Reportáž: VKT 24 h Kellys Bikepark Kálnica – Jožin z bažin

Vyskúšať 24 h som chcel už pekných pár rokov. Naposledy som mal zlomenú kľúčnu kosť, tento rok prišla „korona“. Nabudúce priletí ET mimozemšťan?

Z MTBIKER kalendára sa dozvedám, že termín preložili na jeseň. Koncom augusta sa prihlasujem. Forma je dobrá, chuť ešte väčšia. Idem aj keby traktory padali. Týždeň pred štartom už nemám ani chuť a ide sa mi akosi zle. Sledujem predpoveď počasia a chuť ma prechádza úplne. Predpoveď sa nemení. Vytrvalý dážď. Kašlem na štartovné. Toto nebude mať žiadny zmysel. Po veľmi dlhom vnútornom boji idem nakoniec s kamarátom. Veď zabaliť sa to dá kedykoľvek. Výhoda 24 h je, že sa ide okruh, človek má zázemie, má sa kde schovať, zohriať.

Stále, stále dookola

Okruh má 3,6 km a 94 výškových metrov. Pribaľujem kinedryl. Z tohto sa nám bude točiť hlava. Začiatok je asfaltový, za mostíkom doľava, krátky strmý výšľap a potom už len krásny singel hore-dole až na lúku, ktorá nakoniec potrápi najviac. Balím celý cyklošatník, čo mám doma. Vonku je hnusne. Cestou do Kálnice prechádzame cez prietrž. Všade tečie veľa vody. Čo to chceme cez víkend robiť?

Poďme na to

Štart. Na ten meškám 8 minút. Je po 19tej hodine a tma. Asfaltom sa ide dobre. Prvý príchod do lesa. Veď je skoro sucho. Super. Aha, tak nie všade. Zjazd je rozmočený a kĺže to. No nelepí sa to, jazdiť sa dá. Teplota je príjemná a neprší. Možno to nakoniec nebude také zlé. Krátky okruh je vzhľadom na počasie ideálny. No preteky mi to veľmi nepripomína. Skôr jazdu zručnosti. Ako povrch obsychá, stáva sa čoraz klzkejším.


Prestáva ma to baviť. Veľa jazdcov má s povrchom problém a často tlačia. No niektorí si ho užívajú. Hlavne mladšie ročníky. Okolo polnoci prichádza prvý lejak. To som bol dopredu rozhodnutý, že v takom nejazdím. Chytil ma v polovici okruhu, takže do cieľa prichádzam mokrý do nitky. Idem hneď ku krbu, kde strávim nasledujúcu hodinu a pol. Aj tak sa mi nepodarilo úplne uschnúť. Rozhodne tu nie som sám. Teraz to má silnú rodinnú atmosféru, o ktorej som počul, že na tejto akcii panuje. Cez okno ticho obdivujem ľudí, čo v tom daždi jazdia. Občas sa niekto oblečie a ide von, s tým že to skúsi. Po pár kolách je naspäť. Mokrý a špinavý.

Dážď prestal, aspoň nateraz

Okolo pol druhej v noci prestáva liať. Je čas. Najhoršie je odtrhnúť sa od krbu a vyliezť von do toho hnusu. Asfaltom tečie voda. V lese sa za ten čas niektoré miesta zmenili na nepoznanie. No povrch je rozmočený, nelepí sa a ani to tak nekĺže. O pár hodín má prísť ďalší dážď. Som oddýchnutý, čulý a ide sa mi dobre. Na trati skoro nikto nie je. Nikoho nestretám. Tak valím. Jedno kolo za druhým a darí sa mi aspoň trochu skresať náskok jazdcov predo mnou, čo jazdili aj v daždi. Neskôr to už začína zase kĺzať a citeľne sa ochladzuje. Je to únavné. No snažím sa najazdiť čo najviac kôl do príchodu ďalšieho dažďa. Som tretí. No jazdec z prvého miesta si dáva dlhšiu prestávku a posúvam sa na druhé miesto.

