Ako sa badmintonista dostal k cestnej cyklistike?

Moja vášeň k bedmintonu sa zrodila v prvej triede na základnej škole. Venujem sa tomuto športu skoro celý život. Otázka ale znie, ako som sa dostal k cestnej cyklistike?

Volám sa Andrej, mám 17 rokov a šport mám v génoch odmalička. Už v troch rokoch som sedel prvýkrát na bicykli, vyskúšal som si korčule a lyže. Od útleho veku ma môj tatino viedol k tomu, aby som bol aktívny a nesedel doma pri telefónoch, notebookoch, či tabletoch. Dá sa povedať, že vtedy sa začal formovať aj môj vzťah k bicyklu.


Ako čas plynul, zdokonaľoval som sa v bicyklovaní, už som nepotreboval ani pomocné kolieska a všetko išlo ako po masle. Časom som začal absolvovať aj dlhšie trasy, nielen okolo paneláka a po sídlisku. Z malého bicykla sa stal väčší, horský bicykel. Keď som mal 6 rokov, šiel som v otcových šľapajách a učaroval mi bedminton. Už od svojich 7-8 rokov som začal chodiť na rôzne turnaje po Slovensku, Poľsku a Čechách. Časom prišli prvé úspechy, medaily či tituly. Cyklistika driemala v pozadí, trpezlivo čakala na svoj okamih, keď ma bude môcť naplno ovládnuť. Prvoradý bol u mňa bedminton a tomu som venoval takmer 100 % pozornosti.


Takto to pokračovalo až do nejakých 12 rokov s krátkym medzičasom futbalového nadšenia, o ktorý som sa delil s bedmintonom. S dospievaním som čoraz viac objavoval čaro, slobodu a krásu horskej cyklistiky. Bedminton bol stále na prvom mieste, no na „horák" som chodil čoraz radšej. Vtedy som si kúpil svoj prvý, nový bicykel. Bol to hliníkový GT Avalanche comp v základnej výbave. Vďaka tomu, že som v tomto veku rástol ako z vody, som onedlho potreboval väčší rám.

Nový bicykel

V roku 2017 som už podpisoval papiere na nový bicykel. Je ním hardtail GT Karakoram Elite a jazdím na ňom až doteraz. Pôvodný bicykel za posledný rok prešiel výraznými zmenami. Vlastne z neho zostal len rám, radenie a prešmykač. Všetko ostatné som nahradil úplné novými komponentami, ale viac o podobných úpravách bicyklov v mojom nasledujúcom článku.


S príchodom tohto bicykla som začal jazdiť čoraz viac. Odjazdené kilometre za rok začali prevyšovať hranicu 1 000 km. Moja technika sa začala výrazne zlepšovať, nebál som sa ísť aj do náročnejších trailov. Začal som s bicyklom chodiť po Slovensku a vyhľadával som pekné trasy, výhľady a neznáme miesta.

Prelomový rok 2020

Mojím prelomovým rokom sa stal 2020. Začalo obdobie covidu a ja som nemal čo robiť. V škole sme cez prvú karanténu toho veľa nemali, preto som trávil každý jeden deň na horskom bicykli. V tom období bolo zakázané vychádzať z okresu, čiže som s bikom nemohol behať kade-tade. Už ma nebavilo jazdiť stále dookola traily okolo Trenčína. V tom čase som najčastejšie jazdil s dvoma kamarátmi, ktorí súčasne jazdili aj na cestnom bicykli. Jedného dňa mi zavolali, či si to idem s nimi vyskúšať.


Spočiatku som sa veľmi bál. Prvýkrát zapnutý v tretrách, tenké kolesá, spodné barany a premávka. Pamätám si svoju prvú trasu na cesťáku. Šiel som na kamarátovom bicykli, bol to hliníkový Canyon Endurace AL na Shimane 105 s veľmi pohodlnou Endurance geometriou. Išiel som krátky asi 20 km dlhý okruh okolo Trenčína a bol som z toho veľmi nadšený. Myslím, že už vtedy som objavil svoju lásku k cestnej cyklistike.

Môj druhý cestný výjazd v živote

Na druhý cestný výjazd ma chalani nahovorili na trošku dlhší výlet. Keď hovorím trošku dlhší, myslím podstatne dlhší. Išli sme zo Soblahova cez Nové Mesto na Myjavskú Pahorkatinu, do Piešťan a naspäť do Soblahova. Výjazd mal okolo 140 km a cez 900 m prevýšenie. Absolútne som nevedel, do čoho idem. Druhýkrát v živote som sedel na cesťáku a hneď takáto etapa. Po Piešťany som to zvládal úplne v pohode. No tam prišiel zlom, keď sme sa najedli. Urobil som veľkú chybu, zjedol som celú pizzu. Cesta domov bola katastrofa. Bolo mi veľmi ťažko od žalúdka, dopadala na mňa únava a vyčerpanosť.

Začalo sa pomaly stmievať, chalani ma hnali, aby som si „pohol", pretože sme nemali svetlá. Ja som nechcel nič iné, len každú chvíľu zastavovať. V Hrádku pri našom MTBIKER centre som už mlel z posledného. Sedel som opretý o zábradlie futbalového ihriska a myslel som, že budem z vyčerpanosti a jedla zvracať. Napokon som pozbieral všetky sily a došli sme všetci zdraví naspäť do Soblahova. Priemernú rýchlosť sme mali 27,9 km/h, čo nie je zlé, vzhľadom na to, že to bol môj druhý pokus na cestnom bicykli a s prihliadnutím na vzdialenosť, nastúpané metre a hlavne na skutočnosť, ako som sa cítil. Bohužiaľ, z tohto výjazdu nemám ani jednu fotku.


