4 500 výškových metrov v mraze – zimný Gerlaching s extra porciou

Poďte si s nami vychutnať mrazivú atmosféru zimy, peknú porciu výškových metrov, zvuk snehu pod kolesami a dobrú zábavku v zjazde.

Hneď na úvod dodám, že pôvodný zámer vôbec nebol taký, aby bola vonku čo najväčšia zima. V podstate to všetko vyplynulo z okolností, základným cieľom bola hlavne atmosféra zimy. No a keďže obľúbený Cyklonárez sa tento rok žiaľ pre koronu nekoná, chcelo to nejakú januárovú zábavku. Spraviť si podobnú „akciu“ na snehu som chcel už od začiatku zimy, lenže Perinbabe sa akosi nechcelo. Teda pekne spadlo začiatkom decembra, len vtedy sa zase nechcelo mne a potom dlho nič .

Sviatky boli pohodové a bez biku, napadla kopa snehu a pobyt na chalupe sme si predĺžili. Než som sa doma zase trochu zorientoval a dostal do režimu, prišla krásna nádielka a hlavne chuť si dať do tela v sedle biku. Po prieskumných jazdách pekne čakám, než mi to ľudia "ucapkajú" – predsa len vychytať podmienky je tiež dôležitý arzenál zimného jazdca . Navyše sa ladím s Adamom, aby sme vám mohli tento zážitok sprostredkovať a pôvodne stanovený dátum narýchlo posúvam. Pondelok sa ukázal ako ideálny, Straník nad Žilinou dokonale vydupaný od víkendového náporu, potom už má zase kydať a byť teplo...veď vidíte, ako je vonku teraz.

Jedine, že hlásia asi najchladnejšiu noc, s Lenkou sledujeme teplomer, ktorý sa pekne šplhá v Žiline na nejakých -19°C. Štart mám trochu neskôr a keď sa oteplí na – 14°C, Lenka zahlási, že to mám už na krátke/krátke . Nakoniec som ale rád, pretože mám aspoň výzvu, či sa dá podobná vec absolvovať relatívne komfortne aj v takej kose. Predsa len sú to cenné skúsenosti, ktoré sa vždy zúročia v obsahu. Navyše žiadne auto, idem pekne z domu s batôžkom – ono nakoniec by mi ani nepomohlo, keďže ako Lenka neskôr zistila, nešlo naštartovať. No a kedže máme Straník aj s Adamom v podstate za domom (on doslova), mohli sme ľahko spojiť sily a pokúsili sa preniesť tú mrazivú zimnú atmošku priamo k vám, pričom niektoré ďalšie veci nájdete v texte...


Záznam jazdy v aplikácii Strava.

Než sa ešte pustím do pár vecí, rovno dodám jednu dôležitú vec. Možno sa opakujem, ale nikde netvrdím, že môj spôsob z hľadiska výbavy, či tréningu a neviem čoho ešte, je jediný správny. Nikde nie je napísané, že musíte mať takú a onakú bundu čí nohavice, ja len čerpám z možností, ktoré mám a z toho, čo sa mi osvedčilo. A ešte druhá dôležitá vec – nikoho nehecujem na nič podobné, čo je myslím v dnešnej dobe dôležité zdôrazniť. Nechcem hrať borca, ale vždy viem, čo robím a veľmi dobre poznám svoje telo a hranice, v ktorých vie bezpečne a komfortne fungovať. Ideálne, ak si to vychutnáte v teple domova a prípadne sa motivujete na pekný zimný výjazd po snehu, čisto pre chuť a vyvetranie hlavy.

Trochu iný kopec

Pre podobnú zábavku som mal pôvodne v pláne iné miesto – bol ním už pomerne známy Polom. Teda druhá strana kopca, ktorý ste videli v našom Everestingu minulý rok. Ten je miernejší a dlhší, no nakoniec robím na poslednú chvíľu zmenu, ktorá sa nakoniec ukázala ako dobrý nápad. Vzhľadom na tú kosu bol Straník so svojimi cca 13 % v priemere a prevýšením okolo 200 m dokonalý. Hore síce treba pučiť, rýchlosť je malá, no mrazivý vzduch vďaka tomu nijako neprekáža a výškové metre naskakujú.


Cesta dole je zábavná, tvorí ju hravý chodníček, kde treba manévrovať a hlavne za cca 3 minútky som dole. Výsledkom je, že nie je kedy vychladnúť a stačí len dookola rozopínať a zapínať veci. A navyše sa mi opäť potrvdilo, že „stojky“ mi sedia a dobre sa mi v nich jazdí aj dlhú dobu, kedy sklon jednoducho nedovolí povoliť. Veď tých cca 4 500 výškových metrov na 56 km je pomer, na ktorý sa nechytá ani slávny maratón HERO v Dolomitoch. Tam nastúpate podobné metre, ale na cca 90 km . No hlavne ma vždy čaká parádna odmena v podobe výhľadu, ktorý rozhodne dokážem oceniť aj niekoľkokrát.

