Adam a jeho prvých 200 km alebo moja obľúbená trasa na Orave

Adam a jeho prvých 200 km alebo moja obľúbená trasa na Orave

Za posledné 3 roky boli všetky moje švihy cez 200 km na žiletke práve na tejto trase. Stala sa mojou srdcovkou a dnes vám ju predstavíme v trochu netradičnom zložení.

Ako som už naznačil v článku zo Španej doliny, zranenie ma prinútilo dať si pauzu od skutočného MTB, s čím samozrejme súvisí aj tvorba obsahu. Každopádne som bol rád, že na asfalte pri troche opatrnosti nebola bolesť veľká a ani pri dlhšom švihu telo neprotestovalo. Začali sme teda našimi obľúbenými stúpaniami a po ceste z natáčania z Adama vypadlo, že ešte nikdy nebol 200 km. Len na úvod dodám, že Adam je tiež taký zaujímavý "mix", kedy sa síce profiluje ako enduro jazdec, veď je bývalý zjazdár, ale bavia ho aj cestné švihy – a to aj na gravel bicykli. To, ako „pričuchol“ k väčším porciám kilometrov a výškových metrov, potom nájdete v našom nedávnom rozhovore. Teda nejednalo sa o žiadne týranie chudáka „enduristu“ nekonečnými kilometrami na asfalte.



Keď sa povie viac ako 200 km (mimo terén), okamžite mi napadne moja obľúbená trasa na Oravu. V podstate za posledné 3 roky som nikde inde viac ako 200 km nebol – teda ak vynecháme rôzne MTB etrémne výjazdy a preteky, z ktorých tu vždy nájdete nejaký report. Prvý raz som ju šiel sám, potom s Jančim Halikom, kedy sme ju preleteli priemerkou cez 33 km/h a teraz s Adamom. Ak sa ma spýtate prečo, odpoviem...jednoducho ma vždy nadchne. Ale vždy v nej bola nejaká malá, či väčšia zmena, no základ ostáva. Veď chodiť na „nákupy do Poľska“ sa predsa oplatí.

A keď už sme sa na ňu s Adamom vydali, samozrejme sme všetko zdokumentovali. Viac už vo videjku a nižšie ešte doplním pár svojich postrehov k trase, ale aj menej veselým veciam.



Záznam v aplikácii STRAVA, možnosť stiahnuť GPX tu.

Malý poklad menom Vychylovka


Pôvodným plánom bolo ísť cez Novú Bystricu a následne „novou“ cestou do Oravskej Lesnej. Kto tu už bol, určite mi dá za pravdu, že cesta a stúpanie je zážitok, pričom sa hore odmeníte výhľadom z obrovského viaduktu na Veľký Rozsutec. Lenže ako hovorím do kamery pri ceduľke, napadne mi, prečo neskúsime Vychylovku. Tí starší si určite ešte pamätajú, že Vychylovka tvorila v podstate jediný prechod na Oravu a bola postrachom pre autá. Ako dieťa si pamätám, keď sme chceli pozrieť babku v Námestove, starý otec o tejto ceste nechcel ani počuť. Takže sa chodilo klasicky cez Dolný Kubín. A dôvod? No cesta bola jednoducho rozbitá a úzka, stará ŠKODA tam „kvíkala“ a človek mal pocit, že sa rozsype...



Rovnako si pamätám, že som tade išiel veľmi dávno aj na cestnom bicykli a tiež mi neprišla ako extra zážitok. Dôvod? No na úzkych a „nabombovaných“ plášťoch a hliníkovom ráme veru žiadna hitparáda. Lenže doba sa poriadne zmenila a dnešné žiletky sú tiež o niečom inom.



Najmä objemnejšie a odolné plášte, nižší tlak, subtílne zadné stavby, karbón spravia obrovský rozdiel. Takže 28 mm Pirelli Cinturato si so všetkým poradili a Adam na graveli s 35 mm Panaracermi si chrochtal ešte viac. Čo je najväčším prínosom podobných cestičiek? Ste na nich v podstate sami a čím viac mimo hlavnú cestu, tým lepšie...



