Rozhovor: Marek Švaco Švančara - svet cez hľadáčik foťáku

Švaco si spojil svoju lásku k športu s fotením a natáčaním a z jeho záberov to je cítiť. Ako cvaknúť dobrú fotku, poradil aj nám ostatným, reč padla aj o bikoch a vysnívaných komponentoch.

V rozhovore Švaco prezradil, čo považuje za dôležité pri dobrej fotografii, jedna z vecí, ktorú spomína, je atmosféra. A práve tu má on výbornú pozíciu, dokáže ju skvele vystihnúť vďaka tomu, že jednak ovláda svoje remeslo a navyše tomu, čo zachytáva objektívom, aj rozumie. Nastaviť si to takto v živote, je snom viacerých, spojiť veci, ktoré človeka bavia, so svojou obživou. Už potom až tak neprekvapí, že pri takomto nastavení ostáva chuť aj na ďalšie záľuby, niektoré z nich sme stihli v rozhovore prebrať.


Ahoj Švaco, pre toho, kto ťa nepozná, predstav sa prosím. Odkiaľ si, čo robíš, ako dlho spolupracuješ s MTBIKERom?
Ahoj, volám sa Marek Švančara, alebo ma ľudia poznajú pod prezývkou Švaco. Fotím, natáčam a rád sa motám okolo audiovizuálnej tvorby. S MTBIKERom som tu už zopár rokov, v podstate od začiatku tvorby vizuálneho obsahu.

Vráťme sa v čase, ako to celé vzniklo, ako sa tá spolupráca začala?
Vzniklo to tak, že som si v podstate chcel trošku oddýchnuť od fotografovania a našiel som na webe inzerát, pozícia zákaznícka podpora, tak som napísal Slavovi a Červovi, že by som to chcel vyskúšať. Chalani ma poznali z videnia a opýtali sa ma, že či im nechcem radšej fotiť. Popremýšľal som a pripravil návrh na fotenie a tvorbu videí, vtedy to nerobil žiadny obchod. Podobné niečo som už v minulosti produkoval, takže mi to prišlo ako super nápad, rád rozbieham takéto projekty.


V čom to bolo iné oproti skúsenostiam, ktoré si už vtedy mal?
Nové to bolo hlavne v tom, že som sa musel naučiť komunikovať s ľuďmi pred kamerou, ktorí s tým nemajú žiadnu skúsenosť. Či sa mi to darí, tak to je otázka, dúfam že hej.

Pamätáš si na svoju prvú vec, ktorú si pre MTBIKER robil?
Fúha, spomínam si na prvé video s Imrom, bolo to predstavenie bicykla. Natáčali sme to po záverečnej v predajni, Imro ma videl prvýkrát v živote a nemal žiadnu skúsenosť. Bola to sranda, trvalo nám to vcelku dlho, aj vďaka stresu, ktorý človek zažíva pred kamerou. Spravili sme prvý nástrel a od toho sa odrazili ďalej.


Ako sa to fotenie a natáčanie v MTBIKER za ten čas posunulo?
Prvý rok bol v podstate nastavovacie obdobie, to znamená, že sa ešte dolaďoval napríklad vizuál a obsah. Keďže tento proces potrebuje čas, lebo každý má iný pohľad na vec a aj vkus, čo je super. Stále sa dolaďujú veci, ktoré si myslím, že divák ani nevidí, ale to sú také mikro detaily.

Občas napíšeš aj článok, nejaký test v magazíne, to ako funguje? Vyberáš si, čo máš chuť spraviť? Posledné veci boli rôzne, nejaký bike, gravel, cyklo taška...
Ty si sa riadne pripravil na tento rozhovor. Áno, rád potestujem bicykle, ku ktorým mám čo povedať. Osobne preferujem testovať značky a bicykle, na ktorých som napríklad v minulosti jazdil, aby som mohol poukázať, čo sa zlepšilo a na čom výrobca zapracoval a podobne. Testy píšem tak, aby čitateľ dostal čo najviac informácií, ktoré sa môžu hodiť pri rozhodovaní, aby po kúpe nebol človek sklamaný, napríklad zo šúchajúcich bowdenov. Na podobné srandy treba v teste podľa mňa upozorniť. Občas mi chalani napíšu, že či nemám záujem skúsiť niečo nové, čo mi nemusí hovoriť absolútne nič. Od toho dávam ruky preč a to preto, že ak nejazdím napríklad na cestnom bicykli, tak nemôžem napísať poriadny test, s ktorým by som bol vnútorne spokojný, ale čo je tiež dôležité, ten test by nebol kvalitný.


