Reportáž: 2. kolo HES alebo ako si užívam hornonitrianske enduro na hardtaili

Trieda agresívnych hardtailov je na svete už nejaký ten piatok a podľa mňa sa výrobcom podarilo celkom trefne vyplniť dieru na trhu.

Určite nie som jediný, koho po pár rokoch v sedle „celopéra“ tento druh bicykla omrzel (dôkazom je aj častý výskyt tejto témy v článkoch) a vrátil sa späť ku koreňom - k “pevňáku”. Ale prečo vlastne? Vlastnil som celkovo 3 “fully”, ktoré mi určite pomohli ku “skillu“ a posunuli hranice jazdenia tým správnym smerom, za čo im ďakujem. No, poznáte to, časom vás ten komfort a pohodlie omrzí, ak teda nevyužívate potenciál vysokých zdvihov na to, k čomu boli určené. Samozrejme, nemám nič proti celoodpruženým bicyklom a nikomu svoj názor nevnucujem. Možno sa časom opäť k nemu vrátim aj ja, preto nechám výber bicykla na každého z vás. Výhody jednej aj druhej kategórie určite dobre poznáte a preto to ďalej bude už len môj príbeh.

Smer Baťove traily

Už sú to viac ako dva roky, čo som hrdým majiteľom „pluskového“ HT a bolo to práve v júni, kedy som ho prvýkrát pokrstil na Hornonitrianskej Enduro Sérii v Partizánskom, kde sa uplynulý víkend konal už jej tretí ročník. Od mojej prvej návštevy sa počet „RS“ nezmenil a tak nás pod salašom v Partizánskom čakajú opäť tri merané traily. Keďže som minulý ročník vynechal, bol som zvedavý, čo nové chalani prichystali. Vstávam o šiestej ráno, sadám do auta a mierim plný očakávaní do „Baťovho“ regiónu.

Našťastie chalani, ktorí túto sériu organizujú, sa nezmenili. Sú ochotní, zohratí, jednoducho tí správni “týpci” a tak je organizácia na vysokej úrovni. Po rýchlej a bezproblémovej registrácii si len užívam atmosféru naokolo a trpezlivo čakám na čas do štartu. Najdôležitejší na mojom HT s tlstými gumami je asi tlak v pneumatikách a keďže je veľmi sucho a prašno, utekám ešte dofúknuť zopár „psov“ do pneu. Keby som aj bol dostal defekt, organizátor má k dispozícii servisný balíček od MTBIKER shopu, kde by mi zadarmo dali novú.

Štartujeme

Všetko ide, ako má a po krátkom „riders meetingu“, pár minút po desiatej, odštartovalo prvých 10 enduro nadšencov. Štartuje sa po desiatich v skupine a tak po pár minútach štartujem aj ja. Hneď pár sekúnd po štarte odbočím prudko doľava hore kopcom na výstupový trail. Ten vedie krásnym singláčom vlniacim sa v lese. Prostredie je veľmi pekné, no trail dá menej zdatným bikerom zabrať. Už po pár sto metroch vidím „ťažkoodencov“ na enduro strojoch tlačiť popri bicykli. To ale nie je náš prípad. Poctivo sme sa vydriapali na štart prvej RS približne po niečo viac ako štyroch kilometroch. Keby sa merali aj transfery, bol by som víťaz . Pred štartom prvej rýchlostnej skúšky sa tvoril dlhší rad, no netrvalo dlho a boli sme na rade. Medzi jednotlivými jazdcami bol časový úsek asi 30 sekúnd. Všade naokolo vidím nastajlovaných „endurákov“ a tak začínam pociťovať mierny diskomfort na mojom trailbiku . Tri, dva, jeden a už dupeme do pedálov, čo to dá.

Adrenalín stúpa

Prvá RS má dlhší, šliapavý úvod, ktorý vás dovedie na „Buddy trail“. Ten je veľmi rýchly, hravý a v tomto prašnom počasí až nebezpečne šmykľavý. Jeho čerešničkou na torte je „Step-up“, pred ktorým naberiete rýchlosť skokom z drevenej lávky. Pre jazdcov, ktorí sú tu prvýkrát a jazdia takpovediac „na oči“, zaujímavé prekvapenie . Prvá, najdlhšia RS úspešne za nami a tak pokračujeme na druhú po rovnakom výstupovom traile. Na druhej meranej skúške nás čakala občerstvovačka, kde musím pochváliť čapované pivko a celkom bohatý výber ovocia a sladkostí. Po kvalitnej kombinácii malého „Baťáka“ s melónom a banánom sa ponáhľam na štart. Možno budem vďaka nim rýchlejší . Druhý trail bol presne podľa môjho gusta. Rýchly, šliapavý flowtrail posiaty miestami menšími či väčšími kameňmi a skalami, tu a tam nejaké tie korene, menšie skoky, úsmev na tvári. To pravé orechové pre môj nízkozdvihový hardtail. Tu vysoké zdvihy netreba! Jasné, niektoré úseky nás vytrestali, vyhŕkali, s fullom by boli komfortnejšie, no s vedomím, že sa musíte viac koncentrovať a bicykel vám toho toľko neodpustí, je to väčšia zábava a adrenalín stúpa .


