Rozhovor: Denník klasického slovenského cyklistu - 70 000 km za rok

Rozhovor: Denník klasického slovenského cyklistu - 70 000 km za rok

Keď sa na konci roka v kruhu „priateľov športu“ niekto chváli tým, že najazdil vyše 10 alebo 15 tisíc kilometrov, dozaista ho neminie pochvala. Čo však, ak by vám niekto povedal, že za rok najazdil vyše 70 tisíc kilometrov?

Verte, že nejde o žiadneho profesionálneho cyklistu a, aby sme v dnešnej dobe predišli možným nedorozumeniam, ani o elektrocyklistu. Peťo Horváth, ktorý sa takýmto výkonom môže popýšiť, žije klasickým životom - pracuje, spí a okrem iného aj bicykluje. Vzhľadom na to, že počas uplynulého roka strávil v sedle svojho všetkými kamienkami ciest ostrieľaného stroja takmer 2 500 hodín, bolo potešujúce, že sa uňho našlo trošku času aj na rozhovor s nami. Aby sme už však dlhšie nenapínali, ideme na to.

Ahoj Peťo, ak môžeme, začneme tak postupne, od tých najzákladnejších vecí. Takže teda, vedel by si sa nám predstaviť - koľko máš rokov, čo robíš?
Ahojte. Som z Nových Zámkov, mám 38 rokov a bicyklujem. Ale, samozrejme, aj pracujem, o čom mnohí asi dosť pochybujú, keďže toľko jazdím. Pracujem „z domu“ či ako sa tomu dnes hovorí, venujem sa projektovaniu, čiže práca na PC.

Ako si sa dostal k cyklistike? Je s tebou spojená už od detstva alebo si sa na ňu dal až „na staré kolená“? Prečo práve ona?
V podstate to bolo náhodou a postupne. V detstve som nevynikal v žiadnom športe, skôr som bol hlavne v kolektívnych športoch také športové drevo. Bicykel mi zavoňal asi v roku 1997, keď som dostal na Vianoce horský bicykel. Najprv som sa začal voziť so spolužiakmi po meste, no po určitom čase sa mi zachcelo ísť aj niekam ďalej, tak som začal zdolávať okolité obce. Vtedy ma to chytilo za srdce. Pamätám sa, ako som si zapisoval názvy dedín, prípadne miest, kam som sa dostal. Tým sa to asi celé začalo.



Jedna vec, a možno aj viacero, je na tebe pôsobivá. Z nášho pohľadu to bude predovšetkým počet kilometrov. Počas minulej sezóny si podľa tvojho merania najazdil vyše 70 000 km. To je asi toľko, koľko mnohí z nás nenajazdia ani za 10 rokov. Čo ťa k tomu viedlo? Viedlo ťa k tomu vôbec niečo zásadné alebo len jednoducho obľubuješ jazdenie?
Asi od roku 2008, keď som svoje amatérske pretekanie zavesil na klinec, som mal štandard cca 30 000 km za rok. V roku 2018 ma začali motivovať takzvané „challenge“ na webovej aplikácii Strava a poskočil som na 50 000 km. Jedná sa o mesačné rebríčky v najazdených kilometroch spomedzi prihlásených užívateľov Stravy. Snažil som sa, ako každý súťaživý športovec, byť čo najúspešnejší, tak som sa na to zameral. To bude asi tá najväčšia motivácia za mojím enormným jazdením. Tento rok k tomu prispelo aj priaznivé počasie, takže to hodilo tých 70 000 km.

Možno to bude znieť trúfalo, ale predsa len, chcel by si aj tento minuloročný rekord prekonať ešte o nejaký ten kilometer? Je to vôbec možné vzhľadom na tvoje záväzky (práca a pod.) a taktiež schopnosti tela?
Posledné roky si vždy na Silvestra vravievam „tak budúci rok už určite menej, mám toho dosť“, no akosi to zatiaľ nevychádza. Tak teraz som si radšej žiadne predsavzatie nedal. Ale popravde, minulý rok už bol vzhľadom na moje ostatné činnosti časovo dosť na hrane, takže neviem. Uvidíme.



Aký je to pocit, vstávať každý deň s vedomím, že dnes opäť pôjdeš na nejakých 6-7 hodín jazdiť po tebe už dobre známych cestách? Dokážeš to zvládať bez nejakého väčšieho prehovárania sa, alebo sú aj dni, kedy s tým, povedzme, bojuješ?
Pre mňa je to súčasť každého dňa. Horšie sa mi vstáva, ak je v predpovedi nepriaznivé počasie, keď neviem kedy alebo či vôbec vyrazím. Vtedy sa veru aj musím prehovárať. Veľmi sa mi nechce, ale poviem si „aspoň trochu pokrútiť“, takže vyrazím. No hneď ako vysadnem na bicykel, je to lepšie a ide to. Takže k tomu treba len odhodlanie.

