Hardtail namiesto fulla? – aj taká je možnosť

Šibe ti? To by som nerobil. To je krok späť. Ja byť tebou.... a tak ďalej. Počítam, že mnohí z vás, čo si to prečítajú, sú na tom podobne.

Ťukáte si na čelo, že čo človeka vedie k tomu, aby predal celoodpružený trailbike Canyon Spectral na 29“ a kúpil miesto toho „hardtaila“, samozrejme na 29“.

Tak sa na to pozrime – z môjho pohľadu samozrejme. Rešpektujem, že bude mať na to svoj názor asi každý biker. Na fulle sa jazdilo samozrejme vynikajúco, urobil som na ňom pár zmien k lepšiemu. Zmena prevodov, lepšie plášte...atď. Taká klasika, ktorú asi všetci poznáte. Vtedy som vedel potenciál toho bicykla využiť asi naplno. Chodil som jazdiť aj mimo svojho „rajónu“, bike som naložil do auta, išiel kamsi bližšie ku Malej či Veľkej Fatre, poprípade ako som písal v starších článkoch na „služobku“ do Nemecka, Slovinska alebo k susedom bratom. Ako tak plynul čas, každý rok si vypýtal nejakú daň. Nemyslím teraz „spotrebák“.


No jazdím v zime, aj v daždi. Takže čapy, ložiská, tesnenia pruženia dostávali zabrať. Takže to bol prvý dôvod – servis. Šťastný človek, ktorý má doma na to priestor. Ja zatiaľ nemám. Zatiaľ. Základný servis je v pohode, ale robiť vidlicu, tlmič, teleskopku či meniť ložiská nebolo ľahké „len tak na stojane na záhrade“. Sledujem fórum, takže vidím, že mnohí to všetko dokážete doma a za to klobúk dole. Napriek tomu, že toto je prvý dôvod, o ktorom píšem, je ten menej podstatný.

Nebolo to len o tomto

Poďme ďalej. Zo začiatku ma začalo baviť vyhľadávať traily. Začalo to ešte vtedy na nezlegalizovanom, dnešnom Pálfyho traile, ktorého štart je od môjho domu 7 km. Potom sme navštívili s kamarátmi Laskomerské traily, Endurotraily Sekaniny a či bikepark v Ružomberku. Medzičasom mi tu za domom vyrástli Hornonitrianske traily, kúsok ďalej zas Baťove traily. V súkromnom živote pribudol dom, hypotéka a dve deti. Prácu, rodinu a koníčky sa dalo kombinovať čoraz ťažšie. Pracoval som ako obchodný zástupca pre južnú, strednú a východnú Európu, takže týždeň, čo týždeň mimo domu. Niekedy som bike nevidel 2 – 3 týždne.


Keď bol čas na jazdenie, nebol čas na plánovanie trasy a tak stále dookola len Bojnice – Pálfyho trail. Za rok 2018 som bol na ňom 48x. Tak nejak sa mi to zunovalo, až ma to prestávalo baviť. Chcel som ísť aj na výlet, no na ťažkých gumách do terénu to nechutilo. Traily ma už akosi nelákali. Za celé leto 2019 som bol 3x na biku. Chcel som objavovať nové cestičky, zabudnuté zvážnice. Miesta, kde som ešte nebol. Miesta, kde boli potrebné dlhšie presuny po ceste a na ich konci terénne stúpanie kamsi na vrch.

Bicykel som predsa len predal

Viac som začal vo voľnom čase behávať. A tak Canyon skončil na bazári s tým, že niečo vymyslím. Niečo univerzálne, do kopca si zašportujem, môžem sa vybrať aj na dlhší asfaltový výjazd, po zvažniciach sa povozím bez problémov no a v najhoršom prípade, ak sa ocitnem na nejakom pohodovom traile, nebude to až tak bolieť.


A tak som pozeral inzeráty, eshopy....až ma to dohnalo do predajne. Tu sa mi páčilo viac bicyklov, no vyhral to Specialized Chisel 2020. Je to hliník zváraný technológiou D´Alusio. Váhový rozdiel medzi základným kompozitným rámom a týmto je minimálny, až by som povedal zanedbateľný. Rámy z tejto zliatiny, zvárané technológiou DSW sa objavili už aj v profi pelotóne. Jeho hlavový uhol je 69,8°, čo je príjemný kompromis na jazdu hore-dole. Vypýtalo si to však mierny tuning – vymenil som RockShox Judy za Fox Rhythm 32 a pribudla teleskopická sedlovka. Nuž, kto ju raz skúsi... Momentálne sa ručička váhy ustálila na 11,2 kg pri veľkosti L. Ešte sa časom vymení kazeta NX 11-50, ktorá má 630 g a hádam sa dostanem aj pod 11.

Presedlal som na hardtail

Bike mi dal to, čo som očakával, ako som písal vyššie. Smerom hore to začala byť oveľa väčšia zábava, hlavne v rýchlosti. Kým na “fulle“ som si hovoril, že sa nebudem trápiť, pri “HTčku“ som sa doslova tešil na trápenie a v porovnaní záznamov to bolo vidieť. Môj rádius výjazdov sa zmenil, nakoľko som sa začal voziť aj po “okreskách“, bočných cestách, poľných cestách. Čo však musím vyzdvihnúť, bolo a je jazdenie v teréne.

Kým na “fulle“ som skrátka pustil brzdy a nechal pracovať tlmiace elementy, na HT som začal viac rozmýšľať, kade pôjdem. Viac sa sústredím na stopu, aby bol prejazd čo najhladší. V zjazde som síce pomalší, ale ako píšem, baví ma to sústredenie sa na to, čo je predo mnou a ako cez to prejdem. Koniec koncov, tá nižšia rýchlosť a menej riskovania v teréne je do istej miery výhodnejšia, čo sa týka “rodinnej pohody“.


To je však individuálne, stať sa môže čokoľvek, kdekoľvek, ale je to dobrý argument pre manželku. Teraz striedam športové výjazdy s cykloturistikou. Občas si prejdem Pálfyho trail, ktorý je viac XC. Keď je po daždi a nechce sa mi zablatiť, idem na cestný „švih“.

Zhrniem to tak, ako zvykne písať Imroman: Jazdite na čom chcete a ako chcete, hlavne nech je zábava, nech nás to baví. Ak vám víria v hlave rovnaké myšlienky ako mne, hľadáte niečo univerzálne, jedna z možností môže byť hardtail s teleskopkou.