Rozhovor: Usmievavá Martina Ševcechová z expedície

Ako sa dá popasovať s prácou v MTBIKER shope, ak ku nám príde človek bez skúseností? Dočítate sa v článku.

Kolegyňa Maťa musela zo začiatku zabojovať, ale keďže sa teší každej novej výzve, bola to pre ňu hračka. Predstavte si, že máte prvý deň v práci zabaliť tokeny alebo tenzometer a vy nemáte šajnu, kde v sklade sa tieto veci nachádzajú a ani ako vyzerajú.

Každý deň ku nám chodí množstvo tovaru, ktorý treba roztriediť do objednávok, skontrolovať podľa faktúry, riešiť prípadné nezrovnalosti, oddeliť tovar patriaci na sklad... Toto všetko a ešte oveľa viac musia riešiť naši kolegovia v expedícii. Viac už Maťa sama.

Ahoj Maťa, trošku sa predstav čitateľom. Kto si a čo rada robíš vo voľnom čase?
Ahojte, volám sa Martina (ale to ste si už asi prečítali vyššie ). Bývam v Hôrke nad Váhom s manželom a dvoma synmi. Takmer všetok voľný čas trávim s rodinou. Veľa času sme vonku v prírode, v lete veľa bicyklujeme a v zimnom období chodíme na prechádzky, či už sami, alebo s kamarátmi a ich deťmi. Rada sa tiež starám o moju kvetinovú záhradu. Ani si neviete predstaviť, ako sa dá pri trhaní buriny, okopávaní a strihaní dobre zrelaxovať. Zbožňujem leto, melón a zmrzlinu. A rada lúštim krížovky, ale na to už nemám čas .

Sme radi, že ťa tu máme, si stále usmiata a šíriš v práci pozitívnu energiu, ako to vlastne začalo, čomu vďačíme, že ťa tu máme?
Do MTBIKER centra som sa dostala vďaka mojej veľmi dobrej kamarátke Peti, ktorá tam už pracovala. Povedala mi, že hľadajú nových ľudí do expedície a keďže som bola krátko po materskej bez práce, poslala som si životopis, absolvovala pohovor a bola som tam .


Čo si vyštudovala? A rozmýšľala si vôbec niekedy, že budeš pracovať v odvetví cyklistiky?
Navštevovala som Obchodnú akadémiu a po jej skončení som študovala na Trenčianskej univerzite odbor Politológia. Hoci mám bicyklovanie od malička “v krvi”, nikdy ma nenapadlo, že by som sa zamestnala v tejto oblasti. Ako dvojročná som dostala trojkolku. Od prvej chvíle som si ju zamilovala. Rodičia dodnes spomínajú, že ma z nej nevedeli dostať dolu, preto nebolo ničím výnimočným, že som za jazdy aj obedovala, či večerala. Človek nikdy dopredu nevie, čo ho čaká.

Ako dlho si u nás a na akej pozícii pracuješ?
Onedlho to budú už dva roky a pracujem na pozícií expedičný pracovník.


Tvoje prvé pocity pri nástupe boli...? Musela si sa s niečím popasovať už na začiatku? Našli sa aj veci, ktorým si nerozumela? Čo to napríklad bolo?
Keďže som poznala už vyššie spomínanú Peťu, ktorá mi vo všetkom ochotne pomáhala, nástup do práce bol pohodový. No musím povedať, že nielen ona, ale aj všetci kolegovia boli úžasní, trpezliví a doteraz stále takí sú. No skrátka radosť tu pracovať . Zo začiatku som bola prekvapená, koľko rôznych druhov produktov a komponentov sa predáva k bicyklom. Postupne som sa zoznamovala s vecami, o ktorých som ani len netušila, že existujú. Taká práčka reťaze, rôzne druhy bowdenov a laniek, náradie od výmyslu sveta a tooooľko sprejov a olejov ako v drogérii. Dnes už mám takmer dokonalý prehľad. Hovorím takmer, lebo aj dnes sa určite nájde veľa vecí, ktorým nerozumiem a aj napriek mojej fantázii si neviem predstaviť, na čo sa niektoré produkty používajú.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? A koľko ľudí vykonáva ešte rovnakú robotu ako ty? Pre koho je vlastne vhodný takýto typ práce?
V podstate každý deň robím to isté a predsa je to vždy iné. Hneď zrána vybavujem objednávky, ktoré sú expedovateľné priamo zo skladu. Neskôr prijímam a naskladňujem tovar, ktorý príde od našich dodávateľov a rozdeľujem ich do jednotlivých objednávok. Okrem mňa pracuje na expedícii ďalších osem ľudí. Približne polovicu dňa sedím za počítačom a druhú behám po sklade, čo mi maximálne vyhovuje.


