Tip na výlet: Na cesťáku cez Triglavský národný park (Slovinsko) – I. časť

Tip na výlet: Na cesťáku cez Triglavský národný park (Slovinsko) – I. časť

S rozvojom európskeho cestovného ruchu sa na popredné priečky „novoobjavených“ krajín v ostatných rokoch dostalo Slovinsko a toto miesto mu určite a zaslúžene patrí.

Samozrejme, pokiaľ nechcete byť celý týždeň na osuške pri mori a ugrilovať sa tak, že aj „škampy na žaru" budú blednúť závisťou. V takom prípade hľadajte iné destinácie a Slovinsko prejdite čo najrýchlejšie .

Nehľadaj Alpy iba v lekárničke


Pre tých ostatných, čo ste nadšencami až gýčovo krásnej prírody, majestátnych hôr, perfektných asfaltových ciest a samozrejme, cestných bicyklov, by mohol byť tento článok inšpiráciou, kam sa vybrať napríklad na predĺžený víkend. Poviete si, je to ďaleko...Hm, rozumiem. Bývam už niekoľko rokov v Bratislave a či pôjdem do Tatier (kam chodím mimochodom veľmi rád) alebo do Slovinska, je to jedno. Cca 4,5 hodiny v aute si posedím tak či tak. Navyše cestou do Slovinska nemajú Strečno a Ivachnovú , takže určite viem lepšie predpokladať čas príjazdu.



Tým určite nechcem povedať, že Slovinsko sa oplatí vidieť len na predĺžený víkend. Je to destinácia, ktorá vám vie ponúknuť „brutálny“ celodenný športový program aj na niekoľko týždňov. A to nielen v lete ale aj v zime. Ja som sa do Slovinska zamiloval asi pred šiestimi rokmi a aj keď som cestoval vždy veľa (či už pracovne alebo súkromne), je to destinácia, do ktorej sa nesmierne rád a niekoľkokrát ročne vraciam. Od decembra do začiatku apríla tohto roka som bol v Slovinsku spolu viac ako 10 týždňov a stále nemám pocit, že by som musel ísť na jedno miesto dvakrát. V zime som si "strihol" aj svoj prvý Gerlaching na lyžiach. Ak hovorím o Slovinsku, tak moja asociácia je spojená predovšetkým s Triglavským národným parkom.



Pár tipov na cestu


Zo Slovenska sa dostanete do Slovinska bez problémov po južnej rakúskej diaľnici (Viedeň-Graz-Klagenfurt-Villach). Pokiaľ je vašim miestom pobytu Triglavský národný park (občina Kranjska Gora), tak máte dve možnosti príjazdu. Buď cez tunel Karawanken, ktorý bol pod Julskými Alpami otvorený v roku 1991 a svojou dĺžkou 7 864 m spája Rakúsko so Slovinskom alebo horským priechodom WurzenPass (Korensko sedlo). Určite voľte možnosť 2 . Prečo? Tunel Karawanken je spoplatnený mýtom (v roku 2020 to bolo 7 € za jednosmerný prejazd). Tunel je obojsmerný (druhá tuba sa má vyraziť až v roku 2026), zápchy a regulovaný vjazd sú bežnou súčasťou jeho prevádzky. V čase koronakrízy sa neslávne zapísal do análov aj mechúrov mnohých cestovateľov z Chorvátska, kedy sa pred ním čakalo viac ako 12 hodín. A v neposlednom rade, na obidvoch jeho koncoch sú hraničné priechody a teda aj kontroly podľa aktuálnej pandemickej situácie.

Ak pôjdete cez horské sedlo WurzenPass/Korensko sedlo (na diaľnici za Knoten Villach sledujte tabule Villach Warmbad a potom po cca 3 km nenápadnú 180-stupňovú odbočku WurzenPass, prejdite dedinku Hart a za jej koncom je veľmi dobre značená odbočka doľava). S nastúpanými kilometrami sa dostávate pomaly ale isto do cyklistického raja. V roku 2020 Rakúšania opravili túto asfaltovú cestu a pre tých mimoriadne zdatných je aj príchod z dedinky Hart (Ločilo), kde začína stúpanie, po vrchol hory, kde je hraničný priechod so Slovinskom (mimo iného aj vojenské bunkre z čias studenej vojny), nádhernou a zaslúženou odmenou. Niektoré úseky dosahujú až 18 % stúpanie, takže žiadne flákanie, ale riadne dupanie .



