Vlastné výzvy – tri malofatranské chaty za tri roky

Minulý rok sa zrušili mnohé podujatia, namiesto nich vzniklo veľa rôznych výziev. Ja som si dokončil tú svoju.

Podobne, ako sa to podarilo tpetrovic, ktorý sa so svojou výzvou podelil v článku Prečo Bratislava - Bradlo - Bratislava?. Tá moja vznikla dávno predtým. Nebola o prekonávaní prevýšenia, rýchlosti ani vzdialeností. Ale o stanovení si dlhodobého cieľa. A hlavne ho aj dosiahnuť. Pretože o tom cyklistika je.

Chata pod Chlebom

Kam pôjdeš cez víkend? Odznelo mi v hlave pred troma rokmi. Má byť dobré počasie. Chcelo by to prespávačku a pekný cieľ. Chata pod Chlebom. Aj tak si chcel ísť všetky v jeden deň, no tak aspoň jednu z nich. Na otočku z domu. Máš ju v dennom kilometrovom limite. Turiec dáš po asfalte, bude to pohoda.



Dodnes si pamätám to teplo. Neviem, prečo som si v hlave zamenil Turiec s Podunajskou nížinou. Rovina to nebola. Strmé asfaltové kopčeky na priamom slnku zo mňa vysali energiu. V Šútove mám toho dosť. Našťastie neviem, čo ma čaká. Moje predstavy o zásobovacej ceste k horskej chate sa nezhodli s realitou. Nadskakovanie po kameňoch mi derie zadok a ja som strašne rád, že som už hore. Pohoda to teda nebola. Najprv smerujem ku chate po kofolu a polievku, hneď potom ku kadi spláchnuť zo seba prach a pot. Prezliekam sa do suchého, rozkladám karimatku pod chatou a už sa ani nepohnem. Okolie chaty sa plní stanmi, ľudí pribúda. 129,01 km, 7:47 h 3,061 m up



Ráno vedľa mňa spia ďalší traja ľudia. Ani neviem, kedy prišli. Je sedem hodín ráno a už mi je teplo aj v krátkom tričku. Dnes bude asi teplo. Raňajkujem z vlastných zásob. Do chaty vedie dlhý rad a mne sa nechce čakať. Cestou dolu naklepem rezne, ale technika to zvládla a telo tiež, tak je dobre. Z cesty domov si pamätám len strašné teplo a myšlienku – budúci rok ideš na Chatu pod Suchým. 141,53 km, 6:48 h 1,878 m up

Chata pod Suchým

Budúci rok. Kam pôjdeš cez víkend? Má byť dobré počasie. Otočíš Chatu pod Suchým, tak ako si mal v pláne. Bude to pohoda? Radšej zisťujem informácie, v akom stave je cesta ku chate, aby som nebol prekvapený. Dozvedám sa, že najhoršie mám za sebou. No dobre, ale po asfalte nie. S tým sa už moc nekamarátim. Cez Strážovské vrchy, ako si šiel pred dvoma rokmi, len opačne. Tam bolo pekne. Niekde uberieš, niekde pridáš. Sedlo Samostrel, tam si chcel už dlhšiu dobu ísť. Pozrieš Súľovské skaly, cestou máš aj Lietavský hrad. Ten si minule obišiel.



Ani neviem ako a som v Žiline. Už len hore k chate. Tá nie je až tak navštevovaná, ako tá pod Chlebom. Je tu pomerne kľud, no je s kým pokecať. Príjemný večer. Marhuľové gule na večeru a jedno pivo na spanie. 131,52 km, 8:09 h, 3,030 m up



Noc bola teplá, ráno mám suchý spacák, rosa nepadla. Zas bude teplo. Cestou domov som chcel pozbierať pár miest, ktoré som mal už dlho na zozname. Tak stúpam zo Strečna na Polom a vôbec mi to nejde.



