Gerlaching nielen na Slove(i)nsku a bez bicykla

Gerlaching nielen na Slove(i)nsku a bez bicykla

Niekedy koncom júna minulého roka zasiahol Slovensko fenomén menom Gerlaching. Nesporne ho v širokých masách „hobíkov“ spopularizoval Imroman so svojím poctivo vydupaným Everestingom – výzvou známou zo sveta.

Už vtedy sa však dalo predpokladať, že táto lokálna a viac dostupná alternatíva sa ujme nielen medzi cyklistami. A tento pojem naozaj zľudovel. Čo je Gerlaching a aké sú jeho pravidlá pekne zhrnul Cepooo vo svojom článku Poďte sa stať Gerlacherom.

Výzva aj mimo Slovenska


Pravidlá teda opakovať nebudem, tie si ľahko prečítate aj sami. Čo by som však chcel zdôrazniť je to, že v tejto výzve nie ste limitovaní len stúpaniami na Slovensku. A toto bol jeden z rozhodujúcich momentov, prečo som sa rozhodol pre Gerlaching v Slovinsku. Zmena jedného písmenka v názve a ocitnete sa o 400 km za slovenskými hranicami, v raji s názvom Triglavský národný park.



Táto časť Slovinska patriaca k Júlskym Alpám patrí k novoobjaveným pokladom nejedného Slováka v každom ročnom období. Máme zimu, takže spomeniem aktivity charakteristické pre toto ročné obdobie. Len nedávno v januári 2021 tu jazdila Petra Vlhová na sveťáku v Kranjskej Gore, minulý týždeň sa skončili majstrovstvá sveta v biatlone v neďalekej Pokljuke a 13.-14. marca sa pripravujeme na 60. ročník Vitranc cup-u (FIS Alpine Ski World Cup) na zjazdovke Podkoren opäť v Kranjskej Gore.

Za pár mesiacov sa stane táto časť Slovinska rajom pre cyklistov (predovšetkým cestných) a aj z osobnej skúsenosti môžem povedať, že je to niečo, čo proste chcete zažiť.

Keď sa fenomény spájajú


Jeden fenomén sa však spája s druhým, a tak k minuloročnému Gerlachingu pribudol ďalší, ktorý vyprázdnil všetky požičovne a online predajcov vybavenia - skialpinizmus. Buďme však úprimní, u väčšiny novodobých priaznivcov ide o o skitouring alebo skifitness. Nesporne k rozvoju tohto športu prispeli zavreté lyžiarske strediská a tento novodobý ošiaľ dostal na lyže ľudí, ktorých som na nich nikdy nevidel. A už ani vidieť nechcem.

Život v Slovinsku


Charakter mojej súčasnej práce mi umožňoval byť mimo Slovenska a na pár týždňov som si vybral Slovinsko. Dnes je po piatich týždňoch druhý deň, kedy som zatvorený v horskom penzióne, pretože vonku „chčije a chčije“. Vidina najbližších dní ma však absolútne upokojuje a tieto chill dni si užívam plnými dúškami na peci a písaním tohto článku. Vo vyšších horských polohách už tretí deň intenzívne sneží, od stredy (dnes, v čase písania, je pondelok) prichádzajú výdatné nočné mrazy a celý nasledujúci týždeň má byť neskutočne slnečno. Proste opäť raz niečo, čo chcete zažiť.



Ale nechal som sa uniesť, poďme späť ku Gerlachingu! Počas môjho pobytu som každý deň buď na skialpových lyžiach, na zjazdovke (lyžiarske strediská sú v Slovinsku otvorené) alebo na bežkách – aj keď v tomto som úplný škôlkar. Čiže niečo mám našliapané, a tak som si povedal, že si splním rest z leta, kedy som Gerlaching na bicykli nestihol a splním si túto výzvu v zime na pásoch. Z predpovede počasia som vedel, že v piatok – to bol deň „D“ – má byť odmäk a oblačno. Proste nebolo to ideálne na lyžovanie ani na skitouring, a tak padlo rozhodnutie na Gerlaching.