Aký druh fotografie ťa baví najviac, čo prevažuje posledné obdobie?
Najbližšie je mi športová fotografia, sám sa trošku hýbem, či už na lyžiach alebo na bicykli, bavia ma dvojkolesové športy. Baví ma aj produktová fotografia, to je taká druhá kľudnejšia strana fotografie. No popravde posledné roky sa venujem možno viac produkcii reklamných videí a tvorbe obsahu.

Nedávno sme zverejnili video, ako dobre odfotiť bicykel, má takáto fotografia nejaké špecifiká?
Ja som veľmi rád, že Kimlo prišiel s týmto nápadom, ako odfotografovať bike. Ono nič nie je náhoda, Kimlo dávno dávno, ešte za čias jedného fotoportálu, fotografoval a fotí aj dodnes. Poznáme sa odtiaľ, už to bude 10-15 rokov. Náhoda chcela, že sme sa stretli až v MTBIKERi pri natáčaní. Ako aj on vo videu, myslím, povedal, najdôležitejšie je svetlo, aj keby človek fotil na telefón, ale má super svetlo, tak fotka bude, dovolím si tvrdiť, vždy lepšia, ako keď je bez svetla a odfotená na foťák za 20 000 €. Video bolo určené hlavne pre bežného človeka, ale ak by bol záujem, napíšte Kimlovi a natočíme pokračovanie na túto tému.


Aké fotenia ti ostali v pamäti?
Vieš čo, mám zopár zážitkov, napríklad jeden z okolia Topoľčian. Chceli sme spraviť fotky na streche jednej budovy s výhľadom na kopce pri západe slnka. Išli sme to tam obzrieť a začal nás naháňať vlčiak, tak sme preskakovali cez 3 metre vysoký betónový plot aj s fototechnikou. Adrenalín to bol riadny. Z fotenia nakoniec nič nebolo, ukázalo sa, že tam nebol len jeden pes, ale aspoň dvadsať. Aby som tu nepísal len negatívne zážitky, tak super bolo v Barcelone, tam sú neuveriteľne fotogenické miesta a možnosti. Prípadne fotenie s profi BMX jazdcom Michaelom Beranom, ktorý na prvú skákal tailwhip zo schodov na Slavíne. Z toho som mal aj stres, lebo zväčša to jazdec ide len jedenkrát, je to trošku nebezpečné, betón je dosť tvrdý a fotograf má len jeden pokus, aby trafil ten správny moment.


Aké máš pracovné sny, ciele? Máš nejaké miesto alebo krajinu, kde by si chcel fotiť, nejaký vysnívaný foťák?
Mám ešte zopár nesplnených fotiek v hlave a noťase. Sú to miesta, napríklad aj u nás na Slovensku, len dúfam, že sa k nim konečne dokopem a podarí sa mi ich spraviť. Alebo by som rád išiel napríklad do Rumunska na pár dní do hôr s bikom a doniesol odtiaľ pekný obsah a dobré zážitky. Na techniku si nesťažujem, mám všetko, čo potrebujem a prípadne si viem požičať, keby treba niečo lepšie. Ono technika v dnešnej dobe nehrá až takú úlohu. Nápad, svetlo alebo príbeh sú dôležitejšie veci.

Aktuálne si s Adamom, ktorého sme už spovedali, asi najviac vyťažený kameraman. Ako prebieha natáčanie klasického videa, predstavenie biku alebo niečo o servise?
V skratke asi takto. Chalani si pripravia námet, ten z času na čas pošlú aj mne, dohodneme sa na termíne, kedy môžeme, následne natáčame napríklad to, ako chalani rozprávajú a potom treba natočiť aj prestrihové zábery. Ak ide o servis, tak samotný úkon po častiach. Následne videá idú do strižne, všetko sa eviduje a naplánuje a potom už zverejní na YouTube.


Redaktorov máme viacero, meníš nejako spôsob práce podľa toho, s kým ideš natáčať?
Jasné, každý je iný, občas človek nemá svoj deň, zasekne sa, tak mu treba pomôcť. Ak niekto rád a veľa rozpráva, chodí okolo horúcej kaše, tak mu kľudne poviem, že to treba povedať jednoduchšie. Snažím sa počúvať, aby sa nestalo, že dačo povie zle, alebo nebodaj nejaký nezmysel. Ako ono sa to nezdá, ale je to náročné psychicky pre oboch.

