Slovensko-americký cyklista z Wall Street – do Prahy za 10 hodín

Rád jazdím ultra dlhé vzdialenosti, ktoré ma testujú mentálne aj fyzicky. Takto som s cyklistikou začínal, tréning som si prispôsobil práci a toto bol posledný výlet Bratislava – Praha.

V lete 2019 som po takmer 20 rokoch znovu objavil cyklistiku. Kúpil som si prvý cestný bicykel, ktorý som používal na ranný commute do práce z Manhattanu do Greenwich. Postupne ma to chytilo a jazdy som začal naťahovať. Na začiatku som spravil aj kopu chýb, to však k tomu patrí. Týmto článkom by som chcel ukázať, ako sa dá skĺbiť práca a tréning aj pre takúto vytrvalostnú formu cyklistiky, chcem ním inšpirovať a prípadne poradiť skúsenosťami, ktoré som za ten krátky čas nazbieral.

Môj život a práca

Pochádzam zo Slovenska, ale už viac ako 15 rokov žijem v USA, kde som vyštudoval strednú a aj pár vysokých škôl vrátane Northwestern a Harvard University. Takže môj hlavný jazyk je dnes angličtina, preto možno viacej anglických výrazov v texte, alebo moje menej šikovné vyjadrovanie v slovenčine. Pracujem medzi agresívnymi žralokmi na Wall Street pre jeden investičný fond. To znamená, že často pracujeme dlhé hodiny aj 7 dní v týždni, často sa vraciam z kancelárie až nadránom, čo, samozrejme, ovplyvňuje moje športové možnosti, o trénovaní ešte nižšie.

Celý život športovec

Športovú kariéru som začal basketbalom ako mladý chlapec. Popri tom som bicykloval, ale to som nebral vážne. S basketom som mal veľa šťastia a aj úspechov, ale ukončil som svoju kariéru po univerzite, keď som sa musel rozhodnúť medzi kariérou v športe alebo vo svete korporácií. Ako mladý analytik som v priemere 4-krát týždenne lietal, takže šport pre mňa pozostával z posilňovní v hoteloch a z joggingu, takto som fungoval prvých pár rokov po baskete.

Cesta k cyklistike

K cyklistike som sa dostal cez stávku s kolegyňou. Obaja sme boli veľmi ambiciózni, ona vyhrala pár IronMan triatlonov, ja som sa tiež udržiaval fit, každý deň som trávil nejaký čas v telocvični. Chceli sme si porovnať fitness, takže moja úloha bola udržať 350 wattov po dobu 20 minút na stacionárnom bicykli. Stávku som na úkor zranenia, ktoré má stálo 2 mesiace, vyhral.


Potom som sa na bicyklovanie zameral viacej, začal som jazdiť na stacionárnych bicykloch Peloton v Harvard klube, kde online súperíte s desiatkami tisíc atlétov z celých Spojených štátov. Videl som tam kolegov Seana a Andrewa, ktorí boli tiež bývali pro športovci. Samozrejme, najprv som ich chcel len poraziť. Potom som si povedal, že keď porazím úplne všetkých na Pelotone, tak už bude čas na ozajstný bicykel.

Prvý bicykel

Nebol som si istý, či ma to bude baviť aj na ceste, takže za prvý bicykel som nebol ochotný dať veľa dolárov. Kúpil som si jemne použitý Trek Madone na Ultegra prevodníkoch. K tomu som si kúpil gélové šortky od Pearl Izumi. V kancelárii mám posilňovňu so sprchou, takže ráno som jazdil 60-70 km šprintom do práce a každý deň som sa snažil zrezať pár minút z predošlého dňa.

Prvé poučenia

Keďže som musel pravidelne prejsť cez Bronx, kde sú veľmi zlé cesty a takmer každý deň som dostal defekt, tak ako prvé som začal investovať do plášťov a kolies. Potom som otlakmi zistil, že základné gélové gate nestačia, keď pravidelne jazdíte dlhšie trasy. Na pracovné cesty začal so mnou chodiť aj bicykel, vo vlhkej Malajzii som sa naučil, aké dôležité je mať v tričku zakomponované kvalitné odsávanie potu. Myslím si, že každý cyklista by mal mať aspoň jednu kvalitnú sadu, ktorá vypáli dieru v peňaženke.

Zlomový bol maratón na Slovensku

Priletel som na Slovensko na pár dní na návštevu a stretol som Cepa, ktorý ma hneď na druhý deň zobral na preteky Teatro Okolo Malohontu, ktoré sa mi podarilo vyhrať v kategórii nad 100 kg, vtedy ešte ako 108-kilový „kulturista na bicykli“. Cepo ma narýchlo zasvätil do pretekania a mne cyklistika učarovala. Krátko na to som v ďalšej stávke vyhral môj druhý bicykel Trek Emonda, už na Di2 a na diskoch. Odvtedy som, samozrejme, schudol a momentálne by som musel pár týždňov jesť, aby som sa znovu kvalifikoval na heavy weight.

Prečo dlhé jazdy?

Práca investora na Wall Street vyžaduje niekoľko charakteristík, ktoré mám v povahe a zopár z nich som našiel práve v týchto ultra dlhých jazdách. V takejto práci cítiť konštantnú rivalitu, je zapríčinená aj tým, že každý rok vyhadzujeme hŕstku najslabších ľudí. Ďalej nesmierne vysoký stres, ktorý je spôsobený kombináciou „no mistakes allowed“ a pracovnej doby, ktorá často presahuje hranicu únavy, občas aj cez 20 hodín denne. Inými slovami, napĺňa ma, keď idem úplne na doraz a toto premietam aj do jazdenia. Jedno z kritérií je pre mňa to, aby ďalšia jazda bola rýchlejšia než tá predchádzajúca a aby som mal pocit, že som sa pretlačil cez fyzickú a aj mentálnu bariéru.