Raj v Oraviciach


Ak vynechám Oravskú priehradu a prechod cez múr, ďalším zážitkom je cesta cez Oravice. Taký malý raj skoro na hraniciach s Poľskom. Vo Vitanovej odbočíte a opäť ste na ceste skoro sami, navyše cesta dostala na mnohých miestach nový koberec.



Pre nás to bolo postupné naberanie kurzu späť domov a rovnako príchod fajného protivetra, ktorý robil spoločnosť až do Žiliny. Každopádne späť k Oraviciam, kde nájdete okrem iného aj termálne bazény, lanovky a celkovo tvoria významné stredisko turistiky. No a prostredie okolo...nádhera. Viem si predstaviť stráviť v týchto miestach aj peknú letnú dovolenku, kedy ste doslova pod horami, no vyhnete sa davom ako na známejších miestach – veď viete, čo mám na mysli.



Ťatliakova chata – bonus pre náročných


Za Oravicami čaká ešte jedno dlhšie stúpanie, pár brdkov a cesta vás vypľuje v Zuberci. A ten ponúka jeden skutočný bonus pre fajnšmekrov – Ťatliakovu chatu vo výške 1 394 m n.m.. Keď som šiel túto trasu prvý raz, pridal som si tých cca 650 výškových metrov. Bola pôvodne v pláne aj teraz, no tesne predtým upravujem plán, aby sme zbytočne „nehrotili“.
Základom je dobrá kondícia, no od určitej hranice je to viac o odolnosti voči únave a „nastavení“ mysle.
Viem, že vtedy som toho mal vážne dosť a treba sa ešte dostať domov. Myslím, že nakoniec veľmi rozumná voľba a tiež ešte jeden dôvod. Stúpanie na Ťatliačku je doslova lahôdka, ktorá si zaslúži samostatnú „kapitolu“ v našej sérii najkrajších stúpaní. A rovno dodám, že sme ju minulý týždeň natočili a máte sa na čo tešiť – to už sme sa do Zuberca doviezli na aute ako páni. Zvyšky poriadnej zimy dali všetkému atmosféru ako na nedávnom Gire. Aj keď teda nepršalo...



Masaker cez Dolný Kubín


Aby nebolo všetko len idylické, trasa má aj jedno úskalie. Až na pár úsekov ste v podstate veľmi často mimo hlavné ťahy. Ako odbočíte na Lutiše, je pokoj, do Novej Bystrice ide navyše cyklotrasa, Vychylovka je idylka pre samotárov, prejdete cez priehradný múr a do Trstenej tiež nikto, Oravice som spomínal, rovnako Zuberec. Ale v Podbieli sa napojíte na hlavnú cestu a začína vaša malá časovka. Teda hlavne, keď idete cez pracovný týždeň, odporúčam zapnúť motory, švihnúť si a rovnako sa poriadne sústrediť. Úzka krajnica, množstvo kamiónov a miestami aj dosť rozbitá cesta. Pred Dolným Kubínom sa ešte odpojíte a máte zase pohodu, no potom príde asi najhoršia časť. Úsek Dolný Kubín – Párnica.



Takže za mňa odporúčam rozhodne nedeľu, prípadne nejaký sviatok. Inak som vás varoval. Na ceste z Párnice popod Malú Fatru tiež nebudete sami, no tu už nejazdia kamióny. Ale rovno musím dodať, že práve kamionisti sa správali zo všetkých najlepšie. Každý jeden, ktorý nás obiehal, počkal a následne pekne obišiel, za čo som vždy pekne poďakoval. Ako spomínal aj Cepo v nedávnom článku, treba radšej poďakovať dobrým vodičom, ako ukazovať rôzne „gestá“, pretože tým ničomu nepomôžeme.