Je množstvo vecí, ktoré s takýmto extrémnym jazdením súvisia. Čo je pre teba to, čo považuješ za najdôležitejšie pri každodenných výjazdoch - od výbavy cez stravu a pod.?
Asi byť správne oblečený. Myslím tepelný komfort, aby mi nebolo teplo, ani zima. Tepelná pohoda je pre mňa asi najdôležitejšia, preto aj volím skôr štýl „cibuľového obliekania sa“, keď si viem počas jazdy niektorú vrstvu vyzliecť alebo obliecť. Niekedy možno vyzerám ako korytnačka, keď mám zadné vrecká prepchaté nejakým oblečením, ale radšej ho mať so sebou ako potom niekde banovať, že som si to mal vziať. Samozrejme, treba mať aj základné náradie na opravu defektu, rezervnú dušu, bez toho by som asi nevyrazil.

Jedna filozofická otázka na odľahčenie: čím je pre teba cyklistika, že si jej ochotný obetovať také množstvo času? Poskytuje ti niečo, s čím sa v každodennom živote nestretávaš alebo takéto kvázi hlboké veci ani nejak neriešiš?
Neriešim. Už dlhé roky je cyklistika súčasťou môjho života, akurát teraz jej venujem trocha viac času. Niekto si popoludní zapne televízor a presedí pred ním dlhé hodiny, ja sadnem na bicykel a jazdím. Beriem to ako samozrejmú vec.



Skúsme sa teraz zamerať na veci ohľadne samotných výjazdov. Máš nejaké kritériá, podľa ktorých si vyberáš konkrétnu trasu? Spomínal si, že preferuješ roviny, čo je vzhľadom na kilometre pochopiteľné - ak by si ale nemal cieľ najazdiť takúto dávku kilometrov, nejazdil by si aj viac stúpaní?
Pri výbere trasy sa riadim hlavne podľa vetra, tak ako asi väčšina cyklistov. Aby bol záver jazdy, keď už pomaly dochádzajú sily, po vetre. Často si vyberám aj takticky. Keď je v predpovedi počasia postupné zoslabnutie vetra, tak vyrazím po vetre a cestou domov som potom vysmiaty, že ako som s ním vybabral. Len nie vždy to vyjde, to ma potom chytajú nervy. Keby som jazdil menej, do kopcov by som sa určite vrátil. Mal som ich vždy rád, hlavne dlhšie tiahle stúpania, ktoré však v blízkom okolí nemám.

Aký je tvoj celkovo najdlhší výjazd - zopakoval by si si ho? Máš aj nejaké „zaujímavé“, respektíve niečím nevšedné spomienky na niektorý z tých stovák dní?
Najdlhší som mal túto sezónu a to 270 km. Nič výnimočné, keďže som jazdil v auguste či v septembri 250 km denne. Pri takejto každodennej náloži by som viac asi nedal. Telo bolo zvyknuté na takúto dávku a absolvoval som to bez väčšej únavy. No keby som si naplánoval povedzme 300, tak to by asi nohy „zaštrajkovali“. Síce som sa o to nepokúšal, ale tak to cítim. Čo sa týka niečoho nevšedného, spomínam si na jednu poriadnu búrku, čo ma zachytila v Štúrove. Veľká čierňava s bleskami sa ku mne približovala, tak som si povedal, že prečkám na vlakovej stanici, kým to prejde. Lenže búrka trvala 3,5 hodiny. Už som aj zvažoval, že sa zveziem domov vlakom, len medzičasom mi odišiel aj posledný spoj. Vonku lialo, ja 50 km od domu, tak nezostávalo nič iné, než čakať. Napokon som sa dočkal a okolo 22:30 som vyrazil. Tie 3,5 hodiny trvali neskutočne dlho...



