Tip na výlet: Spišská Magura v zime na biku - ďalšia lokalita, ktorú mám radšej v zime

Spišská Magura je pomerne menej známe pohorie na severe Slovenska, neďaleko poľských hraníc. V zime tam je, na rozdiel od Tatier, tých možností o niečo menej, no pri dobrých podmienkach sa tam dá dobre pojazdiť.

A domáci mi aj dajú za pravdu, že kvôli niektorým večne zablateným úsekom sa tam v zime za dobrých podmienok lepšie jazdí. V lete musí aspoň 2 týždne nepršať, alebo byť teplotne minimálne 25+ °C. Tie podmienky sa ale trochu ťažšie vytvárajú, o dosť menej ľudí ako v Tatrách, a keď poriadne nasype, tak to trvá.

Ždiar a okolie

Túto, počtom obyvateľov neveľkú, ale zato rozsiahlu rázovitú obec, by som nazval akousi bránou Spišskej Magury. Moja cesta do Ždiaru vedie cez obec Mlynčeky, keďže poľná cesta nad obcou Stráne pod Tatrami je v zime väčšinou pre množstvo nafúkaného snehu nezjazdná. A tak pokračujem z Mlynčekov po cca 7 km dlhej s prevýšením okolo 200 m. Záver zvykne byť pod snehom aj koncom marca. Naspäť v poslednom čase chodím naokolo cez Tatranskú Kotlinu a Spišskú Belú. Taký paradox, že na tomto úseku neriešim prípadný stret s medveďom, ale agresívnych psov, ktorých tam stretávam okolo obeda, keď sa vraciam domov z tatranských výjazdov. Chodia tam „upratovači lesa“ z neďalekej rómskej osady, psy im samozrejme behajú kade-tade a zvyknú ponaháňať ľudí. No ale poďme k trase. Zo Žľabov do Tatranskej Kotliny po červenom „C“, lesná cesta, väčšinou rovinatejšieho charakteru so záverečným zjazdom, kde nechýba aj celkom pekný krátky singel od rázcestia Čierna voda.


Zjazd je občas zradný, ak nie je dostatok snehu a vytvára sa skôr ľad. Z Tatranskej Kotliny po cyklochodníku do Ždiaru, jedná sa ale o taký prírodný "cyklák" so štrkovým podkladom, čiže po daždi fŕkance nielen od vody. V Ždiari treba sledovať od cyklistického chodníka už zelené C, trasa cez Ždiar má tiež podobný povrch, občas sa ide po krátkom staršom asfalte. Po pravej strane máte potok a na konci obce už občas vidieť dominantný Havran a Ždiarskú Vidlu, tieto dva vrcholy budete mať neskôr pred očami pomerne často.

Monkovou dolinou na Strednicu

Zo začiatku Ždiaru je to cez Monkovú dolinu hore do lyžiarskeho strediska Strednica okolo 13 km. Najviac nastúpate ale až v závere od rázcestia pod Ptošovskými Turňami, kde je začiatok Monkovej doliny, pre peších sa odtiaľ odbočuje do Širokého sedla, jedna z najkrajších túr tejto oblasti.


Cca 200 výškových na pomerne krátkom úseku. Na dvoch miestach prejdete cez potok, prvý brod sa dá obísť po moste, ten druhý už nie, no voda nie je hlboká, ak sú veľké mrazy, aj tak je to zamrznuté. Záver na Strednicu ale dá zabrať. Na jednom krátkom úseku sa zrejme hlbokému snehu nevyhnete. Výhľad na Belianske Tatry ale stojí za to. Hore je navyše aj reštaurácia.

Hrebeňovka Spišskej Magury

Celý hrebeň od rázcestia pri Tablici (zo Strednice krátkym stúpaním po žltom C, alebo trochu naokolo po ceste) po Magurské sedlo má 19 km. V zime som to ale celé nikdy nešiel, väčšinou jazdím cca 8 km dlhý úsek po Bachledovú dolinu. Úsek je pomerne jazditeľný, ak nie je nad nulou. Jedná sa o bežkársku trať, tak to z času na čas prejde ratrak, je to ale dosť široké, čiže žiaden strach, že by ste ničili bežkárom stopu, na šírku to má aj 10 metrov.


Prvé metre sú väčšinou po rovine, potom nasleduje strmšie stúpanie na vrch Priehrštie (1 209 m). Pri pohľade naspäť, neskôr po pravej strane, budete mať takmer stále pohľad na Ždiarskú Vidlu a Havran. Po stúpaní to má ďalej charakter typu hore-dole, ale žiadne strmé úseky. Ono, ak človek trafí odmäk, tak potrápi každé stúpanie. Onedlho prichádzame na vrch Magurka (1 193 m). Z neho je fajn zjazd po červenej dole do Ždiaru, no v zime nemožné, možno v prípade nižšej snehovej pokrývky by sa aj dalo. Po chvíli prídete k ďalšiemu smerovníku. Slodičovský vrch, dá sa tu aj posedieť s výhľadom, ale to len vďaka ťažbe, susedná Magurka je zalesnená, tak nevidno nič.


Čím ďalej smer Bachledová dolina, tým menej stromov. Nachádza sa tu atrakcia Chodník korunami stromov, no pekný výhľad je aj z neďalekej vyhliadkovej veže a je zdarma. Ďalej za Bachledkou som bol v zime len raz, aj to len kúsok po najbližší smerovník, ďalej je les už opäť pomerne hustý, chodí tam ešte menej ľudí a tak som to radšej otočil, nech to nie je turistika s bikom. A tak z Bachledky radšej dole po sankárskej dráhe dole do Ždiaru.

Pár riadkov na záver a čo by sa ešte dalo pojazdiť v zime na Magure

Veľa toho už nie je, zjazdy z hrebeňa do Ždiaru sú v zime nezjazdné, teda okrem sankárskej dráhy v Bachledovej doline. Rovnako ako aj do Frankovej a Osturne. Do Osturne sa ale dá ísť zhruba 8 km dlhým zjazdom z rázcestia pri Tablici, kde začína hrebeň. Jedná sa o asfaltku, síce autá tam okrem domácich nejazdia, ale prejazdné, aspoň čo som videl, by to malo byť. V zime som to ani neviem prečo nešiel, malo by sa dať celkom pohodlne dostať aj do susednej Lapšanky, odkiaľ je pekný výhľad na Tatry z poľskej hranice.

Možno si poviete, daj už pokoj so zimou, už nech je jar v plnom prúde. Ale ako inšpirácia do ďalšej zimy sa to niekomu možno bude hodiť. Sľubujem, že najbližší článok už nebude o zime. Pridávam aj odkaz do sekcie Výjazdy.

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.