Je nejaká vtipná príhoda z takéhoto natáčania, ktorú si si zapamätal? Brept, pád z biku alebo, že vám padli kulisy, niečo podobné…
Brepty v poslednej dobe skoro žiadne, chalani sa vyskillovali za ten čas. Bike jeden po fotení spadol, našťastie do mäkkého, to ma veľmi mrzí, nemalo by sa to stať. Vietor bol bohužiaľ silnejší ako stojan. Bicyklu sa ale nič nestalo.


Spomínaš si na nejaký prúser, ktorý sa stal? Že ste omylom natočili iný bike a zverejnili to, alebo sa povedala vo videu nejaká hlúposť?
Hlavne, ak bolo veľa čísel po sebe, tak sa protagonista poplietol, ale v rámci mágie strihu sa to dalo do poriadku. V najhoršom prípade správne informácie uvedieme grafikou, textom vo videu. A teraz už budete vedieť, že sa človek sekol, keď je vo videu grafika.

Bikuješ viac, odkedy si začal spoluprácu s MTBIKERom?
Najprv som na biku jazdieval v rámci tréningu na zimu, kvôli lyžovaniu. Časom sa mi to zapáčilo, už beriem bikovanie viac ako zábavu, nielen ako druh tréningu. Ako bonus mám to, že niekedy sa mi to pekne spojí, to fotenie aj bikovanie, napríklad keď robím akčné fotky z jazdenia.

Čo najradšej jazdíš, aká disciplína ťa najviac baví?
Príliš to takto nehrotím s tým rozdeľovaním. Baví ma motať sa po lese na trailoch a občas zbehnem do bikeparku potrénovať to, čo mi nejde. Mal som možnosť jazdiť zopár mesiacov na graveli a to sa mi fest zapáčilo, je to iné, ako veľký horáčik. Ale, aby som uspokojil verejnosť, tak zaškatuľkujeme to na AM-EN.


Koľko máš bikov, ktoré používaš teraz? Máš nejaký vysnívaný?
Momentálne len jedno enduro, ktoré stále čaká na posezónnu lásku v podobe servisu (Pozn. redakcie - už to má zrejme za sebou ). Samozrejme skladačka, v meste ako sú Piešťany, nemôže chýbať, tá je doma skôr erárna. V ostatných mestách si rád požičiam bicykel, je to najlepší spôsob prepravy. Vysnívaný asi nemám, vozím sa na biku, s ktorým som spokojný, ide o Commencal Meta, ale skôr by som to povedal tak, že rád vyskúšam niečo nové a iné. Napríklad som držal v ruke Yety, tak to bola paráda, vedel by som sa na ňom vyšantiť. Z vysnívaných komponentov by to bola asi bezdrôtová prehadzovačka a teleskopka, zatiaľ mi ich ale racionálne uvažovanie nedovolí pridať do nákupného košíka, predsa len ide o investíciu do spotrebáku.

V zime rád lyžuješ, ako ťa poznám, asi to nebudú klasické zjazdovky. Preferuješ freeride, kam chodíš najradšej za prašanom?
Lyžujem už dlhé roky, ešte keď v Národnom parku aj stromčeky boli vysoké. Najviac času určite trávim pod Chopkom, to je môj domov, vždy sa tam nájde dobrá partia na jazdenie, a keď napadne trochu snehu, tak človek už vie, kam má ísť. Síce v poslednej dobe je tu veľa ľudí, čo majú menšie skúsenosti a väčšiu odvahu, idú kade-tade, ale dá sa tam vždy zabaviť, stačí ísť trošku ďalej od strediska a pojazdy sú pekné. Mimo našich hôr mám rád Soelden, asi aj preto, že sa to podobá trošku na Chopok. A super pojazdenie bolo v stredisku Whistler, keď som tam žil. Určite by som sa ešte chcel ísť pozrieť do Revelstoke a okolia Banfuu na lyžiach.


Odbočíme od športu a práce, spomínal si mi, že si robíš vlastné pivo, to ešte platí? To sa dá ako robiť doma?
Pivo je taký náš spoločný projekt s priateľkou, zopár rokov varíme a dúfam, že aj stále budeme. Suroviny sa dajú kúpiť veľmi jednoducho, cez eshop, kde kúpiš či už slad, chmeľ, baktérie a špeciálne kvasinky a podobné veci. Postup nie je až tak zložitý, človek musí dodržať správne teploty a čas. A čo je najdôležitejšie - sanitácia. Na pive je super to, že je to živý obor, stále sa dá vzdelávať, zlepšovať a variť niečo nové. Chutí a pivných štýlov je strašne veľa, či už sladké, slané, horké, kyslé, smradľavé, no je toho veľa. A ak niekomu pivo nechutí, tak si dovolím tvrdiť, že len neochutnal to správne .

