Na Giro d’Italia nás čaká Zoncolan. Aké je si ho vyšliapať?

Dnes nás na Giro d’Italia čaká horská etapa s koncovkou na Zoncolane. V dnešnom článku vám tento pekelný kopec popíšem z vlastnej skúsenosti.

Najprv trošku teórie

Tohtoročná 14. etapa Giro d’Italia bude siedmykrát v histórii pretekov končiť na kopci Monte Zoncolan, avšak prvýkrát, čo sa na neho jazdci doslova vyšplhajú z druhej strany, teda zo Sutria a nie z Ovara. Stúpanie zo Sutria je dlhšie (13,5 km) oproti Ovaru (10,5 km) a teda aj trochu ľahšie, ale fakt len trochu. Priemerný sklon z Ovara je 11,5 %, zo Sutria 8,9 %, pričom v oboch prípadoch nastúpate viac ako 1 200 výškových metrov.

Je vysoko pravdepodobné, že sa na ňom bude lámať chleba, keďže stúpanie je ostré a priam láka na veľké časové rozostupy v cieli. Samozrejme, stále sme v druhom týždni, čiže o konečnom výsledku by sme ešte hovoriť nemali. Poslednýkrát sa išiel Zoncolan v roku 2018, keď na ňom len tesne vyhral Chris Froome pred ružovým Simonom Yatesom. No a práve vtedy sme tam boli aj my, teda o týždeň neskôr.

Neúprosný Zoncolan

Do Talianska chodíme každý rok s malou partiou z bratislavského klubu, ktorý väčšinou organizátori na pretekoch nevedia vysloviť, Expendables Cycling Team. Vždy sem chodíme, teda chodili sme, kým sa všetko nezatvorilo, na konci mája. Zvyčajne sme jeden z piatich dní išli nejakú časť etapy z Giro d’Italia a počkali jazdcov na vrchu niektorého z kopcov.


V roku 2018 sme spravili zmenu, pretože už nás nebavilo čakať 2 hodiny, kým sa dovalia profíci, a tak sme išli o týždeň neskôr, aby sme si Monte Zoncolan užili. Predsa len na vrchu je dosť málo miesta a aj na videu môžete vidieť, že skrz divákov nevidíte ani na zem.


Mimochodom na Zoncolan je super dostupnosť, pretože z Bratislavy ste tam za približne 6 hodín a v okolí máte ďalšie kopce. My sme bývali napríklad pod Monte Crostis, ktorý si pravdepodobne užijete viac ako Zoncolan (nie je taký strmý).


Pre upresnenie, na Zoncolan vedú tri cesty (myslím asfaltové, pretože môžete ísť aj lanovkou). Zo spomínaného Ovara a Sutria a ešte je aj bonusová uzučká cesta z Prioly, ktorá je vedľa Sutria. Cesta z Prioly sa napojí na cestu zo Sutria asi štyri kilometre pod vrcholom.

Hor sa na Zoncolan

Povedať si, idem na Zoncolan, nie je žiadna sranda. Kto už dlhšie bicykluje a pokukuje po zahraničných kopcoch, tak vie, že Zoncolan patrí medzi najťažšie. Aj keď jazdím cestu pomerne dlho a myslím si, že som na slovenské amatérske pomery slušný vrchár, tak Zoncolan ma dosť preveril.

V roku 2018 som ešte jazdil Canyon CF SL na Shimane 105. Našťastie som tam mal kompakt (50-34), teraz už mám 52-36. A našťastie som počúval brata, ktorý tam už bol a hovoril, že 28 zubov vzadu ti nebude stačiť, namontuj niečo väčšie. Úlohu som splnil a namontoval 32-ku, avšak ani to veľmi nepomohlo.


Naša etapa na Monte Zoncolan bola posledná kráľovská etapa nášho malého etapáku. Celá skupina mala naplánovaný okruh z Ravasceletta cez Ovaro na Zoncolan a odtiaľ do Sutria a opäť do Ravasceletta. Priznám sa, že pocity som mal zmiešané. Všetci mudrovali, aké to je ťažké a ja som sa len obával, že hádam niekde nezastanem, aby som si vydýchol, veď to je výsmech (mimochodom, na Zoncolane to nie je nič nové).


Výšľap z Ovara je najťažší a má byť prečo. Dokazuje to aj brána pod ním, na ktorej je nápis “La porta dell’Inferno”, v preklade dvere do pekla. Za týmito dverami vás čaká 6 kilometrov, ktoré majú v priemere sklon viac ako 13 %. A dobre tušíte, že priemer je veľmi klamlivý a v skutočnosti sú tu pasáže s 15 % či 20 %. Miernejšie úseky prídu až ku koncu, kedy prechádzate cez dva ikonické tunely. Záver je opäť strmší, avšak je to už fakt len čerešnička na torte, ktorá trvá 500 metrov.


A pocity? Dosť zlé. Kopec si neužijete, ani si neviete povedať, že idem pritlačiť alebo idem sa len tak povoziť. Na ceste z Ovara tlačíte furt a väčšinou v stoji. Aspoň ja som v kombinácii 34/32 bol skoro vždy v stoji a verte, dosť z toho bolia kríže. Našťastie som ale nemusel zastaviť.


Keď sa lepšie pozriete na moju jazdu zo Stravy, uvidíte priemer 8 km/h, čo už je mimochodom nadpriemerný výkon na Zoncolane, doplazíte sa a nespadnete do boku. Slabší v našej skupine atakovali 6 kilometrov za hodinu.

Dajme si to aj z druhej strany

Po výšľape prišiel taký nápad s kamarátom Matejom Mydlom (pre väčšinu známy ako Shrek), že či si to nedáme aj zo Sutria, keď už sme prišli až z Bratislavy. A tak sami dvaja sme po zjazde išli aj Zoncolan zo Sutria.


Cesta zo Sutria je aj hlavnou cestou do lyžiarskeho strediska na Zoncolane, po ktorej chodia aj autá, čiže je širšia a väčšinou tu stretnete športové autá a motorkárov. Až samotný záver na vrchol za lyžiarskym strediskom sú ostrejšie pasáže. Presnejšie, posledné 3 kilometre majú sklon v priemere 13 %. Celkovo je ale výšľap komfortnejší a menej z neho bolia kríže. Mne to na rozlúčku so Zoncolanom stačilo, Matej si dal aj poslednú tretiu trasu cez Priolu.

Kto zahviezdi?

Uvidíme, ako sa profíci popasujú s Monte Zoncolanom. Pravdou je, že Zoncolan o víťazovi ešte nerozhodne, keďže sme stále v druhom týždni a kľúčové horské etapy a zlomový tretí týždeň je stále pred nami. Pravdepodobne to bude niekto z radu vrchárov ako Gulio Ciccone, Hugh Carthy alebo Egan Bernal či Aleksandr Vlasov. Samozrejme, prekvapiť môžu aj jazdci, ktorí na prvého Egana Bernala strácajú viac času a nemajú síl to dobiehať. To znamená, že budú viac riskovať. Netreba zabúdať ani na Simona Yatesa, ktorý bol práve na Zoncolane pred troma rokmi druhý za Chrisom Froomom.

A čo si myslíte vy, kto bude víťazom dnešnej etapy na Zoncolan?