Plášte, tlaky a geometria

Ak jazdíte po snehu, zistíte jedno – ide to pomalšie a správne zvolený plášť a hlavne tlak má na celkové jazdné vlastnosti obrovský vplyv. Ja som zvolil dopredu Schwalbe Ice Spiker, teda model s hrotmi. Vzadu som mal zase Pirelli Scorpion H v šírke 2,4 palca. Predok v zjazde tak držal ako prikovaný, ale podmienky boli výborné, žiadny ľad, takže veľmi podobne by na tom bolo aj niečo klasické a agresívnejšie. Vzadu hlavne vďaka extra nízkemu tlaku (cca okolo 1 BAR) držal v tých stojkách v podstate „letný vzor“ Pirelli dobre, aj keď tu som mohol dať ešte niečo agresívnejšie...ušetrilo by mi to zrejme pár prešmyknutí a umožnilo trochu viac jazdy zo sedla.


Ale mám vzadu UST s "nudlou", vďaka ktorej môžem skutočne poriadne podfúknuť a prinajhoršom dôjsť aj na prázdnom kolese. Babrať sa s defektom v takej kose by bola vážne poriadna otrava...

Ešte sa trochu pristavím pri geometrii, ktorá je v prípade Lectora SF skutočne dosť „extrémna“ na klasické XC, o čom som už neraz hovoril a dôkazom je napr. 715 mm v prípade efektívnej dĺžky hornej rámovej rúrky. Jednoducho povedané, bicykel je dlhý s kratučkým predstavcom. Má to samozrejme ako svoje výhody, tak aj nevýhody, ku ktorým sa tiež čoskoro dostaneme v samostatnom videjku/článku. Čo chcem teraz povedať, že pre jazdu na snehu je takáto geometria skvelá. Bicykel je stabilný, radosť si na ňom driftovať a v spojení s maximálnym možným zdvihom teleskopky Eightpins sa z neho stáva podľa mňa dokonalý nástroj zimného jazdca .

Dôležité detaily

Rovno upresním, že som nejazdil stále v -14°C, to bolo, keď som ráno vyrážal a potom sa to menilo. Hore na slniečku bolo skutočne dobre, posedieť si tam bola vždy odmena. Teplota sa neskôr držala v rozmedzí od -7 do -10°C, ako sa blížil podvečer. Každopádne pri tak dlhom výjazde vedia hrať detaily dôležitú úlohu, teda vzhľadom na moje subjektívne vnímanie chladu. V prom rade ruky, resp. prsty. Viem, že ak mi tam zalezie zima, budem mať problém, takže sa snažím minimalizovať „prplanie“ s vecami, aby som rukavice nemusel dávať vôbec dole. Ak ich už mám dole, vždy idú pod bundu a nenechávam ich niekde na zemi. Stačilo jedno babranie s GoPro a uchytením na hruďák a už som musel potom roztáčať ruky a trvalo takmer 2 kolá, než som zase cítil komfort.

Rovnako dôležité sú chodidlá. Predsa len ísť 3 hod je iné, ako byť vonku cca 9 hod. Problém je pot, keďže topánka nedokáže tak dobre odvádzať vlhkosť ako napr. bunda. Všetko poriešili náhrádné ponožky, ktoré som vymenil asi po 6 hodinách. Paradoxne si to odniesli zase na chvíľu ruky, pretože v rukaviciach to nešlo spraviť a ďalšie kolo bolo opäť s menším kolotočom za jazdy . Inak sa už žiadne prezliekanie nekonalo a celý čas som sa cítil komfortne, pričom domov som prišiel úplne suchý – krásny dôkaz, ako vie funkčné oblečko v suchom mraze fungovať.


No a druhá dôležitá vec je jedlo a pitie. Problém v zime je, že ak človek neje a ide na hlaďáka, nielenže mu potom „dôjde“, ale čo je horšie, ešte mu bude aj poriadna kosa, pretože telo musí vynakladať oveľa viac energie. Kombinácia, ktorú v zime rozhodne nechcem zažiť. Pes je zakopaný v tom, že v poriadnom mraze je dobré porozmýšľať, čo vezmete so sebou. Taká proteínová tyčinka, Snickers a pod. sa totiž zmení na kameň, ktorý tak využijete skôr na sebaobranu . Mňa nikdy nesklame bageta, teda nejaké pečivo a potom nesmrteľné klasiky ako Horalka alebo Mila. Vďaka zloženiu vydržia aj ruskú zimu a navyše zasýtia. Samozrejme z hľadiska zdravej výživy to má ďaleko k ideálu, ale v tomto prípade účel svätí prostriedky...určite sa nájde kopec ďalších možností.

