Tip na výlet: Žiarske sedlo na skialpoch neodradí ani v hmlistom počasí

Poďte sa s nami pozrieť do známej doliny v Západných Tatrách, ktorá je ideálna na výlety v každom ročnom období vrátane zimy.

Myslím, že práve táto dolina je pre mňa alma mater vzdelania v skialpinizme. Po tom, ako som sa priučila pohybu na skialpových lyžiach na zjazdovke a absolvovaní lavínového kurzu, som sa zo Žiarskej doliny nepohla. Práve tu si človek nájde na začiatok prijemné stúpania so širokými zjazdami a postupom času aj technické výstupy a strmé lyžovanie v žľaboch. Jasnou voľbou je samozrejme aj preto, že ju mám pár minút od domu. Avšak aby sme nepredbiehali, najprv by som sa rada predstavila, keďže ma kde tu uvidíte vo videách.


Volám sa Miriama, som študentkou posledného ročníka učiteľstva telesnej výchovy a biológie. Keďže vždy ma to ťahalo k prírode a športu, práve týmto som sa priblížila k danej problematike. Počas štúdia som mala veľa možností nadobudnúť odborné vedomosti a praktické zručnosti od dlhoročných skialpinistov, lezcov či turistov, ktorými boli práve naši vysokoškolskí učitelia. Takže môj semester cez zimu vyzeral asi tak, že som pred alebo po škole vybehla kde-tu na skialpy, či v lete liezť na skaly a behať po hrebeňoch. Postupne som si uvedomila, že to je práve to, čo ma baví. Začala som sa tomu venovať naplno, či už v forme absolvovania vzdelávacích kurzov, trénovania detí alebo nepretržitého pobytu v horách vždy, keď to bolo možné.

Taktiež som rada občas niečo zavesila aj na internet. Fotky a videá, ktoré som robila, vznikali len tak za cesty, lebo kamaráti, s ktorými som chodila na hory, nefotili, len makali. Takže som si kvôli tomu musela vždy nadbehnúť alebo ich potom dobehnúť. Komunita ľudí, ktorá sa často pohybuje v horách a zároveň funguje cez sociálne siete, nie je veľká. Postupom času som teda spoznala ľudí na mojej vlne a jedným z nich bol aj Adam - kameraman v MTBIKER, následne Martin s Lenkou a tak vznikla myšlienka vyskúšať natočiť nejaký tip na výlet. Keďže som pred kamerou nikdy nestála, bola to celkom zábava aj tréma v jednom. Nie som žiadna rečníčka (herečka) ale treba niekde začať, predsa ani bicyklovať sme sa nenaučili zo dňa na deň.


Rozhodli sme sa teda ísť do mojej obľúbenej Žiarskej doliny a na začiatok sme zvolili ski túru s príjemným stúpaním a to zo Žiarskej chaty do Žiarskeho sedla.


Na Žiarsku chatu sa musíte najskôr dostať z ústia doliny nad obcou Žiar, kde je situované platené parkovisko (4€/deň). Tu sa nachádza aj tabuľa o aktuálnom stupni lavínového nebezpečenstva. Následne vás čaká 5,5 km dlhá dolina s miernym stúpaním cez 400 výškových metrov. Časovo na 1,5 hodiny po chatu v pohodovom tempe. Už pri tomto výstupe je dôležité mať lavínový set s aktívnym lavínovým vyhľadávačom, pretože v polke doliny začína lavinózny terén.

V roku 2009 tu dokonca spadla lavína obrovských rozmerov. Hovorí sa o nej ako o 100 ročnej lavíne, keďže vylámala aj viac ako 100-ročné stromy. Takisto treba spomenúť, že nešlo iba o jednu veľkú lavínu ale o približne 7 lavín, ktoré spadli v krátkom čase a vytvorili jeden veľký lavínový nános. Odtrh bol dlhý približne 3 000 m a prebiehal od svahov Krásna, cez Príslop, Jalovecké sedlo, Jaloveckú kopu až ku Ráztoke. Výška odtrhu bola od 1 až do 3 m. Nános, ktorý lavína/lavíny vytvorili, bol dlhý približne 2 km a siahal až hlboko do lesa, a to až do miesta 3,5 km cesty od ústia doliny. Výška nánosu sa menila v závislosti od terénu, maximálne dosahovala až 20 m. Posledné zvyšky snehu z lavíny sa roztopili až počas leta 2010, čiže skoro 1,5 roka po páde lavíny. Sama si pamätám túto lavínu a prechádzku po zvyškoch snehu v auguste toho roku, kedy som skoro spadla do “riečneho jaskynného systému“, ktorý sa vytvoril pod lavínou.


Vráťme sa však k podstate. Na Žiarskej chate si môžete dať nejaké to občerstvenie, no pre aktuálnu situáciu funguje len ako vonkajší bufet a toaleta. Nad chatou, odkiaľ sme začali točiť video, sa skialpový areál rozdeľuje Prostredným grúňom na Veľké a Malé Závraty (viď. mapka).


Zelenou farbou máme vyznačenú našu trasu a modrou šípkou je vyznačená odbočka na Veľké Závraty. Celý čas ideme po turistickom chodníku značenom zelenou farbou až na Žiarske sedlo.



Tento výšľap nám trval 1,5 hodiny, čo sa zhoduje aj s časom na turistickej tabuli. Celý čas bolo stúpanie prijemné a nenáročné na strmé úseky. Nasledoval zjazd v odmäknutom snehu s púštnym nádychom, kde sme sa až po Rázcestie pod Homôlkou držali popri zimnom tyčovaní, keďže viditeľnosť bola slabá. Potom zjazd cez kosodrevinu k chate približne 20 minút.


Zdôrazňujem však, že pri plánovaní výletu treba rátať s výšľapom na Žiarsku chatu (tj. plus 1,5 hodiny). Od od auta a naspäť k autu je to dokopy tak 4 (+1) hodinky.


Čo sa týka počasia, nebolo úplne ideálne. Podmienky sme mali horšie ako predchádzajúci deň, kedy bola dobrá viditeľnosť a teplota pod nulou, takže sme mali prašan pri zjazde. Tu si človek uvedomí, že v horách sa podmienky menia veľmi rýchlo a to čo platilo dnes, nemusí platiť zajtra. SAFETY FIRST!

Zdroj fotografie lavíny: mountain.sk