Opäť dážď

Začína liať. Je pol šiestej a ja som znovu pri krbe. Aj keď tu mám kopec vecí na prezlečenie, nenapadá mi lepšia kombinácia, ako tú čo mám na sebe. Tak sa zohrievam a snažím sa uschnúť. Na trati sú väčšinou maximálne dvaja. Nikomu sa už do toho nechce. Sú to skôr pokusy, či sa v tom dá jazdiť. Leje do pol deviatej ráno. Už je svetlo, som suchý, najedený. Nespal som. Priebežne som sledoval výsledky, pripravený udržať si miesto. A rozmýšľal. Čo to robím? Či to za niečo stojí? Toto budú drahé preteky. Prežije to bike vôbec? Budem mu musieť kúpiť niečo pekné a drahé, aby sa na mňa nehneval.

Pokračujeme ďalej

Prestáva liať a na trati pribúdajú jazdci. No ja mám chuť to zabaliť. Správy od prvých, čo prešli okruh sú, že sa to dá jazdiť. Tak skúšam. Asfaltom znova tečie veľa vody. V lese tiež. Navyše to kĺže. Začína byť problém vyšliapať stúpania. Energie a sily je dosť, no podklzuje to. V zjazde už je problém zísť aj to, čo sa v noci dalo v pohode jazdiť. A lúka? Aj vzhľadom na to ako vyzerám, ma napadá pesnička Jožin z bažin a niekoľko kôl mi znie v hlave. Navyše vznikla zaujímavá situácia. Tretie a štvrté miesto má rovnaký počet kôl. Okrem toho bojujú o prvé miesto v kategórii. Ak nechcem skončiť štvrtý, musím jazdiť. Mám päť kôl náskok. Postupne voda odteká.

Blato sa začína nabalovať na kolesá. V lese je problém ísť aj rovno. Lúku už je problém tlačiť. Bike má snáď dvadsať kilo. Začína sa umývať po každom kole. Je poludnie a čas našťastie beží pomerne rýchlo. Okolo pätnástej hodiny začínam mať problém s radením. Zaradiť ľahký prevod ide veľmi ťažko. Neskôr mám problém zaradiť aj ťažší. Tak radím minimálne, čo mi dáva dobre zabrať. No viem, že vydržím. Musím. Boj o tretie miesto pokračuje. Trať začína byť znova jazditeľná. Zjazdy sa zrýchľujú a začínajú baviť. Lúka však ostáva v zlom stave. Dve kolá pred koncom zasvieti na chvíľku slnko. Je zlatá hodinka a ja som práve v lese, valím dole obschnutým singlom s úsmevom na tvári. Krásna odmena. Cieľ.


Prikladám aj výsledky VKT 24H Kellys Bikepark Kálnica

Ženy

• 1. Iveta ŠTEFANOVÁ
• 2. Martina BULEJKOVÁ

Muži

• 1. Michal MATEJOVIČ
• 2. Augustín ORIEŠKA
• 3. Peter FAKTOR

Poradie podľa vekových kategórií

M do 23 rokov

• 1. Marek BALÁŽ
• 2. Andrej SMIDA

M do 39 rokov

• 1. Michal MATEJOVIČ
• 2. Augustín ORIEŠKA
• 3. Martin SMIDA
• 4. Andrej FARKAŠ
• 5. Ján LITAVSKÝ
• 6. Michal BARTÁK

M do 49 rokov

• 1. Peter FAKTOR
• 2. Igor VRÁBEL
• 3. Martin KVAK
• 4. Peter REPKA
• 5. Miroslav MIŠKOVIČ

M do 59 rokov

• 1. Richard DUDA
• 2. Peter TENGLER
• 3. Milan STRAKA
• 4. Rado TILANDY

M nad 60 rokov

• 1. Lumír PELIKÁN
• 2. Ivan ZÁHUMENSKÝ

Zvládol som to

Fyzicky som na tom dobre. Veľa sa nenajazdilo. No toto bolo o morálke. A tam to bolo zlé. Obdivoval som hlavne pánov v rokoch, ktorí v tých podmienkach jazdili. Malo to veľký podiel na tom, že som zostal na trati a nevzdal. A či to stálo za to? Ako sa vraví. Je jedno či je zážitok dobrý alebo zlý. Hlavne musí byť silný. No raz za život stačí. Víťaz tohto šialenstva najazdil 191,6 km a v sedle strávil 15 h 54 min.

Autor fotografií: Radovan Stoklasa