No a ešte pitie. Snažil som sa poriadne „zavodniť“ ešte ráno, čaj z fľaše som vypil tak do 2 hodín a potom som dopĺňal priebežne z termosky po malých kúskoch. Dôkaz, že je skutočná kosa, poskytol aj uzáver na termo fľaši, ktorý mi rýchlo zamrzol tak, že nešiel odšraubovať. Ale trochu horúceho čaju na uzáver pomohlo a klasická termoska v batohu medzi vecami udržala čaj horúci počas celého dňa. Keď ma prišla pozrieť Lenka s malým, doniesli mi ďalšiu termosku a kávičku, takže priznávam, že to nebolo úplne v štýle „selfsupport“. Ale ako rád hovorím, moja trasa, moje pravidlá .


Rovnako sem doplním opäť aj výbavu, čo som mal so sebou. Ako som písal aj minule, nie aby som tu robil nasilu reklamu, ale ušetrím si potom kopec práce, keďže veľa ľudí to zaujíma. Z toho dôvodu je časť opäť spomenutá aj vo videu...

• spodná vrstva X Bionic Radiactor 4.0
• bunda Castelli Alpha RoS 2
• nohavice Castelli Polare 2
• vlnené merino ponožky/so sebou potom druhé Merino X Bionic
• prevliekacie nohavice GORE WINDSTOPPER Insulated
• rukavice Roeckl Verbier, pod tým tenké Castelli Nanoflex/náhradné rukavice Karpos Finale EVO
• prevliekacie nohavice a bunda Karpos LOT
• izolačná bunda Karpos Lyskamm
• tenká čiapka Castelli Viva, buffka, náhradná teplá čiapka
• 2x jednorázové ohrievače na nohy
• zimné tretry Specialized Defroster
• knoty, bombička, náhradná duša a pumpa
• svetlo Lezyne Mega Drive 1800i
• 2x termorska s čajom, káva
• asi 6 bagiet, 4 Horalky a 4 Mily

Inak ohľadom niektorých mojich obľúbených kúskov zimnej výbavy som nedávno robil videjko u nás na kanáli MTBIKER shop, kde nájdete aj niektoré ďalšie.

Upravené pravidlá Gerlachingu

Pôvodným zámerom bol náš Gerlaching, ktorý sa trochu natiahol až na polovičný Everesting. Každopádne ste si možno všimli, že cesta dole nebola rovnaká ako hore, čo je tak trochu proti terajším „pravidlám“. Ale keďže Gerlaching máme ako našu zábavku, rozhodli sme sa pravidlá trochu uvoľniť. Čo to znamená? V podstate len to, že cesta nadol už nemusí byť rovnaká ako hore. Vo výsledku sa tak môžete dole spustiť nejakým chodníčkom, trailom, prípadne si cestu nadol mixovať podľa chuti. Hore ale stále „dobíjate“ ten istý kopec . Aktuálne znenie pravidiel aj všetky ďalšie info nájde v sekcii Gerlaching.

V prípade, že dáte niečo podobné na snehu aj vy, máme menšiu odmenu. Pre prvých troch sú pripravené naše tričká s motívom Gerlachingu. Predsa len tu ide čisto len o myšlienku a drobnosť, nechceme zbytočne hecovať ľudí veľkými cenami, aby šli kdesi vymýšľať nasilu do snehu.

A čo keď vás jazdenie na snehu alebo v zime neláka a máte chuť trošku „zabojovať“. Môžete vyskúšať aj tzv. eGerlaching, teda nie na ebiku ale na trenažéri. Taký včera absolvoval Cepo aj s pár ďalšími na ZWIFTE.

Vedieť, kedy skončiť

Veľmi dôležitou vecou je rovnako vedieť, kedy prestať a hlavne s dostatočným predstihom. To znamená nie vtedy, keď už je zle a príde ten nepríjemný pocit úplnej slabosti. Je fajn sa prekonať, na druhej strane ešte lepšie je dôjsť v poriadku domov. Ja už ten pocit poznám, najskôr sa pridali chyby vo výjazde, kedy som nedokázal v prudších úsekoch držať trakciu a rovnováhu, rovnako sa pridali drobné chyby v zjazde. Motor síce stále beží, ale reakcie sa výrazne spomaľujú a vtedy si hovorím, že už vážne stačí. Spravím finišerskú selfie, hore vyberiem ruksak z úkrytu, pobalím "saky-paky", oblečiem ešte bundu a valím domov v takmer dokonalej vianočnej atmosfére. Medzitým sa totiž poriadne rozsnežilo, svietia pouličné lampy a do toho všade božský kľud...

Keď príde chuť

Úprimne, keby ste mi povedali, že si mám dať 21x Straník za sebou a v zime, počas asi 350 dní v roku by som sa dobre zasmial a mávol rukou. Lenže potom je tu tých pár dní, kedy jednoducho dostanem chuť a hlava vtedy funguje inak. Človeka jazda baví aj na jednom „blbom“ kopci, metre neubíjajú, zimu vnímate inak a máte zo všetkého akúsi zvláštnu radosť. A presne v tom je osobité čaro podobných akcií, ktoré sa snažíme sprostredkovať a trochu ho poodhaliť. Alebo sa môžete len zasmiať, či nám to nešibe, mávnuť rukou a robiť si, čo vás baví .