Ešte niekoľko mesiacov som jazdil na požičanom Canyone, no neskôr musel ísť preč. Vtedy bolo načase začať zháňať vlastný bicykel.

Prvý cestný bicykel

Jeden som našiel na bazári a je ním môj doterajší bicykel - Basso Laguna. Kvôli nemu som prešiel celé Slovensko, od Trenčína až do Prešova. Geometria bicykla mi sadla hneď, ako som sa naň posadil a v tom momente som sa preň rozhodol. Bicykel bol pravdepodobne dovezený z Talianska a skoro nejazdený, pretože nemal žiadne známky používania. Na tomto bicykli jazdím doteraz, akurát prešiel mnohými renováciami. Prerobil som ho na úplne iný level. O týchto „upgradoch" sa takisto dočítate v mojom nasledujúcom rozprávaní.


S kúpou tohto bicykla prichádzalo čoraz viac kilometrov a začali padať príjemné priemerky. Trávil som na ňom takmer každý deň, či svietilo slnka alebo pršalo.

Cyklistika je závislosť. Je to láska na celý život

Začal som jazdiť do Rakúska, Maďarska a iných kútov okolo Slovenska. „Horák" šiel v tomto čase úplne do úzadia, bedminton sa v halách trénovať nedal, pretože bolo všetko pozatvárané. V sezóne roku 2020 som odjazdil viac ako 5 600 km a nastúpal cez 60 000 m. Považoval som to za veľký úspech, pretože dovtedy to bolo pre mňa priam nepochopiteľné.

Prasknutý karbón

Na konci letnej sezóny sa mi, bohužiaľ, stala nepríjemnosť. V kopci, pri preraďovaní z hornej píly na dolnú, mi spadla reťaz smerom k rámu a následne pri zašliapnutí prerezala karbón. Bicykel mi chalani z nášho MTBIKER servisu kompletne odstrojili a musel som ho zaviezť do Žiliny na opravu karbónu. Trvalo to dlhšie, čo som nemohol jazdiť na svojom bicykli. Výsledok však stál za to, lebo chalani z MAMO carbon rám opravili na nepoznanie a ani po roku s ním nemám žiadny ďalší problém.

Výzva Gerlaching

Koncom roka 2020, v novembri, som sa s kamarátom rozhodol zdolať výzvu Gerlaching. Vybrali sme si kopec Vršatec, ktorý bolo treba vyjsť 6x zo strany Pruského. Veľkým znevýhodnením bolo počasie, pretože bola veľká zima, mali sme na sebe 2 termo vrstvy plus bundu, šatky, čiapky, niekoľko vrstiev rukavíc a podobne. No napriek tomu sme to zvládli.

Moja prvá brigáda

Začiatkom roku 2021 som uvidel na MTBIKER stránkach, že hľadajú brigádnika. Ani na chvíľu som neváhal a hneď som vyplnil dotazník, že mám záujem o túto brigádu.

Spočiatku som sa veľmi bál. Prvýkrát zapnutý v tretrách, tenké kolesá, spodné barany a premávka.

Onedlho sa mi ozval pán a dohodli sme si malý online pohovor. Po skončení mi oznámil, že majú viacerých uchádzačov a prípadne sa mi ozve. O pár dní som dostal mail s tým, že si ma vybrali a zamestnajú ma. Chvíľu som robil na expedícii, niekedy na predajni, ale mojou primárnou prácou je starostlivosť o kalendár, editoriál a občasné písanie článkov. Bol som z toho veľmi nadšený, pretože táto aktivita ma priviedla oveľa bližšie k cyklistike, k novým teoretickým poznatkom, praktickým skúsenostiam, k vedomostiam o servise bicykla, komponentoch, k technike, ale hlavne k úžasným ľudom - k mojím kolegom.


Momentálne ma cestná cyklistika pohltila tak veľmi, že ju vyhľadávam všade, kam idem. Na rodinnej dovolenke v Chorvátsku som si požičal cesťák Trek Emondu a odporúčam vám urobiť podobne, pokiaľ takisto obľubujete cyklistiku. Takáto príjemná zmena prostredia dodá cyklistike úplne inú atmosféru a adrenalín.


Keď už nie k moru, je pekné aspoň zájsť cez hranice do Álp. Veľmi dobre sa dá pojazdiť už v najbližších Alpách v Semmeringu, čo som pred pár mesiacmi absolvoval. Tie výškové metre mi chutia omnoho viac vo vysokých horách s výhľadmi.


Tento rok budem naďalej pokračovať v cestnej i horskej cyklistike, zatiaľ amatérsky, no neskôr sa plánujem zúčastniť viacerých pretekov. Za sezónu 2021 mám odjazdených cez 7 000 km a 61 000 výškových metrov a mojím cieľom je sa stále zlepšovať. Bohužiaľ tým, že škola prešla na prezenčné vyučovanie, je pomerne namáhavé zvládať horský aj cestný bicykel spolu s bedmintonom, ktorý trénujem 4x do týždňa. Toto bolo malé zhrnutie toho, ako sa mladý ex-majster Slovenska v bedmintone dostal vďaka Covidu a kamarátom k cestnej cyklistike.

„Cyklistika je závislosť. Je to láska na celý život. Pohltila ma celého a nedá sa od nej ujsť, naučila ma milovať rýchlosť, dobrodružstvo, adrenalín. Je to môj spôsob úniku.“