Prečo mám (stále) rád hardtail

Nové prepákovania, materiály, zdvihy, tlmiče a možnosti ich zamykania...prečo ma pri tom všetkom stále baví aj jazda na hardtaili?

Späť ku koreňom, hardtail rulez, this is Sparta...nie, dnes to nebude o podobných hláškach a „cool“ výrazoch. Nebude to ani žiadne presviedčanie, aby ste teraz hodili svojho „fulla“ na bazár a hľadali niečo nové v kategórii HT. Poznám viacero bikerov, ktorí prešli z HT na FS a žiadna cesta späť už pre nich nie je, rovnako poznám takých, čo sa vrátili od vyšších zdvihov a tiež sú spokojní. Na podobnú tému ste už u nás čítali viacero článkov, napr. niečo také napísal AdMich (Hardtail namiesto fulla?) nedávno. Nadpis je naschvál silne personifikovaný, aby bolo jasné, že budem hovoriť za seba.

Nesmiem zabudnúť ani na moje populárne slovo atmosféra . Práve tú zimnú sme s Adamom ešte využili a hovorím, že pustime to radšej čím skôr. Dole nám síce chvíľu pršalo, no nabrali sme nejaké výškové metre a zažili druhé Vianoce . Keď pozerám predpoveď na najbližšie dni, zrejme vhodný timing, kým ešte máte na juhu a západe nejaký sneh v pamäti...

Rock Machine a Ghost

Vo videu som naznačil, že ma jazdenie na HT chytilo viac práve vďaka týmto dvom modelom. Predtým som mal hliníkového Stumpa a hlavný dôvod bolo najmä šetrenie materiálu v rámci mimosezónneho jazdenia. Ale potom prišiel Blizz CRB a otvoril sa aj ďalší rozmer, zábava. Už som o tom neraz hovoril ale len stručne zopakujem. Geometria zameraná viac na trail, objemnejšie plášte, širšie riaditká, teleskop a pritom stále nízka hmotnosť a jednoduchosť.


Viacerí sa ma často pýtate, či je lepší Blizz CRB alebo nový Lector a pokúsim sa odpovedať práve teraz. Rock Machine sa robí v 3 veľkostiach, Lector v 5 veľkostiach. U Rock Machine som bol so svojou výškou na absolútnej hrane, pri Lectore mám konečne pocit, že bike je robený na mňa. Ale stačí sa pozrieť na geometriu a tzv. reach. U RM (XL) máme 443 mm, pri Ghoste (XL) 520 mm, čo je skutočne poriadny rozdiel. Dlhočizný rám a kratučký predstavec mi dali to, čo som hľadal pre svoje potreby jazdenia – ešte väčší pocit stability, či už vo vyššej rýchlosti a rovnako v technickom a strmom teréne. Samozrejme dôležitú úlohu hrajú aj ďalšie rozmery a uhly, no práve tu je zásadný rozdiel.

Stabilite a komfortu pomáha svojou troškou aj zadná stavba. Na bicykel sa ľahko poskladám a pri šliapaní mám stále pocit výborného športového posedu, ktorý potrebujem, aby ma jazda hore kopcom bavila – v podstate jazdím iba 2 smermi a to hore a dole . Jednoducho Ghost je na moju „extrémnu“ postavu a štýl jazdy doslova ušitý. Všetko má aj svoje negatíva, pričom dlhý a masívny rám si berie svoju cenu v podobe o niečo vyššej hmotnosti oproti iným. O tom som ale podrobne hovoril v minulom článku zameranom na „gramáranie“ .


To ale neznamená, že niekto iný bude mať rovnaký pocit alebo potreby. Ak nejazdíte v strmom teréne, vaše chodníčky sú skôr hravé a nebažíte po agresívnom posede, RM bude výborná voľba. To už si uvedomili aj v Kopřivnici a upustili v kolekcii 2021 od športového „setupu“ svojich Blizzov. Teraz na nich nájdete vidlice DVO so zdvihom 130 mm a teleskop. Agresívnejší prístup v geometrii reprezentuje zatiaľ hliníková novinka s prívlastkom TRL a uvidíme, či a kedy sa udejú podobné zmeny aj v karbóne.

Zameral som sa hlavne na rozdiel, ktorý vnímam pri jazdení ale pre väčšinu bude dôležitá samozrejme cena. A tieto 2 biky už zďaleka nie sú v rovnakej kategórii. U RM dostanete za svoje peniaze jednoducho viac muziky v podobe komponentov.

Čo ten dookola omielaný servis a jednoduchosť?

Myslím, že by bolo dobré uviesť na pravú mieru, čo mám na mysli, ak hovorím, že život s HT je jednoduchší. Neberte to prosím tak, že by sa na celopére nedalo jazdiť v horších podmienkach, či na snehu. Jasné, že dá a výborne. Rovnako ložiská tiež čosi znesú a neznamená, že ich môžete po pár výjazdoch hodiť do koša. Čo mne osobne ale najviac prekážalo, sú rôzne zvuky, ktoré postupom času prídu. Pokiaľ stále jazdíte na vode, všetko je ticho. Ale potom voda vnútri uschne a nastúpi kadejaké pukanie, čo vie otráviť život, teda aspoň mne . Na HT nič podobné nehrozí a eliminácia pazvukov je oveľa jednoduchšia. Najmä ak ste typ, čo chce veľa jazdiť, občas na „základný“ servis po výjazde zabudne, alebo jednoducho nemá čas.

Pre začiatočníkov skoro povinná jazda

Za čím si ale stojím a chcem zopakovať aj textom, je technika jazdy. Ak začínate, alebo sa chcete naučiť dobre jazdiť, zdvihy toľko nepotrebujete. Veľmi často majú ľudia v začiatkoch dojem, že na to, aby mohli jazdiť po horách, nutne potrebujú aspoň 130 mm a viac. Z toho je potom častá otázka – dajú sa trasy v okolí zvládnuť aj na zdvihoch 100 mm alebo mám radšej kúpiť rovno 150 mm . Aj na HT sa dá zvládnuť takmer čokoľvek, len treba prispôsobiť svoj štýl jazdy. Že je FS komfortnejší alebo rýchlejší v teréne, je jasné, no určite nie je nutnosťou. Ak sa naučíte, neraz budete ľudí z kopca obiehať aj na pevňáku a hlavne získate výborný cit pre terén. A na ňom už budete pekne stavať ďalej.

Inak stále veľkým fanúšikom HT je rovnako Martin Haring, ktorý všetko vysvetlil a objasil v rámci nášho nedávneho rozhovoru. Jeho pohľad je zase zo sveta čisto výkonnostnej cyklistiky ale myslím, že veľmi zaujímavý. Kto nechce kukať celé, nájde to od 19:24 .


Stále vysoký potenciál HT si uvedomujú aj výrobcovia, Možno ste si všmili, že viacero z nich len nedávno predstavilo nové modely s agresívnejšou geometriou a v dostupnom kabáte. Práve podobné bicykle tak môžu byť výbornou vstupnou bránou do sveta horskej cyklsitiky.

Na záver už len jediná a pre mňa veľmi dôležitá vec. Či už máme pod zadkom 150 mm, 100 mm alebo 0, netvárme sa v lese ako nejaké odlišné skupiny. Obyčajný pozdrav je na veľkosti zdvihu nezávislý .