Príroda a pohyb ako najlepšia terapia

Doba je zvláštna a pre mnohých náročná, no sú jednoduché spôsoby, ktoré nám vedia pomôcť udržať si nadhľad a pozitívnu energiu.

Možno už tradične čakáte nejaké nedeľné video, kde ten Imro bude zase 20 min rečniť, niečo porovnávať alebo mudrovať . Dnes sme si ale pre vás pripravili niečo iné...

Zrejme nemusíme diskutovať o tom, že súčasná situácia je pre niektorých skutočne zlá, či už v rámci zdravia alebo financií, čo sa následne odráža v pohľade na veci okolo. Do ekonomických, zdravotných alebo sociálnych aspektov sa púšťať v tomto texte rozhodne nejdem, skôr sa pozriem na úplne jednoduchú vec. Ňou je samotné jazdenie a jeho význam nielen pre fyzičku, ale hlavne ako spôsob dokonalého resetu hlavy.

Môžem povedať, že bicyklujem už doslova roky a za ten čas sa nikdy nestalo, že by som na nejaký čas prestal jazdiť. Fakt si nepamätám, že by som mal dlhšiu pauzu, rovnako si nedávam po sezóne nútený oddych a proste jazdím, ako mám chuť. Z hľadiska tréningu možno nie ideálny prístup, ale mám z toho jednoducho radosť a zisťujem, že vlastne po celé tie roky aj osobného psychiatra zadarmo .


Príchod korony bol len ďalším dôkazom, aké dôležité je chodiť do prírody a mať nejaký koníček. Ak len čučíte doma, počúvate správy, do toho sociálne siete, tak máte všade dookola to isté. S Lenkou sme tomu hovorili aj „každodenný nášup depresie o 19:00“ . Alebo ešte horšie, kadejaké konšpirácie a podobné somariny, čo sa zdieľajú, až pomaly začnete tým veciam veriť. Veď dnes môže pomaly každý napísať a prezentovať čo chce, len aby získal pozornosť a „followerov“, pričom zachovať si zdravý rozum a racionálny pohľad na vec je čoraz ťažšie. Ale už moc filozofujem, poďme k tomu spomínanému jazdeniu...

Ten pocit, keď ste tam vonku, dávate si napríklad obľúbený kopec a pomaličky ukrajujete výškové metre. Nikto vás neotravuje a pomaly sa vzďaľujete od civilizácie. Keď ste v prírode sami, nepotrebujete mať rúško a môžete dýchať naplno. Môžete dokonca funieť, koľko chcete. Proste neriešiť a jazdiť...


Vrátite sa domov, napríklad teraz v zime ešte trochu vyštípaný a už sa na veci dívate úplne inak. Nie ste podráždený, nerozčuľujete sa nad všetkým, pretože tá prebytočná energia zostala práve na tom kopci . Možno pretriedite „kamarátov“ na Facebooku a budete sa tešiť na ďalšiu svoju „dávku“ prírody.

U nás v MTBIKER sme naladení na rovnakú vlnu a už od začiatku sme mali jasno. Pokračujeme v tom, čo robíme a budeme sa snažiť nájsť v tejto situácii vždy niečo dobré a tým sa odvďačiť za vašu priazeň. Nerobili sme články o korone a ani ich nezdieľali, aj keď by určite dosahovali nadpriemernú čítanosť. Pretože podobných správ máte asi dosť z iných zdrojov. Chceme priniesť trochu tej motivácie a pozitívnej energie prostredníctvom nášho obsahu – či už vo videách, článkoch a na sociálnych sieťach. Klip vyššie bol zároveň prísľub, že ideme stále ďalej a môžete sa tešiť na obsah z jazdenia v rôznych podmienkach, vrátane tých zimných.

V podstate výsledkom bol aj náš ľudský variant Everestingu s názvom Gerlaching. Celkovo už pribudlo takmer 400 Gerlacherov a zmysel tejto zvláštnej akcie opäť dostáva význam, keďže si všetky parametre viete prispôsobiť aktuálnym podmienkam. A taký jesenný alebo aj zimný variant bude mať určite svoje čaro a nikto nevraví, že nemôžete potiahnuť aj na vyšší kopec .