A teraz skutočne smutná správa. Práve v ten deň totiž zahynul na ceste Adrián Babič o čom ste zrejme počuli. Výborný slovenský cyklistika a reprezentant. Samotná téma bezpečnosti je veľmi komplexná a aj v tomto smere chceme pomôcť, ale za mňa teraz jedna vec. Nie všetko sa dá ovplyvniť, no môžem ovplyvniť aspoň svoje správanie a bez ohľadu, či bude alebo nebude zákon o 1,5 metri. Ak viem, že ma čaká podobný úsek, nerozptyľujem sa, nekvákam s kolegom, nepočúvam nebodaj hudbu (čo je inak podľa mňa celkovo totálna hlúposť) a sústredím sa na situáciu okolo – preto mi ani nenapadlo tam "šaškovať" s kamerou a niečo točiť. Pozerám sa, čo ide za mnou, či niekto nezačína predbiehať oproti, či vodič má očný kontakt a dá mi prednosť - jednoducho predvídam dopredu ako sa len dá. Dôvod, prečo ma asi nikdy neuvidíte na cestách v skupine a nebodaj pri družnej debate...vtedy sa necítim dobre, nemám potrebný prehľad a nemôžem rýchlo reagovať. Rovnako sa viem vcítiť do kože vodičov, ktorí sa trmácajú v strese z práce/do práce a trochu menej chápu našu radosť zo športu. Ak by sme na takej úzkej ceste vytvárali ešte ďalšiu kolónu jazdou vedľa seba, šiel by som proti svojej mantre – nerobiť ostatným to, čo by vadilo aj mne. Môj pohľad na vec, ktorá je podľa mňa skutočne komplexná s množstvom odlišných názorov...

Dobrý parťák je základ


No a na záver ešte musím pochváliť Adama. Dal to úplne s prehľadom a hlavne sa mi s ním veľmi dobre jazdí. Nerobí blbosti, neplaší sa na začiatku, keď si povieme, že ideme pohodu, ideme pohodu. No keď treba, vie prišliapnuť ako napr. v spomínanom úseku, prípadne keď sa trochu „šponujeme“ do kopca. A rovnako nehádže vlny.

A myslím, že rovnako okúsil, že skutočne dlhé výjazdy sú z veľkej časti o hlave. Samozrejme základom je dobrá kondícia, no od určitej hranice je to viac o odolnosti voči únave a „nastavení“ mysle. Podobný pocit veľmi dobre poznám a čím väčší extrém, tým viac si ho vychutnávam. A práve podobný pocit je akousi drogou, prečo ľudia podstupujú rôzne výzvy.



Myslím, že na dnes aj stačí a dúfam, že sme vás aspoň trochu motivovali, priniesli dobrú náladu, prípadne ukázali ďalšie pekná miesta a kúsok nášho Slovenska. Akurát včera som si doprial po dlhom čase poriadne MTB a rameno už celkom drží. Takže sa opäť môžeme pustiť viac do terénu, ktorý mi skutočne poriadne chýbal. Držte sa a hlavne bezpečne!
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up97thumb_down comments 32 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Výzva 3 000 - vyber si pohorie a nastúpaj 3 kilometre

Výzva 3 000 - vyber si pohorie a nastúpaj 3 kilometre

Ako vyzerá takáto jazda v Malých Karpatoch, aké cestičky pre cestný bicykel sa dajú v tomto pohorí objaviť a aká dlhá jazda je na tieto výškové metre potrebná?
Video: Ako zaujímavo a efektne odfotiť bicykel? play_arrow

Video: Ako zaujímavo a efektne odfotiť bicykel?

Pre peknú fotku biku nemusíte byť profesionálny fotograf, pomôcť vám môže týchto pár odporúčaní.
Ako som minulý rok dobyl Everest?

Ako som minulý rok dobyl Everest?

Odkedy som sa v apríli 2020 dočítal o výzve Everesting, vŕtala mi táto myšlienka hlavou. Už za necelého dva a pol mesiaca som o štvrť na tri v noci víťazoslávne zdvíhal bicykel nad hlavu.
keyboard_arrow_up