Už sa ti sestra revanšovala, že ti omylom vyliala drahé pivo, čo si mal odložené, lebo si myslela, že je pokazené? Som netušil, že sú aj také ceny za pivo.
Jooj veru, 3 Fonteinen išiel omylom do kanála. V podstate nebolo až také drahé, išlo o to, že tento pivný štýl, lambic, bol odložený na dlhodobé zrenie, aby sa chute posunuli na iný level. Ale už mám iné pivo, ako bolestné, takže sa nehnevám. Takéto pivo stojí okolo 80 €, treba však povedať, že sú aj drahšie. Možno si to človek nevie predstaviť, že čo na jednej fľaši je také drahé. Pivo niekoľko rokov kvasí a leží v drevených sudoch a častokrát sa tam pridáva rôzne ovocie a podobné dobroty.

Na záver poďme ešte späť k práci, teraz je silný YouTube, kam sa podľa teba posunie táto oblasť?
Z môjho pohľadu je YouTube silná marketingová platforma, ktorú ešte veľa firiem na našom trhu neobjavilo. To je obrovská škoda, hlavne, keď v dnešnej dobe nie je až také náročne vytvoriť obsah. Treba si uvedomiť, že málokomu sa chce čítať, ak teda nejde o strašne odbornú literatúru a pre našu hlavu je jednoduchšie si niečo pozrieť a pochopiť to aj vizuálne. Myslím si, že viacero firiem prejde na spomínanú platformu aj vďaka Covidu, čo hodnotím ako pozitívny krok. Bude sa organicky zvyšovať kvalita obsahu.


Budú videá v budúcnosti dlhšie, podobné filmom, alebo bude treba zvýšiť ich kvalitu obrazu a zvuku?
Na tejto platforme je dobré to, že si divák pozrie to, čo chce. Ak ma rád dlhé 20 minútové videá, tak ich bude vyhľadávať a naopak. Ja osobne si viem pozrieť takéto dlhé videá, napr. od Garáž TV, kde to Rasťo a Šulko vedia spracovať tak, že sa nenudím. Ale keby nemám záujem o danú tému, tak aj keby to má minútu, tak by som si to asi nepozrel celé. Kvalita je nastavená momentálne rozumne, nepredpokladám, že sa o rok-dva začne všetko natáčať v 8k. Ľudia by to aj tak nemali na akom zariadení pozerať a aj na MTBIKER kanáloch je vidieť, že väčšina pozretí je na mobile. Za mňa je kvalitné 4k alebo Full HD momentálne cesta.

Posledná otázka, čo bude po YouTube, čo bude ďalší trend? TikTok?
TikToky nesledujem, asi som už na to starý dedo, ale necháme sa prekvapiť, čo bude o rok.

Ak ste sa dočítali až sem, tak ďakujem za rozhovor a držím všetkým palce v tom, čo robíte. Hlavne s láskou a pokorou voči ostatným. A teraz šup von na čerstvý vzduch. Ciao


Aj ja ti ďakujem Švaco, je príjemné sa zarozprávať s takto renesančným človekom, tým, že máš tých záujmov toľko, človeka baví sa dozvedať nové veci a rozširovať si aj svoje obzory. Láska a pokora, s tým sa dá len súhlasiť.

Švacov nick je svacoma, tam nájdete aj spomínané testy.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Poradí aj na základe vlastných skúseností bikerka Denisa
• Náš servisný odborník nielen na ebiky Tibor
• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozoficky založený IT guru Michal Ráchela
• Naša brigádnička Peťa
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Kuchyňou marketingu vás prevedie Patrik Slabej
• Lietajúci mechanik Jakub
• Výtvarne nadaná posila z expedície Ľubka
• Náš cestný špecialista Cepo
• Najtolerantnejšia manželka cyklistu Lenka
• Predajca a nádejný grafik Adam
• Naša veselá Martina z expedície

Zdroj fotografií: facebook.com/hornonitrianskaenduroseria, Jakub Vojtek, redbull.com, Lukáš Vančo