Buchty na chate

Posledné dni neboli svojím počasím zrovna ideálne a rovnako sa postupne sprísňovali opatrenia, výsledkom čoho bolo aj to, že v podstate nemôžete konzumovať občerstvenie v interiéri. Pre chaty a reštaurácie doslova pohroma v podmienkach nepriaznivej jesene a zimy, pričom určite ste registrovali kopec vtipných videí a fotiek na danú tému. Nebolo zrovna ideálne počasie, ale vybral som sa na Chatu pod Suchým a nakoniec z toho bol ako vždy skvelý výlet. A hlavne všade ticho a kľud.


Vošiel som dnu, praskalo drevo v peci a nikde nikto až na chatárku, s ktorou sa dám do reči. Dokonalá atmoška na to si vnútri posedieť a niečo zjesť. Ale nebudem sa rozčuľovať nad „pravidlami“, nad tým, že tu predsa nikto nie je, že mrholí, a je chladno. Objednávam si buchty, kávu a zjem si to vonku pod strieškou a v predsieni.

Akurát prichádza ešte jeden cyklista a pekne sa na tom zabavíme...samozrejme aspoň 2 m od seba . Chcem tým celým povedať, že jedna vec je sa na vtipných videách alebo na zvláštnych pravidlách zasmiať, druhá je proste ísť a jednoducho si niečo dať v rámci nich. Na pocite zo skvelého výjazdu mi to nijako neubralo.


V podobnom duchu som chcel pripraviť aj menšiu súťaž na Instagrame, ale medzitým sa pravidlá zase menia a nikto teraz vlastne nevie, v akom režime budú napríklad také horské chaty fungovať. Aj keď včera som bol znovu na Chate pod Suchým a funguje ako doteraz – teda občerstvenie si dať môžete, zjesť musíte vonku, plus treba dodržiavať klasické opatrenia ako rúška, odstup a pod. Takže ešte chvíľu počkám a uvidíme, ako sa všetko utrasie.

Do prírody a s rozumom

Rozhodne tu nehovorím ani nenabádam k žiadnemu porušovaniu pravidiel, pretože pobyt v prírode je povolený, rovnako ako cesta do nej. Presné podmienky záležia momentálne podľa okresu ale vždy tam možnosť je. Keď ste už v prírode, nikomu neubližujete a bicykel je stále skvelý prostriedok, ako sa do nej rýchlo dostať. Na vás je hlavne myslieť dopredu, ako to spraviť tak, aby ste minimalizovali kontakt a zvolili najvhodnejšiu cestu. Ako si nájsť správne miesto, kam nechodia všetci (hrádze, vyhliadky), prípadne prispôsobiť čas (radšej skoro ráno a pod.) alebo využiť podmienky a ísť aj keď nie je úplné azúro. Nejazdiť v skupine a dopriať si výjazd aj bez rečnenia s ostatnými, mať po ruke rúško/šatku v prípade nevyhnutného kontaktu. A hlavne jazdiť bezpečne v rámci svojich možností, pretože všetci majú teraz úplne iné starosti...

A rovnako si spravte pekný výlet na peši a zoberte rodinu. Veď práve vďaka biku poznáte určite pekné miesta, kam nechodia hordy ľudí. Po takom výlete bude doma určite iná nálada, nehovoriac o celkovom zdraví. Pobyt na čerstvom vzduchu jednoducho potrebujeme, pretože inak po skončení "koronakrízy“ na nás trochu zafúka vietor a zase budeme všetci chorí a ešte k tomu v depresii.

Vždy je spôsob

Tomu Imrovi sa hovorí. Len sedí doma, škrabe sa na zadku, točí nejaké videá a fotí. Rozhodne sa nemôžem teraz sťažovať a nebudem vám objasňovať, ako to všetko funguje a ako dlho to trvalo, ale jedného sa držím stále. Robil som aj inú prácu, rovnako ma postihli problémy a nepríjemné situácie. No nikdy som neprestal jazdiť a vždy si našiel spôsob, ako sa do prírody dostať. Netreba sa biť do hrude, dávať si profilovky v štýle „som doma“ a skôr energiu využiť a rozmýšľať, ako ísť vonku bez toho, aby sme ohrozili seba a ostatných.

Na záver len jediné. Ak je možnosť ísť do prírody a vyvetrať sa, neváhajte ju využiť. Udržať sa v dobrej kondícii a nálade je jedna z vecí, ktorú vieme ovplyvniť, ktorú vieme šíriť medzi ostatných a ktorá bude teraz dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým. A potom si možno ešte viac uvedomíme, aké dôležité je prírodu chrániť a správať sa k nej s rešpektom.