Baranie sedlo vo Vysokých Tatrách - hranica dolín vo výške  2 393 m n. m.

Nedávno sme vám priniesli formou videa a článku bikový výlet na chatu pri Zelenom plese, teraz sa môžete pozrieť o niečo ďalej a hlavne o "niečo" vyššie.

Ak som spomínal, že kanál MTHIKER je možnosť pozrieť sa trochu na iné miesta, resp. tam, kde by to s bikom už veľmi nešlo, video a tento článok je asi pekný príklad . Najmä ak sa bavíme o prostredí, akým sú naše malé veľhory, teda Vysoké Tatry. Bol to práve pohľad na naše štíty, ktorý ma priviedol k športom ako je turistika, lezenie alebo skialp. Vždy ma zaujímalo, ako to vyzerá vyššie, ako sa dostať na vrchol na prvý pohľad neprístupných kopcov, alebo aký pohľad sa otvorí tam za tým sedlom. Aj keď sa nájde u nás množstvo pekných a zaujímavých miest, Vysoké Tatry majú v sebe vždy niečo „magické“, teda aspoň pre mňa.


Ten pocit, keď človek pomaly stúpa dolinou a postupne sa pred ním v diaľke objaví jeho vytúžený cieľ. Aj keď tam už bol, srdce tak či tak poskočí a stúpne adrenalín z rešpektu voči okolitým horám. Neviem, ako to majú tí, čo ich majú doslova pod nosom, v tom mám možno výhodu, keďže mi nikdy neprídu všedné. V doline Zeleného plesa je všetko potom ešte umocnené atmosférou severu, steny štítov sú tmavé a chladné. A práve akási nehostinnosť je to, čo láka horolezcov a prečo majú severné steny svoje osobité postavenie a človek má pod nimi iný pocit.


Ďalším veľkým rozdielom je teplota. Aj keď bolo dole pomaly 15°C a na slnku sa teplota šplhala aj k 20, tu je vždy trochu iný svet. Tento deň bol pre danú časť roku (február) v podstate poriadny extrém, no ako sme sa norili viac pod severné steny, postupne sa schladzovalo. S tým, ako sme naberali výškové metre, sa sneh doslova menil pred očami. Kašu vystriedal firn, neskôr ľad, potom kôra a hore nechýbal ani prašan.


To všetko je dané aj prevýšením, ktoré výstup do Baranieho sedla ponúka – teda na malom kúsku nastúpate takmer kilometrovú porciu výškových metrov. Vďaka tomu máte pri pohľade z chaty všetko ako na dlani, vrátane majestátnej steny Malého Kežmarského štítu. O nej som ale pomerne dosť hovoril v našom „bikovom“ výlete do tejto doliny, ktorý sme podrobne zdokumentovali formou videa a článku. Tam nájdete aj podrobne opísanú cestu, ktorá vás k chate privedie.

Baranie sedlo – hranica medzi svetmi

Tento výrazný „otvor“ vám padne do oka už počas cesty k chate, kedy je v podstate priamo naproti vám. Pri pohľade z doliny Zeleného plesa ho ohraničujú napravo Baranie rohy (2 526 m n. m.) a zľava Spišský štít (2 481 m n. m.). Celý výstup má 3 časti. Úvod tvorí akési zúženie nazývané aj fľaška, potom rozľahlá pláň a úzky záver do samotného sedla. Hneď dodám, že klasická turistická značka sem nevedie...