Príprava decembrovej jazdy do Prahy

Z Bratislavy do Prahy som chcel vyraziť 20. decembra. Večer predtým som o desiatej u kamaráta robil v garáži ešte posledné opravy. Pred spaním som vygoogloval trasu a pozrel počasie. Na dlhých jazdách v chlade najviac trpia končatiny. Keď ich dokážem udržať v teple, tak mám pred sebou celkom pohodlnú jazdu. Teploty mali byť v mínusoch, takže som zvolil 2 vrstvy termo ponožiek a rukavíc.


Tretie ponožky a rukavice som si dal do ruksaku. Čakal som, že keď zmoknem alebo sa spotím v kopcoch, tak sa mi suchý pár hodí. Zo skúseností som vedel, že po 3-4 hodinách mi odmrznú ruky a bude náročné sa hrať s navigáciou, takže som si radšej zapamätal hlavné body trasy. Ruksak som doplnil civilným oblečením, počítačom a pracovnými dokumentmi, všetko som zbalil do tašiek, aby som sa mohol potiť a moknúť bez starostí.

Dôležité poučenie som získal počas októbrovej jazdy do Berlína, čo bolo asi 660 km a 22 h jazdy, keď mi v Českom stredohorí zlyhalo predné svetlo a následne aj zadné. Na tie čerstvo vyfrézované vlnité cesty mi pár hodín svietil polnočný mesiac, kým som našiel otvorenú pumpu a kúpil som si 3 baterky a izolačnú pásku. Svetlá som si prilepil na bicykel a pokračoval v jazde.


Takže na cestu do Prahy som si zabezpečil náhradu na takmer každý komponent na bicykli, okrem brzdy, ktorú mi aerolínia poškodila pri transporte bicykla, ale kým som prišiel k Českej vysočine, kde som brzdy reálne potreboval, tak mi brzdové páky ozdobené cencúľmi zamrzli a bolo aj tak jedno, či funguje. Aj toto k tomu patrí, nedá sa pripraviť na všetko. Noc pred jazdou pracujem vždy dlho práve preto, aby mi počas jazdy zvonil menej telefón. Ide sa mi lepšie, keď viem, že mám spravenú prácu, ako keď spím dlhšie. Ale vždy si potrpím na aspoň 4 hodinách v posteli.

Človek sa vždy nejako vynájde

Po tom, ako som vyrazil z Bratislavy, som si plánoval doplniť vodu a zohriať palce asi po 200 km na čerpacej stanici v Česku. Nakúpil som si občerstvenie a začal som sa vyzliekať, aby som sa zohrial a nahodil poslednú termo vrstvu. No korona-zákony zakazovali zdržiavanie sa a konzumáciu v priestoroch čerpacej stanice, takže ma vykopli naspäť do tej zimy. Tam mi milý „bezdomovec“ poradil, že keď vyplním športku, tak môžem byť v teple. Takže cestou do Prahy som vyplnil hádam každú milionársku súťaž, ktorá teraz fičí, výhrou bolo 15 minút tepla.

Jazda v číslach

Cesta do Prahy bola o chlp dlhšia ako 340 km a spravil som 3 350 metrov elevation, priemernú rýchlosť som mal 34 km/h. Vyčerpal som viac ako 6 000 kalórií, čo ma stálo len 3 kilá, keďže som dodržiaval disciplinovaný pitný a stravovací režim. Kilá som po príjazde doplnil „kýblikom“ koláčov a českou kuchyňou a na druhý deň som už bol na bicykli. Pred jazdou si väčšinou nastavím dolnú hranicu wattov, nad ktoré chcem jazdiť.


V tomto prípade som to udržiaval nad 320 wattov, v kopcoch bližšie k 400 wattom. Pri dlhších jazdách, ako napríklad London-Stonehenge-Land’s End, ktorá bola 700 km dlhá, som ale vyčerpal viac než 15 000 kalórií a schudol viac ako 5 kíl. Nejaké fotky z tejto jazdy nájdete aj v aktivite na Strave. Deň po dlhej jazde si dám light 60-90 minút tréning, keď je čas. A ďalší deň už ma svrbia nohy na ďalšiu jazdu.

Ako začať s dlhšími jazdami

Ak máte podobné ašpirácie, tak je dôležité si zapamätať, že moja prvá jazda nebola 350 km. Treba byť trpezlivý a začať s 30-40 km a postupne vybudovať base miles na dlhšie jazdy. Ja som začínal 60-70 km šprintom do práce z Manhattanu, kým som jazdil 100-ky a viac. Prvú century jazdu som absolvoval v skupine, čo taktiež odporúčam na začiatok, kým sa vydáte na 300 km+ sólo jazdy. Jazdenie v skupine ušetrí 20-30 % na aerodynamike v pelotóne. A v neposlednom rade odporúčam investovať aspoň do jednej kvalitnej sady osvetlenia a outfitu.

Čo ďalej?

Koncom minulého roka som začal jazdiť s prestížnym racing teamom v Londýne, kde trávim väčšinu času, keď nie som doma v Manhattane alebo v Chicagu. Prvých 6 mesiacov budem mať čo robiť, aby som sa dostal na úroveň tých elitných pretekárov. A aby som si spestril rok 2021, tak plánujem zopár dlhších pretekov vrátane Race Across America, ktorá sa naťahuje z Kalifornie do Marylandu.

Moje výjazdy môžete sledovať na Strave, snažím sa aj fotiť, či som v USA, UK alebo na nejakej dlhej jazde. Toto je odkaz na jazdu do Prahy.