Triglav vás víta


Po prekročení hranice – je jedno, či cez tunel alebo horský prechod, vás vítajú nádherné Julské Alpy a pohorie Karavanky, ktorých končiare siahajú k trojtisícovkam. Aby som bol úprimný, Triglav vás neprivíta, lebo je trošku schovaný medzi dolinami Kot a Vrata, ale pohľady na ostatné končiare (Špik, Škrlatica, Jalovec, Vršič) nie sú o nič horšie . A tu začína aj raj pre cyklistov. Odporúčam ubytovanie v Kranjskej Gore alebo jej okolí (predsa len ceny sú so vzdiaľujúcimi sa kilometrami nižšie). Ja mám rád ubytovanie v 14 km vzdialenej dedinke Dovje, kde sympatický slovenský pár prevádzkuje tradičný penzión.

Údolím rieky Sava


Okružná cyklistická trasa D-2 má celkovú dĺžku 232 km a vedie z Kranjskej Gory cez legendárnej jazerá Bled a Bohinj, následne naprieč obcami Tolmin, Kobarid a Bovec cez najvyšší horský prechod Julskými Aplami – Vrčiš späť do Kranjskej Gory. Práve z ubytovania v Dovje a z dediny nachádzajúcej sa pod Dovje – Mojstrany (od neprehliadnuteľného kamenného mosta) sa dá pripojiť na túto legendárnu a malebnú trasu údolím rieky Sava, ktorá v cca 30 kilometrovom úseku prechádza po násype bývalej železnice z Mojstrany cez Kranjsku Goru až do Talianska (Tarvisio, Pontebba). Oficiálny názov cyklochodníka je Cyklistický chodník Jure Robiča (slovinský cyklista, ktorý vyhral 5x RAAM, narodil sa 9 km od Dovje – v Jeseniciach) a dlho bol najlepší, najslávnejší a najdlhší chodník v tejto časti Slovinska. Práve z neho sa dá vybočovať na rôzne kratšie výšľapy.

Štyri z nich a malý bonus si v nasledujúcom článku prejdeme detailnejšie. Trasou nebudeme pokračovať až do Tarvisia, ale hneď za hranicou s Talianskom (v Rateče) odbočíme doľava na jazerá Fusine (pod Mangartom), kde skončíme. Celkové prevýšenie na trase z Mojstrany do Rateče je iba 255 m (bez odbočiek s výšľapmi), zato sa však budete môcť kochať úchvatnými výhľadmi a zastavovať sa na množstve dobre udržiavaných oddychových zón a okrepčevalnic (občerstvení). Ako som už v predchádzajúcich článkoch písal, nie som typ cyklistu, ktorý by preferoval zastavovanie sa na každom rohu a v každej krčme , preto jazdím väčšinou sám a túto ľahkú trasu som „okorenil“ o mini výšľapy nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti cyklotrasy. Dnes teda nebudeme lámať rekordy v najazdených kilometroch a ani nebudú padať internety z prekonaných výškových metrov, ale pôjdeme za zážitkami . Šup teda na cesťák a ideme na to! Nezabudnite si pribaliť neprefuk na zjazdy .

Odbočka prvá – Srednji Vrh


Po napojení sa na cyklotrasu v dedinke Mojstrana pokračujeme smerom na Rateče. Cyklotrasa je na celom úseku vo výbornej kondícii, asfalt bol pred niekoľkými rokmi komplet vymenený a trasa je pravidelne čistená, takže aj napriek väčšiemu množstvu cyklistov si viete udržiavať slušnú priemerku. Okrem krátkeho (cca 3 km) úseku, kedy prechádzate cez centrum Kranjskej Gory, ste na cyklotrase bez prítomnosti áut.