Hovorí sa, že čím dlhšia aktivita, tým „normálnejšie“ jedlo, preto sa možno naivne domnievam, že so sebou nosievaš klasický obedár aj s pivom - je to asi omyl . Aká je ale v skutočnosti tvoja strava počas siedmych hodín? Máš nejaký harmonogram, alebo počúvaš vlastný hlad v danom momente?
Tomuto asi mnohí neuveria, ale počas jazdy nejem. Nepotrebujem, telo si nepýta. Zvyklo si aj na to. Najprv ale spresním, že všetky svoje jazdy robím na dvakrát, teda by sa dalo povedať že dvojfázovo. Vždy sa zastavím v susednej dedine, kde máme dom, záhradu. Tam, samozrejme, čo to zhltnem, v lete trocha porobím v záhradke - taký aktívny relax a potom druhá časť jazdenia, čo býva 50 - 60 km. Teda napríklad taký bežný letný deň, keď som jazdil 250 km, tak to bolo 190 + 60 km. Ale pre niekoho bude asi aj tých 190 km bez jedla veľa. Podstata bude v tom, že ja jazdím v ľahkom tempe (zóna základnej vytrvalosti, či ako sa to volá), pri ktorom telo spaľuje len tuky a tých má každý človek prakticky neobmedzené množstvo. Teda vydržím.

Stavím sa, že asi nemáš stáleho parťáka. Avšak určite máš nejakých známych, s ktorými sa niekedy spoločne vydáte - ak nie na celú trasu, tak aspoň na časť. Obľubuješ skôr samotu alebo sa rád dáš s nejakým „pocestným do reči“?
Jazdím sólo, podobného „šialenca“ ako som ja som zatiaľ ešte nestretol. Samozrejme, stretávam kamarátov z okolia, niekedy ideme kúsok spoločne, trocha pokecáme, vždy to padne vhod.



Cestná cyklistika má predovšetkým na Slovensku dvoch ústredných nepriateľov: kvalitu ciest a vodičov. Ako to hodnotíš ty - máš nejakú stratégiu, ako sa s týmito negatívami úspešne popasovať? Ak sa pozrieme na celkový obraz, zdá sa ti, že sa situácia v oboch prípadoch zlepšuje alebo ani nie?
S kvalitou ciest nič asi nenarobíme, to treba len pretrpieť. Ale cesty v okolí mám už dobre zmapované, viem, čo ma na danom úseku čaká, takže ma nič neprekvapí. Obzvlášť pozor si dávam na jazdu za tmy, keď si vyberám len tie lepšie, dôverne známe úseky, kde poznám každý výtlk. Lebo nie je nič horšie ako niekde večer v tme opravovať defekt. Čo sa týka premávky na cestách, tak to je jedna katastrofa. Tých áut je stále viac a viac a nervóznych šoférov ešte viac. Každý sa niekam ponáhľa, či do hrobu, neviem. Najdôležitejšie je ale predvídať. Nespoliehať sa na to, že ak idem po hlavnej, mám prednosť a môžem spokojne ísť. Treba myslieť aj na to, že čo ak ma vodič nevidí, alebo si myslí, že to „stihne“ a byť pripravený zabrzdiť či uhnúť. Toto ma už veľakrát zachránilo od kolízie.



Aby sme však neopomenuli jeden dôležitý prvok: Na čom jazdíš a ktorý komponent má pre teba symbolicky najväčšiu hodnotu? Máš predstavu o tom, aký bicykel by si si vybral, ak by to nebola otázka peňazí?
Už dlho som verný svojmu „nezničiteľnému tátošovi“, ktorý používam už vyše 10 rokov. Je to taký bežný hliníkový rám s karbónovou vidlicou s obyčajnými kolesami. Nakoľko je to už starý stroj, žiaden komponent nepovažujem za obzvlášť hodnotný. Páčia sa mi moderné karbónové aero rámy, ktoré v kombinácii s vysokými ráfikmi vyzerajú úžasne. Do elektrického radenia by som asi nešiel a kotúče by som tiež nevolil, pri svojom jazdení by som ich nevyužil.

S ročnou aktivitou vyše 2 000 hodín strávených na bicykli sa to určite odráža aj na spotrebe materiálu. Koľko reťazí, plášťov a pod. za sezónu zničíš a na druhej strane, investuješ v tomto smere skôr do strednej a vyššej triedy alebo sa uspokojuješ so základnými a najmenej nákladnými komponentmi?
Bežný spotrebný materiál, teda plášte, reťaze vydržia pri mojom štýle jazdenia dlho. Hlavne pre moje pokojné konštantné tempo prevažne po rovinách a nízku telesnú hmotnosť. S výmenou komponentov vyčkávam až do poslednej chvíle. Napríklad plášte mením až keď z nich trčia nite, reťaz s kazetou vyraďujem, až keď to začne strieľať. Takže ako sa hovorí – do mŕtva. Pri komponentoch preferujem strednú triedu, kde je najlepší pomer cena/výkon.