Druhá RS bola kratšia, rýchlejšia a tak doslova po pár minútach mierime na tú poslednú. Tá má svoj vlastný výšľapový chodník, ktorý sa cik-cakovito točí pomedzi stromy. Miestami je dosť strmý s prudkými zákrutami čiže potrápi aj ten. Je to ale viac-menej príjemné šliapanie lesom a tak je aj cesta smerom hore zábavnejšia. Po asi 20 minútach sme pred štartom posledného meraného úseku. Ten sa kľukatil lesom podobne ako jeho výstupový variant a znovu to bol rýchly trail s množstvom klopených zákrut, rýchlych točiek, zopár skokov, dvojvĺn a k tomu popri trati najviac povzbudzujúcich divákov, ktorí vás ženú vpred. Pecka! Druhé kolo tejto série sme vďaka bohu zvládli bez pádov a zranení a teším sa už na to tretie, ktoré nás privíta až po prázdninách 5. septembra vo Veľkej Lehôtke.

Dokonalá zábava

A ako som si to enduro užil? Na 100%! Takýchto podujatí je na Slovensku veľmi málo a preto som veľkým fanúšikom celej tejto série. Veľká vďaka organizátorom za skvelo zvládnuté preteky. Píšem len superlatívy lebo mi naozaj nenapadá nič, čo by sa dalo vytknúť. Len tak ďalej!


Preteky ubehli ako voda, bola to približne len jedna hodinka a cca 10,8 km spolu s transfermi. Do vyhlásenia výsledkov zostávalo ešte asi dve hodinky času a tak som čakanie využil na poobedňajší „šlofík“ v aute . Krátko pred pätnástou už bolo všetko jasné a výsledky zverejnené.

Ako to dopadlo?

Kategóriu mužov vyhral Juraj Straka s časom 07 minút 15.3 sekúnd. Za ním sa s 3-sekundovým oneskorením umiestnil víťaz prvého kola Lukáš Lukáč. Víťaznú trojku uzavrel Ondrej Drozd s časom 07:34.2. Zo žien vyhrala Radka Sližiková s časom 8 minút 55.9 sekúnd. Druhá prišla do cieľa Michaela Stankociová a tretia preťala cieľovú čiaru Eva Cifrová. Jakub Mudrák zobral víťazstvo v kategórii Juniorov. O druhé miesto sa pobil Adam Hricko so Sebastiánom Novodomcom. Adam bol tentokrát o 3,5 sekundy rýchlejší. Posledná kategória patrila ebikom. Tu s prehľadom vyhral Andrej Slivka s časom 7 minút 38.3 sekúnd. Druhé miesto vyhral Luboš Vičík, ktorý porazil Dušana Knapca len o neuveriteľnú jednu stotinu.

Podpora pretekov

V prvom kole MTBIKER úspešne odštartoval spoluprácu s chalanmi z Hornonitrianskych stôp, ktorí pre nás pripravili akciu plnú parádneho jazdenia a pohody. Vďaka práve tvojej podpore a nakupovaním na e-shope môžu podporiť aj túto akciu. Ak si skôr XC-čkár a baví ťa šliapať dlhé trate, pripravovaný MTBIKER Novodubnický maratón je ako stvorený pre teba. Naopak, pre ľudí, čo bicyklovanie berú ako hobby a radi sa vozia v prírode a obdivujú ju, je k dispozícii cykloturistika v podaní MTBIKER Častovský cyklookruh. Keďže sa nejedná o preteky, akcia je vhodná pre ľudí všetkých vekových a výkonnostných kategórií.

Ohľaduplnosť

Či už na bicykli trénuješ, jazdíš len tak pre radosť alebo sa chodíš hecovať na skoky, dávaj pozor na okoloidúcich a buď ohľaduplný. Nikto z nás si predsa nechce pokaziť dobrý výjazd hádkou s turistom alebo vodičom a nikam to nevedie. Ak pôjdeme my cyklisti príkladom, verím, že časom si aj ostatní uvedomia, že do lesa a na cesty patríme aj my. Na to je najlepšie začať u seba a správať sa tak, ako by som chcel, aby sa ostatní správali ku mne. Jednoducho povedané, ohľaduplne.

Preto ťa vyzývam, aby si išiel ostatným cyklistom, vodičom a turistom príkladom, ako sa to má robiť a verím, že ľudia okolo teba sa pridajú.

Na záver už len dodám, že nie je dôležité, kto na čom jazdí, ale prísť do cieľa "celý", užiť si novú lokalitu a doniesť si domov ten blahodárny pocit z toho, že ste sa vôbec zúčastnili . Vidíme sa na ďalšom kole v septembri. Dovtedy trénujte a udržujte paniku!

Zdroj fotografií: Vladimír Králik - malykral