Plánovanie Gerlachingu


Spočiatku, keď som plánoval Gerlaching, som si vybral zjazdovku svetového pohára v Kranjskej Gore – Podkoren. Pár dní predtým som ju bol „okuknúť“ a vybehol som aj na vrch Vitranc, nachádzajúci sa nad ňou. Trasu zo Stravy nájdete tu. Super terén na Gerlaching, pomerne prudké stúpanie, takže sa neuštvete na predupaných kilometroch a pár efektívnych oddychových častí. V stúpaní zároveň nemusíte traverzovať a preklápať lyže. Čo však čert nechcel, deň predtým zjazdovku súťažne upravili kvôli blížiacim sa pretekom a uzatvorili pre verejnosť. Viem, že by ma Slovinci nevyhnali, lebo majú úctu a rešpekt ku každému športu, ale osadili tabule zákazu pohybov pre "šlapačov", ktorý som chcel rešpektovať. Alternatíva teda padla na Španov vrh a musím povedať, že som vybral dobre.



Španov vrh v nadmorskej výške 1 334 metrov sa nachádza medzi Javorniškim Rovtom a Planinou pod Golico nad mestom Jesenice. Maličké lyžiarske stredisko bolo niekoľko rokov zatvorené, ale v ostatných rokoch ho pár jednotlivcov opravilo a opäť sprevádzkovalo. Využívajú ho obyvatelia z blízkych dedín a detské športové kluby. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že je to „somárska lúka“, opak je pravdou. Slušne si tu zalyžuje aj skúsenejší lyžiar. Dodnes tu jazdí retro jednosedačka, ktorú už naozaj uvidíte málokde. Stredisko je otvorené pre COVID opatrenia (a teda aj nedostatok turistov) len cez víkendy. Čiže piatok – deň, ktorý som si vybral pre Gerlaching – opäť ideálny. Bol som tam sám s výnimkou dvoch šlapačov, ktorí prišli poobede. Tesne ku koncu nastúpil ratrak.



Prípravy a deň „D“


Deň predtým žiadne ponocovanie. Ráno som vstal pred 8:00 hod. tak, aby som mohol byť najneskôr o 9:30 na svahu. Vedel som, že po raňajkách vydržím tak 2-3 hodiny šliapať bez pocitu hladu a potom mi bude stačiť dočerpať energiu počas jednej väčšej prestávky zo sójových tyčiniek. Iné super turbo tyčinky väčšinou stvrdnú a máte čo robiť, aby ste si nevylámali zuby. Nakoniec padli za obeť iba dve. Čo však bolo pre mňa mimoriadne dôležité, je pitný režim. Nachystal som si 3 litrové termosky a vystačili mi úplne na hrane, pokojne by som privítal o liter tekutín viac. Na druhej strane však musím povedať, že sa nadmerne potím, a preto je aj zvýšený príjem tekutín nevyhnutný.

Auto som nechal zaparkované priamo pod úvodnou stanicou zjazdovky a stal sa z neho malý základný tábor so všetkým, čo som aktuálne nepotreboval – zvyšné termosky, jedlo, náhradné oblečenie a pod. Napriek tomu som šliapal s ruksakom, v ktorom bola jedna termoska a miesto na pásy. Oblečenie: iba termotričko s dlhým rukávom a tenká mikina kvôli zjazdom. Na ruky Karpos Finale Evo kvôli výbornému odvetrávaniu vlhkosti.



Sedemkrát na vrchol


Prvý výšľap bol vlastne spoznávanie terénu, keďže som si tento svah nikdy predtým neohmatal naživo. Mapa je jedna vec, čiže teoreticky som vedel, do čoho idem, ale realita druhá. Bod štartu vo výške 981 m n.m., cieľ vo výške 1 334 m n.m. Prevýšenie 353 m na 1,6 km. V skutočnosti som začínal pár metrov pod údolnou stanicou a podľa hodiniek Garmin Fenix 6X bolo prevýšenie na jeden výšľap 407 metrov. Pravdou je, že dole bol slušný odmäk a takéto blato nemám rád, ale už po 50-60 výškových metroch to bolo pevnejšie a šliapalo sa super.

