Reportáž: 2. kolo Hornonitrianskej enduro série - znova na blate

Druhé kolo sa konalo posledný septembrový víkend vo Veľkej Lehôtke na miestnych trailoch. Znova, ako je zvykom, som tréning v sobotu nestíhal, na trailoch nikdy nejazdil, takže príprava prebehla presne podľa mojich predstáv.

Po príchode na miesto konania utekám po číslo, lebo znova meškám a už je 10 minút po registrácii. Dievčatá v stánku pri mne prižmúrili oko a s úsmevom mi podávajú číslo. Tiež mi je veselo, ale to ma prešlo hneď ako som sa vrátil k autu. Ako sa prezliekam, tak zisťujem, že som si vlastne zabudol polovicu vecí. Veď načo náradie alebo knoty, keď sa nič nestane.


Do pretekov štartujem v prvej vlne, čo som rád, lebo čakať na štart v drese s krátkym rukávom v ranných teplotách nie je nič príjemné. Transfer na RS s číslom 1 je celkom slušný mordor v týchto mokrých podmienkach. Neviem, či som spomínal, celú noc tu vraj pršalo. Asi v polovici dobiehajú aj chalani Ľubo a Andrej na elektrikách, čo štartovali z druhej vlny. Štandardne si pri Ľubovi na pretekoch trénujem kondičku, tak sa k nim pripájam. Na štarte prvej RS dostávam pochvalu, že som prišiel ako prvý na štart na klasike. Nuž zima aj hnila donúti makať.

Poďme sa zablatiť

Prvá skúška začína hneď z ostra. Rockgarden a dve väčšie skaly vedľa seba sú strašiak pre všetky “prehadzky” a pätky. Táto časť mi tak dobre vyšla, že som si aj vyčítal, že som to nenapálil viac. Zvyšok trailu som nejak obzvlášť nepadal a dokonca tu je dosť otvorených točiek, čo je extrémne fyzicky náročné. Každá točka znamená brzdy a potom dupanie na krv k ďalšej. Znova som chalanom závidel elektriky. Jednotka bola ďaleko náročnejšia fyzicky ako technicky. Na konci pália lýtka, stehná aj ruky. Keď som sa predýchal, tak sme sa vybrali na druhý transfer. Ten sa dal celý šliapať a dokonca na konci sa išlo aj dolu.

Rovnaký kopec, iný les

Jednotka bola prevažne v jedľovom lese a dvojka mala úplne iný charakter. Prechádza listnatým lesom, je plná voľných skál, ale celá má skvelý flow, až mi je ľúto, že je tak krátka. Miestami to krásne ide dolu kopcom cez rôzne korene a skaly, a ja ju v cieli hodnotím ako najlepšiu časť pretekov.

Tretia skúška bol reparát na jednotke, keďže sa chalanom nepodarilo vybaviť povolenie na starú dhčku (tuším tak sa to volá, ak nie sorry). Ale vedel som, čo ma čaká a tak som prvé skaly napálil v plnej paľbe. Tie už spomínané dve skaly mi slušne obrúsili piny a vyvesili ma na riadítka. Plná paľba asi nebola najlepšia taktika. Zvyšok trate sa mi zdal omnoho lepší ako prvýkrát. V točkách sa vyjazdili drážky, ktoré o niečo viac podržali ako v prvej jazde.


Celé preteky boli znova krásne organizačne zvládnuté a opäť sa ukázalo, že títo ľudia to robia so srdcom. Človek sa tu cíti akoby prišiel medzi starých kamarátov na nedeľný pojazd, a presne tieto pocity robia tieto preteky takými skvelými. Snáď sa do ďalších rokov podarí aj viac RS a určite sa sem na traily ešte vrátim.

Výsledky

Muži

• Jakub Linda 00:11:18.0
• Marn Brozman 00:11:37.7
• Lukáš Lukáč 00:11:41.2

Juniori

• Damián Duchoň 00:11:37.3
• Michal Stanko 00:12:20.9
• Adam Hricko 00:12:55.5

Ebike

• Ľuboš Vičík 00:11:53.6
• Andrej Slivka 00:12:25.0
• Ľubomír Lilge 00:12:42.3

Ženy

• Zana Hrnčiariková 00:15:51.3
• Eva Cifrová 00:17:23.8
• Mateja Vonkomerová 00:18:27.0

Ďalšie kolo by sa malo konať 18. 10. 2020 v Bojniciach a dúfam, že nám to ten vírus nepokazí.