Prehupnem sa na Martinskú stranu a premočený od potu stúpam na Martinské hole. Odtiaľ časť hrebeňa na Hornú Lúku. Už dlho som si chcel túto časť prejsť. Celopevný bike tu nie je zrovna vhodný. No je tu tak pekne, že si to užívam. V lesoch občas ponosím aj dolu. Z Hornej Lúky schádzam do Trebostova, odtiaľ už známou trasou spred roka domov. 146,47 km, 8:58 h, 2,971 m up

Kľačianska Magura

Ostala ti posledná chata – pod Kľačianskou Magurou. To musíš tento rok dať. Bola by škoda prerušiť myšlienku. No chcelo by to ukončiť nejako zaujímavo. Ranné šero pri prechode cez starú baňu malo zvláštnu atmosféru, aj tých 9°C uprostred leta. Handlová, Sklenianské lúky, Malý Šturec, Krížna. Pekne to odsýpa. Pomedzi ovce do Revúc.



Konečne si vyšliapem Smrekovicu. Skoro som nevyšliapal. Išlo sa mi strašne zle. Hore som si dal dve pol litrové kofoly. To ma prebralo. Aj výhľady na hrebeni ma prebrali. Ani neviem, či som šiel niekedy niečo krajšie. Nižné Šiprúnske sedlo. Nechce sa mi odtiaľto preč, ale musím. Cieľ dňa je niekde inde.



Rôznym spôsobom sa dostávam do sedla Príslop. Už len dolu do Nolčova, trošku rovinky a posledný kopec. Na chatu. Ten mi už trvá. Idem zotrvačnosťou v tranze. Kto to zažil, vie. Hore sa chvíľu zmätene potulujem, kým sa telo spamätá, že už došlo. Kofola, polievka, tvarohové guľky, zimnica, oplach v "kúpeľni", do suchého a užívam si dnešný cieľ s výhľadom na Martin. Jedno pivo na spanie. Aj napriek hlučnému osadenstvu spím až do rána. Asi som bol unavený. 192,74 km, 12:26 h, 4,739 m up



Druhý deň dole. Prechod cez Vrútky a Martin. Nosenie na mosty, nedokončená cyklocesta, chátrajúca ZŤS. Napájam sa na tankovú, po trase MF100 do Valče, Kláštora pod Znievom. Odtiaľ mimo asfalt do Polerieky, lesnou cestou na Repeš. Tu konečne ako tak rozchodím včerajšok. Popod Vyšehrad na Štyri chotáre. Cesta ubieha a ja začínam mať pocit, že niečo končí. Už len klasická trasa domov. Myšlienka ukončená. 127,65 km, 7:50 h, 2,280 m up

Kam pôjdeš cez víkend? Má byť dobré počasie…



Trasy nedávam ako tip na „výlet“. Sám by som ich už nešiel. Vždy niečo pridám, uberiem. Podľa toho, čo sa mi ne/páčilo. Vyberám si body dňa a spájam podľa aktuálneho stavu ciest/chodníkov a vlastnej nálady. Tú máme každý inú. Pri takomto plánovaní mám väčšinu trasy v hlave a nepotrebujem stále pozerať do navigácie. Trasa má pre mňa väčšiu hodnotu a dlhšie si ju zapamätám. Občas to chce trošku motivácie a inšpirácie, aby sa zrodila nová výzva. Ja to volám myšlienka.

Väčšinu trás plánujem cez zimu. Počas dlhých zimných večerov je viac času sedieť nad mapami, hľadať zaujímavé miesta, spájať ich do zaujímavých trás. A potom ich už len počas dlhých letných dní zrealizovať. Veľkou inšpiráciou je často MTBIKER fórum a témy fotky z výjazdov a regionálne témy v sekcii MTB akcie, výjazdy. V neposlednom rade ľudia, ktorí sú v tých témach ochotní poradiť, kadiaľ ísť, čomu sa naopak vyhnúť. A za to ďakujem.