratónu. Myslím, že ľuďom, ktorí sa na všetkom podieľali, to spravilo, ako sa hovorí deň a hlavne vidieť, že maratón je pre mnohých viac ako len obyčajná „služba“. Takže aj týmto spôsobom by sme vám chceli v rámci MTBIKER tímu a organizátorov poďakovať.


Rovnako to bolo aj s najväčším nákladom, ktorý vznikol. Pýtate sa, čo to môže byť, keďže sa vlastne nič neudialo? No predsa pamätné tričká, ktoré sa dali vyrobiť už s predstihom a kde bol dátum konania akcie. Dávali sa robiť za extra príplatok, keďže sme chceli, aby boli kvalitné a mali ste tak peknú spomienku. Lenže na čo sa bude spomínať...Tu sme rovnako zapojili dotazník a opäť nás výsledky milo prekvapili. Vrátiť peniaze za tričko sa rozhodlo len cca 10 % ľudí. Zvyšok zvolil jednu z možností, kam patrilo ako osobné odovzdanie v Novej Dubnici, ďalej v našom MTBIKER centre v Hrádku, alebo možnosť ho pribaliť k niektorej objednávke. Pár ľudí sa ešte nevyjadrilo a ak medzi nich patríte, tu je odkaz.

Čo sa týka expedície od nás z Hrádku, tam všetko funguje a stačí, ak uvediete informácie do poznámky v objednávke. Prípadne do objednávky, ktorú robí váš kamarát.

Dubničák na vlastnú päsť

No a ešte jedna vec, ktorú mi prezradil kamarát Stano počas nášho výletu cez Inovec, ktorý ste nedávno videli. Keďže je domáci, bol si v deň plánovaného konania trať maratónu s kamošmi prejsť (samozrejme šli bomby . Inak takých skupín bolo nakoniec oveľa viac. No a keďže bol v ten deň druhý na Baske, kde sa vtedy nachádzal niekto z organizačného tímu, dostal pamätný hrnček za druhé miesto. Na našom MTBIKER fóre sme našli príspevok od užívatela “mnych181”, ktorý mal rovnakú skúsenosť a dokonca tam bol prvý, takže práve on bral aj prvé miesto.


Nechcel som robiť žiadny „srdcervúci“ článok, ale skôr ukázať, že aj v takej trochu komplikovanej dobe si vieme navzájom pomôcť. Vždy som tvrdil, že na maratóny chodím aj preto, lebo tam mám najviac kamarátov a človek tam nájde rovnako naladených ľudí. Paradoxne to potvrdil aj Dubničák, ktorý sa nakoniec ani nekonal...o to viac si potom užijeme edíciu 2021.