Aj keď sme hovorili o tom, že pretekaniu sa už nevenuješ, nechcel by si sa podujať na nejaké to dobrodružstvo cestovaním na bicykli, alebo naopak, nejaký rekord spojený so zdolaním viacerých krajín, stúpaní a pod.?
To asi nie. Ja som trocha stereotypne založený človek, mám zažitý svoj denný režim a v súčasnosti žiadne takéto veľké dobrodružstvo na bicykli neplánujem. Ale nevylučujem, možno v budúcnosti zmením chúťky a dám sa na niečo také.



Už si hovoril o tom, že si nemal nejaké väčšie problémy s každodenným výkonom na úrovni 7 hodín, avšak je tomu skutočne tak - necítiš ťažké nohy alebo nadmerné vyčerpanie? Ak to nie je príliš osobné, nemá to vplyv na tvoj zdravotný stav - či už pozitívne alebo negatívne?
Keďže jazdím dlhodobo, každý deň, v lete viac, v zime o čosi menej, fyzicky sa cítim v podstate rovnako. Nemôžem síce povedať, že som svieži ako rybička, ale ani že som uťahaný ako pes. Takú celkovú únavu po vlaňajšku pociťujem, aj priemerka mi klesla z 30 km/h (zo začiatku roka) na 28 km/h ku koncu, takže telo si asi pýta nejakú pauzu, uvidím. Možno aj toto zimné obdobie, keď jazdím menej, pomôže. Čo sa týka môjho celkového zdravotného stavu, žiadne negatívne dopady nevnímam, z tých pozitívnych vyzdvihnem zvýšenie celkovej imunity. Kedysi som bol chorľavý, často prechladnutý, no už s tým mám pokoj.

Určite sa ťa už niekto pýtal na recept, ako dokázať zvládnuť aspoň 200 km v rámci viacerých dní. Dokážeš v tomto smere analyzovať svoj prístup k jazdeniu a podeliť sa s nejakými tými radami a chybami, ktoré zvyknú mnohí (ne)robiť?
Na to treba ísť postupne. Tiež som v minulosti jazdieval približne 100 km denne a viac som si nevedel predstaviť. So zvyšovaním som začal pomaly a postupne. Určite nie zo sezóny na sezónu, to by si telo tak rýchlo nezvyklo. Ale najdôležitejšie je mať to v hlave. Pevné odhodlanie, nenechať sa odradiť pri neúspechoch a ísť si za svojím.

Obávam sa, že táto posledná otázka ostane bez konkrétnej odpovede, ale predsa len, máš nejaký sen, ktorý by si chcel s bicyklom absolvovať? (asi to bude predovšetkým celkový nájazd kilometrov?)
Momentálne ani nie. Dalo by sa povedať, že o 70 000 km som tiež ani len nesníval. Proste tak to vyšlo. Počasie bolo priaznivé, zima teplá, sneh sme tu skoro ani nevideli, zdravie slúžilo, teda samé pozitívne predpoklady na takýto počin. Do budúcna možno nie ani sen ako prianie, zostať čo najdlhšie zdravý, aby som sa naďalej mohol venovať tomuto krásnemu športu - cyklistike.

Peťo, srdečne ďakujeme za rozhovor a prajeme mnoho šťastných kilometrov!

Ak vás zaujímali štatistiky z uplynulých rokov, ale aj z toho súčasného, všetky potrebné údaje nájdete v Peťovom profile aktivít na MTBIKER v sekcii Výjazdy.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up321thumb_down comments 109 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Andrej Špánik - človek s historickou zbierkou bicyklov

Rozhovor: Andrej Špánik - človek s historickou zbierkou bicyklov

Veľa toho nenajazdí, ale napriek tomu má bicykle za pár tisíc. Čo všetko má Andrej vo svojej historickej zbierke a ako sa k tomu dostal?
Rozhovor: Lukáš Kubiš priamo z Olympiády v Tokiu - príprava, pocity a sny

Rozhovor: Lukáš Kubiš priamo z Olympiády v Tokiu - príprava, pocity a sny

Ako sa Lukáš pripravoval na olympiádu, čo bicykel a strava pred takto významnými pretekmi? Ako veľmi iná je táto olympiáda? Čo robiť, keď chce mladý pretekár dokázať to, čo Lukáš?
Slovensko-americký cyklista z Wall Street – do Prahy za 10 hodín

Slovensko-americký cyklista z Wall Street – do Prahy za 10 hodín

Rád jazdím ultra dlhé vzdialenosti, ktoré ma testujú mentálne aj fyzicky. Takto som s cyklistikou začínal, tréning som si prispôsobil práci a toto bol posledný výlet Bratislava – Praha.
keyboard_arrow_up