V expedícii panuje poväčšine dobrá nálada. Ako sa ti pracuje s tvojimi kolegami? Môžeš prezradiť aj nejaké situácie, na ktorých sa bavíte, alebo vtipné historky.
Áno, to môžem potvrdiť, takmer vždy je u nás veselo. Stretli sme sa tam dobrá partia a myslím, že môžem pokojne aj takto verejne vyhlásiť, že si všetci navzájom veľmi dobre rozumieme. Vtipných momentov máme za jeden deň hneď viacero. Teraz mi nič také publikovateľné nenapadá, ale dokážeme sa zasmiať na hocičom .

Je aj niečo také, čo ťa táto práca naučila a si za to vďačná?
Som vďačná za ľudí, ktorí so mnou pracujú a hlavne aj za to, že chodím do práce rada, nie preto, že musím.


Kúpila si si tento rok na jar nový bicykel a chodíš občas na ňom aj do práce. Podnikáš aj iné výjazdy?
Kúpila som si horský bicykel Ghost Lanao. Ako som už spomínala, donedávna som sa chodila bicyklovať iba s deťmi. Na starom bicykli mám sedačku, na ktorej som vozila mladšieho syna. Ale keďže už má päť rokov a váži viac ako 20 kg, aj ten najmenší kopec bol s ním za chrbtom pre mňa ako výstup na Lomničák . Do sedačky je priveľký a na dlhšie výjazdy zase primalý. Z toho dôvodu som sa spojila s kamoškou a len my dve si jeden - dvakrát do mesiaca vyrazíme na náročnejší cyklovýlet. Asfaltovým cestám sa veľkým oblúkom vyhýbame a podnikáme výjazdy po poľných, či lesných cestách. Inak sa takmer denne za slnečného počasia na bikoch “túlam” s deckami po blízkom okolí.


Vedela by si porovnať svoj starý a nový bicykel? V čom sú hlavné rozdiely?
Hlavným rozdielom je, že starý bicykel bol cestný a nový je horský. Keďže preferujem jazdu mimo cestnej komunikácie, jazda na horskom biku je určite krajším zážitkom, ako jazdiť po nerovnom teréne na cestnom.

Keďže si mama dvoch chlapcov, vedela by si odporučiť iným rodičom, aké výjazdy sú vhodné pre takto staré deti? Čo vás baví najviac?
Starší syn má 8 rokov. On je veľkým fanúšikom bicyklovania. S ním môžem ísť hocikde a viem, že to zvládne. Mladší má 5 rokov a s ním je to komplikovanejšie. V sedačke vydržal sedieť celé hodiny, no odkedy má chodiť na vlastnom bicykli, tak sa mu nechce, nevládze, bolia ho nožičky a podobne.


Snáď príde bicyklovaniu “na chuť”, keď bude starší. Dlhšie výlety sme si plánovali tak, že sme sa vždy niekde na polceste zastavili (na zmrzlinu, niekde pri vode, na ihrisku..), oddýchli si tam a potom pokračovali naspäť domov. Cyklovýlet je vždy príjemne stráveným časom. Slnko, “vietor vo vlasoch”, dobrá nálada, čerstvý vzduch a krásna príroda je vždy ten správny liek takmer na všetko.

Kedy si ich naučila bicyklovať? Máš na to nejaký návod, alebo to šlo “samo”?
Obaja sa naučili bicyklovať, keď mali štyri roky. Držiac ich za rameno som párkrát s nimi prebehla po ulici a po chvíľke už išli sami. Určite treba začať najskôr s odrážadlom, ktoré je určené pre najmenšie deti. Na ňom sa dieťa naučí držať rovnováhu a potom, keď nasadne na bicykel, pôjde to takmer “samo”, keďže princíp už pochytili na jazde na odrážadle.

A posledná otázka je, máš nejaký sen, ktorý si chceš ešte splniť? Vysnené miesto na dovolenku, alebo...?
Nemám žiadny konkrétny sen... Najviac by som si priala to, čo robí človeka naozaj šťastným. Mať zdravie, lásku a spokojnosť pre seba a svojich najbližších. Óóó, aby som nezabudla, predsa len by sa niečo našlo, chcela by som ísť konečne na hrad Tematín. (Áno, viem, že bývam takmer pod hradbami tejto zrúcaniny, no naposledy som tam bola pred 13 rokmi.)


Nezáleží na tom, či je niekto v cyklistike doma, alebo či vie rozdiel medzi viackolečkom a kazetou. Dôležitá je chuť učiť sa a pracovať na sebe. Maťa sa ako šikovná mamina bez znalostí u nás našla a aj vďaka nej máme v práci takú pohodu, ako máme. Nikdy sa preto ani vy nebojte nových možností.

V mene celého tímu ďakujem Martine za rozhovor a prajem jej ešte veľa úspechov v práci a príjemne strávených chvíľ s rodinou.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozofický založený IT guru Michal Ráchela
• Naša brigádnička Peťa
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Kuchyňou marketingu vás prevedie Patrik Slabej
• Lietajúci mechanik Jakub
• Výtvarne nadaná posila z expedície Ľubka
• Náš cestný špecialista Cepo
• Najtolerantnejšia manželka cyklistu Lenka
• Predajca a nádejný grafik Adam