Po prejdení okolo dedinky Belca sa dostávame po cyklotrase do obce Gozd Martuljek a pozor!, na jej konci (tesne pred mostom cez rieku Sava), cca po 8,9 km od Mojstrany musíme pred mostom zísť po nenápadnej odbočke doprava smerom na hlavnú cestu (Zgornje rute). Po príchode na hlavnú cestu budete mať odbočku na hotel camping Špik. Neodbočíte, pokračujete po hlavnej ceste akoby späť do Mojstrany a po 300 metroch odbočíte podľa žltého smerovníka Srednji vrh doľava. Čaká nás krátke, ale krásne a celkom výživné 2,5 km stúpanie do horskej osady Srednji Vrh. Po asfaltovej ceste prejdete popod skalné okno cez vysekané cesty do skaly až na planinu, kde bude stáť naozaj štýlová a moderná latrína . Pri nej odbočíte doprava a čaká vás posledných 100 m k vyhliadke na majestátne vrchy Triglavského národného parku.



Na tomto mieste stála ešte koncom roka 2019 krásna stavba pripomínajúca lovecký zámoček (neskôr to bol detský tábor, ktorý patril mestu Ľubľana). Žiaľ padol za vlasť kvôli novým developerským projektom . Uvádzam aspoň fotku, ako to tam pôvodne vyzeralo.



Odbočka druhá – jazero Jasna


Po tom, ako sa pokocháte výhľadom, sa vrátime po rovnakej ceste späť na pôvodnú cyklotrasu (spať k mostu) a pokračujeme 4,3 km do Kranjskej Gory – známeho centra (predovšetkým) zimných športov. Po príchode do mestečka sa cyklocesta spojí s Borovškou cestou, ktorá je príjazdovou komunikáciou k niekoľkým apartmánom. Na jej konci budeme prechádzať mostom cez rieku Pišnica na hlavnú cestu s názvom Vršiška cesta, kde odbočíme doľava. Ihneď začína mierne stúpanie (okolo hotela Korona po ľavej strane a Best Western hotela po pravej strane. Od mosta je cieľ našej cesty len 1,5 km a stojí za to – jazero Jasna. Pozostáva z dvoch vzájomne prepojených krištáľovo čistých jazier na sútoku potokov Velika Pišnica a Mala Pišnica. V ostatných rokoch sa z tohto územia stala prominentná oblasť Slovinska a pribudlo tu niekoľko apartmánov, reštaurácií a barov v tesnej blízkosti jazera. V roku 2016 navštívil toto miesto aj ruský prezident Vladimír Putin (kvôli oficiálnej návšteve „Ruskej kapelice“ na Vršiči).



Kúpanie v jazere je povolené, takže ak máte odvahu na ľadovú vodu, nech sa páči . Ja som sa tam pokúšal namočiť prst na nohe, ale ľad mi prebrnkol až po ušné lalôčky, takže som hneď aj skončil s týmto pokusom . Ak by sme pokračovali okolo jazera Jasna ďalej, dostali by sme sa až k najvyššie položenému horskému prechodu v Julských Alpách vybudovanému ruskými zajatcami v 1. svetovej vojne – sedlu Vršič 1 611 m n.m. To už je celkom slušná cyklistická dupanica a myslím, že si zaslúži samostatný článok. Nič parádnejšie (okrem Tatranskej vrchárskej koruny) som nezažil! Minulý rok som neodolal a dal som si ju 2x, teraz v zime som si tento úsek vyšliapal na skialpoch, keďže cesta sa neudržiava a na vrchu lámala vrstva snehu mnohoročné rekordy (viac ako 7 metrov). O tom niekedy inokedy.



Odbočka tretia – Korensko sedlo


Z jazera Jasna sa spustíme späť do Kranjskej Gory a na úrovni mosta, z ktorého sme odbočovali z cyklotrasy k jazerám, odbočíme tentokrát doľava do centra mesta (Borovška cesta). Žiaľ, priamo cez námestie nie je povolený prejazd na bicykli (pešia zóna), ale cyklotrasa je dobre značená a hneď za námestím pokračuje ďalej napojením sa na hlavnú cestu. Po 300 metroch sa z nej odbočí doľava a ste opäť na cyklotrase. A nielen na cyklotrase, ale aj pod známymi lyžiarskými zjazdovkami v Kranjskej Gore. Tá najslávnejšia, kde sa jazdí svetový pohár a preteky Vitranc je však až v nasledujúcej dedinke Podkoren, ktorou budeme neskôr prechádzať.