Zároveň tvorí prechod do Malej Studenej doliny, teda tam, kde nájdete Téryho chatu. Pritom sú tieto 2 strany totálne odlišné a všetko človek pochopí, keď stojí v sedle a je nebodaj krásny slnečný deň. Teda úplne "najviac" je pocit, kedy sa blížite k vrcholu a postupne sa odkryje výhľad za pomyselnou hranou. Okamžite je cítiť akýsi prílev príjemnej energie zo slnečnej strany, razom sa zmení aj sneh. Myslím, že najlepšie to vystihuje video, ktoré nájdete nižšie v článku


Keď sme prišli my, už bolo dosť neskoro, zo snehu totálna kaša a na Téryho chatu sme nešli. Aspoň si necháme niečo aj nabudúce, pretože podľa oficiálneho návštevného poriadku veľa možností na skialpinizmus nie je. V podstate môžete ísť len po chaty a následne prechody medzi nimi, čo sú 2 sedlá – Baranie sedlo a Priečne sedlo. Snáď sa konečne podarí schváliť aspoň 3 roky hotový návrh, ktorý veci trochu povoľuje a umožňuje napr. v areáli Veľkej Studenej doliny viacero možností v rámci zimy a my vám budeme môcť priniesť viac materiálu. Ale do toho sa nejdem púšťať, pretože tie pravidlá sú niekedy postavené tak, že človek si jedine povie...sme na Slovensku .

Ale poďme zase späť k našej túre. Ten rozdiel nie je len v teplote, ale aj v dĺžke. Kedže Téryho chata je vo výške 2 015 m n. m. najvyššie položenou celoročne otvorenou chatou, vyzerá to k nej doslova na skok. Naopak z Brnčalky, ktorá leží len vo výške 1 550 m n. m., je to vážne štreka, hlavne do kopca. Najmä ak začínate, máte pocit, že sedlo sa vôbec nepribližuje a ešte k tomu nastúpite hneď do strminy vo „fľaške“.


Na druhej strane má to aj svoje výhody, pretože čaká potom skutočne dlhý a rozmanitý zjazd. Pri podobných výletoch asi najviac platí, že je raz lepšie vidieť... S Adamom sme chceli priniesť pohľad na krásne štíty a rovnako sprostredkovať atmosféru a to, o čom píšem vyššie. Áno, slovo atmosféra používam vážne často, ale podľa mňa je tou pravou „esenciou“ našich výletov. Skoky z útesov, backflipy ani 360 nerobíme, takže sa sústredíme na iné .


Na záver opäť zdôrazním dôležitú vec. Pohyb v zimných horách a hlavne v tých vyšších je vždy spojený s určitým rizikom, ktoré sa nedá nikdy úplne eliminovať. Lavíny, padajúce skaly, strmý terén... Podobné video nie je návod, ako sa tam vybrať, ale v prvom rade ukážka prostredia. Rovnako sa do toho v rámci TANAPu motajú rôzne obmedzenia, ktoré som trochu načrtol vyššie. Ak vás niečo podobné láka, oslovte naozaj niekoho skúseného, prípadne kontaktujte niektorého vodcu.


Alebo sa len kochajte pohľadom na vysoké hory z bezpečnej vzdialenosti, pomocou videa alebo fotiek. No a vybehnite si prípadne niekam do prírody pre radosť v rámci okolia...keď už tu zase máme obmedzenú mobilitu .
Zdroj fotografií: archív redakcie
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Vysoké Tatry – skialp na Svišťový štít cez Zbojnícku chatu

Vysoké Tatry – skialp na Svišťový štít cez Zbojnícku chatu

Poďte sa s nami pozrieť na vrchol vo výške 2 383 metrov, ktorý svojím tvarom pripomína amfiteáter a je výborným miestom na poctivú lyžiarsku túru.
Bocianske sedlo a Rovná Hoľa – nenáročný skitouring s kruhovými výhľadmi

Bocianske sedlo a Rovná Hoľa – nenáročný skitouring s kruhovými výhľadmi

Na Slovensku máme mnoho menej známych miest, ktoré ležia tak trošku v úzadí svojich známejších susedov. Poďme si jedno z nich predstaviť.
Roháče – skialpový raj na severe

Roháče – skialpový raj na severe

Poďte s nami na lyžiarsku túru do Spálenej doliny, ktorá ponúka výborné možnosti na skialpinizmus, nádherné výhľady na severné steny a miestami aj pokoj od ľudí.
keyboard_arrow_up