Štart o 9:33 hod. Všetko je v hlave, a tak mi to ubiehalo naozaj super rýchlo bez pocitu akejkoľvek nudy. Prešliapal som si svoju vlastnú „špúru“, ako domáci hovoria stope a zopakoval som si ju celkovo sedemkrát (z údolnej stanice na vrch kopca). Po prvej jazde som si v hlave kopec rozdelil na 5 častí (niečo v zmysle kopec, krátka rovina, prudší kopec, dlhá rovina, prudký kopec), a teda som sa aj v prudšom kopci nemusel opúšťať, lebo som vedel, že ma za chvíľku čaká rovina. Hore hmla, výhľad na Alpy žiaden. Nevadí, snáď niekedy nabudúce.



Prvé štyri kolá som šliapal bez prestávky, čiže vyšliapal som na vrch, vyzul pásy, nalepil na sieťku, zapol lyžiarky, zlyžoval, obul pásy, vypol lyžiarky a opäť. Tieto 5-7-minútové prestávky stačili na zrekreovanie, nechcel som ich predlžovať, aby ma neopustila dobrá nálada a rytmus v šliapaní. Po spomínanom štvrtom kole som sa išiel „vyservisovať“ do auta, t.j. prezliecť komplet prepotené veci, ponožky, riadne sa napiť, vymeniť termosku, zjesť tyčinky a pokračovať. Stratil som trošku rytmus a chuť, takže piate kolo bolo trápením, ale vedel som, že som za polovicou a zvyšok dám, aj keby som sa tam mal doplaziť. Po zjazdení do údolnej stanice bolo šieste kolo ako za odmenu, psychika zapracovala a ani som nevedel ako a bol som navrchu. Posledné siedme kolo som „už mal nakúpené“, ale vedel som, že tých 400 výškových ešte hravo zvládnem a v duchu som sa tešil, že som to dal.



Práve pri poslednom zjazde som okúsil čerstvý fresh track, pretože začali upravovať zjazdovku pre víkendové otvorenie. Proste bonbónik na záver a pocit na nezaplatenie. Celkovo nastúpaných 2 711 m n.m. v čase 4:54 hod. a dĺžke 24,64 km. Záznam zo StravyGPX.

Kopec sa mi nezhnusil!


A aby ste si nemysleli, že sa mi ten kopec zhnusil! Práve naopak. Hneď na druhý deň som sa sem vrátil, ale tentokrát radšej so zjazdovými lyžami. Proste, tú retro lanovku som chcel vyskúšať naživo. A rád sa tam vrátim opäť.



Čo som týmto článkom chcel povedať je to, aby ste sa nebáli prijať túto výzvu, s čistou hlavou ju určite zvládnete! Nelimitujte sa vždy na to, že Gerlaching musí byť len na Slovensku, za pekného počasia a s krásnymi výhľadmi. Opak je pravdou. Na túto výzvu viete využiť aj nie ideálny čas a lokalitu, ktorá však má pri takýchto aktivitách svoj nezabudnuteľný charakter.

Zdroj foto mapa: Športni center Španov vrh
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up44thumb_down comments 3 komentáre report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Miriama Kováčová - športovkyňa s prírodou v srdci

Rozhovor: Miriama Kováčová - športovkyňa s prírodou v srdci

Miriama, Mirka alebo jahodka_lesna je rovnaká osoba. Milovníčka prírody a mnohých športov a aj tvár MTHIKER. Aký je jej recept na aktívny život a čo má sama najradšej?
Tip na výlet: Osnica – panoramatický vrchol v Malej Fatre

Tip na výlet: Osnica – panoramatický vrchol v Malej Fatre

Poďte s nami na túru menej frekventovanou trasou a doslova cez všetky ročné obdobia. Vrchol mimo hlavného hrebeňa ponúka na oplátku krásne a trochu iné výhľady na Malú Fatru a Oravu.
Video: Spoznajte nášho kameramana a editora - Adam Milo play_arrow

Video: Spoznajte nášho kameramana a editora - Adam Milo

Kameraman, fotograf, editor ale rovnako športovec, ktorý kombinuje cyklistiku a ďalšie outdoorové aktivity. Aj vďaka nemu sme mohli rozbehnúť projekt MTHIKER.
keyboard_arrow_up