Ak vám je názov Podkoren známy, nemýlite sa – je to rovnaká obec, ktorou ste prichádzali autom po prekonaní horského priesmyku WurzenPass/Korensko sedlo a práve tam smerujeme. V Podkoreni hneď sa drevenými búdami presscentra pod zjazdovkou zídeme z cyklotrasy a pokračujeme doprava do centra dediny. Odtiaľ rovno na hlavnú cestu (č. 202) spájajúcu Kranjsku Goru a Rateče. Tu odbočíte doprava a následne doľava na cestu č. 201, ktorá je značená ako Korensko sedlo (AT). Znie to komplikovane, ale nedá sa to prehliadnúť. Napriek tomu, že sa jedná o cestu smerujúcu k hraničnému priechodu, je málo frekventovaná a ako inak – na cesťák ideálna. Na vrchu kopca sa nachádza hraničný priechod a tabuľa označujúca štátne hranice.



Priemerné stúpanie je 6,3% s maximom 15% v celkovej dĺžke 3,7 km pri prevýšení 233 m. Cesta nahor vedie lesom, takže výhľady sa vám síce neukážu, ale pri zjazde rovnakou trasou sa ukážu Julské Alpy v plnej paráde.

Odbočka štvrtá – Laghi di Fusine alebo na skok do Talianska


Po zjazde z Korenskeho sedla sa vrátime opäť v Podkoreni na cyklotrasu a pokračujeme k poslednej odbočke na našej 30 km trase, pričom prejdeme na cyklochodníku štátne hranice Slovinska a Talianska. Je to trošku atrakcia, takže sa oplatí na pár sekúnd zastaviť.



V roku 2020 chodník na talianskej strane značne rozšírili a vymenili (aj tak dobrý) asfalt, takže motivácia zrýchliť bude silná a nič nám v tom nebráni. Dôležité je po cca 1 km (za parkoviskom obytných prívesov) neprešvihnúť odbočku doľava – je to asfaltový chodník cez lúku, na ktorej konci sa dostaneme na ulicu Via Laghi. A potom je to už jednoduché, stále nahor. Po 1,3 km sa nám ukáže fotografický skvost – jazero Fusine Inferiore (na brehu je malý bufet ). Jazero sa dá obísť dookola, ale je tam iba šotolinová cesta a štrk, takže na cesťáku a v tretrách veľmi neodporúčam. Odporúčam však pokračovať po asfaltovej ceste ďalej a po 600 metroch sa nám ukáže druhé jazero – Fusine Superiore. Nie je síce také fotogenické ako to prvé, ale už keď ste tam, tak prečo ho „neopáčiť“ .



Arrivederci Italia, dobrodošli u Sloveniju


Naše cykloobjavovanie končí v Taliansku, ale ešte nás čaká cesta späť. Tentokrát bez výjazdov a odbočení, takže sa nemusíme zdržiavať hľadaním odbočiek a orientačných bodov, ale o to výživnejšie môžeme šliapať „domov“. Alebo žeby nie? ... pripájam ešte jeden bonus a jednu neodolateľnú zastávku na záver . Ak sa nechcete vrátiť rovnakou cyklotrasou späť, odbočte v dedine Rateče hneď za hranicou na hlavnú cestu č. 202 spájajúcu Tarvisio s Jesenicami. Táto cesta prakticky kopíruje po celej svojej dĺžke už spomínanú cyklotrasu. Nie je extrémne frekventovaná, dostatočne široká a navyše nemôžem opomenúť ani fakt, že Slovinci sú veľmi tolerantní a ohľaduplní k cyklistom na cestách. Asfalt? "Eňo-ňuňo". Ani jamka, takže tomu môžete naložiť plný kotol. Po necelých dvoch kilometroch prídete na kruhový objazd (jediný široko-ďaleko) pri odbočke na Planicu. Áno, je to tá Planica, o ktorej sa často hovorí v športových správach – svetové bežkárske tréningové centrum a údolie skokanských mostíkov.



Ostatné majstrovstvá sveta tu boli (žiaľ, bez divákov) len nedávno - v apríli 2021. Oplatí sa vyšliapať si cca 3 km údolím Tamar od kruhového objazdu až na koniec asfaltovej cesty, kde sa nachádza veľké moderné presscentrum a hlavne azda najslávnejší mamutí skokanský mostík na svete vybudovaný v roku 1969 s konštrukčným bodom až 185 metrov.



Po návrate z tejto odbočky späť ku kruhovému objazdu a hlavnej ceste nás cca po 1 km smerom na Kranjsku Goru čaká informačná tabuľa „Naravni rezervat Zelenci“ a malé parkovisko s bufetom po pravej strane. Oplatí sa zastaviť, zosadnúť a cca 150 metrov prejsť peši cez lesík podľa smerových tabúľ k unikátnemu prameňu rieky Sava Dolinka (Sava je najdlhšia slovinská rieka s 221 km), ktorý vyviera z jazera napĺňaného podzemnou riekou Nadiža z údolia Planice. Jazero je tvorené malými vyvierajúcimi „sopkami“ a má stálu celoročnú teplotu 5 až 6° C. Z jazera voda tečie do potoka, ktorý ústi na východ do plytkého močiara Blata, ktorý je široký 200 m a dlhý 1 km. Samotné koryto rieky Sava Dolinka sa začína až potom, v Podkoreni pri svetových zjazdovkách vedľa svahov hory Vitranc. V tesnej blízkosti cyklotrasy, po ktorej sme prechádzali.



Addio!


Spiatočná cesta z Laghi di Fusine do Mojstrany má 27 km (s odbočkou do Planice 33 km). Stále je to len také malé „rege“ pred legendárnym Vršičom alebo okružnou 105 km trasou Mojstrana–Pokljuka-Bohinj-Bled-Jesenice-Mojstrana, o ktorej si môžme napísať nabudúce.

Celkovo na tomto výjazde našliapete 66 km (72 km s Planicou) a prevýšenie nebude viac ako 700 metrov, čo sú čísla príjemné pre hobíkov, ktorí si chcú užiť naozaj nádherné prostredie, „neodpáliť sa“ a ktorí nehľadajú veľké cyklistické méty ani výškové metre na Strave . GPX si môžete stiahnuť na tomto odkaze.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up50thumb_down comments 15 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Ostrov Elba – malý/veľký (nielen) cyklistický raj – 1. časť

Ostrov Elba – malý/veľký (nielen) cyklistický raj – 1. časť

Legenda hovorí, že po tom, ako sa roztrhli perly na čelenke Tyrrhénskej venuše a spadli do mora, vytvorili 7 ostrovov, ktoré dodnes tvoria najkrajšie perly Stredomoria – Elba, Capraia, Giglio, Pianosa, Montecristo, Gorgona a Giannutri.
Výzva 3 000 - vyber si pohorie a nastúpaj 3 kilometre

Výzva 3 000 - vyber si pohorie a nastúpaj 3 kilometre

Ako vyzerá takáto jazda v Malých Karpatoch, aké cestičky pre cestný bicykel sa dajú v tomto pohorí objaviť a aká dlhá jazda je na tieto výškové metre potrebná?
Tip na výlet: Viszlát v Komárne! ... alebo dole Váhom na bicykli

Tip na výlet: Viszlát v Komárne! ... alebo dole Váhom na bicykli

Severoslovák si povie – južné Slovensko na bicykli? Čo tam? Prečo? Ale ako by porotca z jednej nemenovanej talentovej súťaže povedal – „neskúsiš, nevieš...“ A tak som skúsil a už viem. A ako by Adam Ďurica povedal – Ja nééé-ľu-tu-jem!
keyboard_arrow_up