Známe aj menej známe vrcholy Levočských vrchov - 1. časť

Rozhodol som sa spísať „seriál“ o Levočských vrchoch. Ide o menej známe pohorie na severe Slovenska. Málo preskúmané, keďže zhruba 50 rokov na území bol zriadený vojenský výcvikový tábor Javorina.

No bohužiaľ, aj dosť poznačené ťažbou, ale nájde sa tu dosť miest, kde je doslova „panenská príroda“. Javorinku, kde sa nachádza pamätník SNP, zrejme dosť bikerov poznáte. Teda tí, čo ste absolvovali Levočský MTB maratón. Pritom taký Chmeľov, alebo Kuligura asi nikomu (okrem domácich) nič nehovorí a pritom majú čo ponúknuť.

Javorinka (1 154 m n.m.)

Začnem asi najznámejším vrchom. V zozname vrcholov tohto pohoria podľa nadmorskej výšky mu patrí 21. priečka. Za dobrého počasia je odtiaľ pekný výhľad na Tatry, tie samozrejme vidieť z viacerých kopcov v pohorí. Vrchol je známy pamätníkom SNP. Postavený bol v roku 1965 obetiam leteckého nešťastia z druhej svetovej vojny. Zdravotnícke lietadlo zostrelené nemeckou stíhačkou. Nachádza sa tu aj vrtuľa z lietadla, preto tento kopec domáci zvyknú volať aj „Vertuľa“. Dosť bolo histórie, poďme k trase, ako sa sem dostať. Tých je viacero, vrch je bližšie prístupný z levočskej strany. Za obcou Levočská dolina sa treba držať červeného „C“, od rázcestia Podhrby cesta stúpa k chate Hrby.


Štrková cesta, občas deravý asfalt. Od chaty Hrby po modrom „C“ k pamätníku. Tú chatu si ale nepredstaujte ako miesto, kde si na polceste dáte „čapované“. Všetky chaty, ktoré časom spomeniem, sú len poľovnícke objekty. Z Levočskej doliny to máte hore cca 8 km a okolo 500 výškových. Rovnaké parametre sú aj na druhom variante z Levočskej doliny po žltej a od rázcestia Kozí hrb (niektoré názvy sú fakt zvláštne a podľa čoho je tento, fakt netuším). Tu sa jedná čisto o prírodný štrkovo-makadamový povrch. Je to to prvé stúpanie na Levočskom maratóne.


Vrátim sa ešte k chate Hrby, z opačnej strany vedie kratšie asfaltové stúpanie z obce Torysky po modrej TZ. Tých možností je veľa, môžem spomenúť aj obec Závada, z ktorej sa sem dá napojiť, buď po asfaltovom zjazde po červenom, alebo „skratkou“ po lúke za dedinou po žltom „C“. Asfaltka vás „vypľuje“ pri rázcestí Podhrby a žlté k chate Hrby. Všetko sa dá poprepájať a je len na vás, ako si to nakombinujete. Ja som z Kežmarku, tak to mám hore trochu dlhšie. No možností mám tiež viacero, či už cez Ľubickú dolinu k chate Gehuľa a cez spomínaný Kozí hrb, k chate Gehuľa môžem zvoliť aj viac asfaltový presun okolo zaniknutej obce Ruskinovce, kde už je len malý kostolík.


Aj to nanovo postavený, celá dedina bola v roku 1952 zrovnaná so zemou, a dedina to nebola malá. Na Javorinku chodím často a formou výjazdu radšej opíšem tie menej známe vrchy. Snáď vás nenudím, ešte som len začal.

• Výjazd so zaujímavým okruhom cez obec Torysky.

Javorina (1 225 m n.m.)

Z Javorinky to je na Javorinu len kúsok. Čo sa týka výšky, patrí mu jedenáste miesto. Na vrchole sa nachádza smerovník s vrcholovou knižkou (údaj o nadmorskej výške je nesprávny). Zhruba 80 m ďalej sa nachádza „lavička lásky“ s pekným výhľadom na okolie, teda až na tie holoruby.


Momentálne tam začína „rásť“ vyhliadková veža, ktorá bude vysoká 35 m. Dúfam, že bude aspoň pekná, narozdiel od tej na Štrbskom plese. Čo sa týka prístupu, tak z Javorinky treba pokračovať po hrebeni, modrom „C“ smer chata Vinná. Ani nie pol km a budete mať po ľavej strane odbočku, označenú červenou TZ. Hore to už je len kúsok, 350 m, ale s prevýšením 16 % (nieže mi ukradnete KOM-a ) Od miesta, kde bude vyhliadková veža, sa dá pokračovať po hrebeni, prejdete okolo jazierka a po chvíli sa napojíte na asfaltku v Kamennej dolke.

Odporúčam ísť pozrieť ešte neďaleký prameň Torysy vzdialený od Javorinky cca 5 km. Po hrebeni stále po modrom „C“ k k chate Vinná. Pekné výhľady napr. aj na Bachureň. Za chatou sa nachádza smerovník, odbočka do Torysiek. Po zhruba 2,5 km zjazdu sa nachádza krátka odbočka k prameňu. Mal by tam byť malý smerovník na tyčke, ale je to označené aj sprejom na lesnej asfaltke. Vo vyššej rýchlosti to ale ľahko miniete. Po obhliadke prameňa sa dá pokračovať ďalej dole do obce Torysky a odtiaľ napr. cez chatu Hrby do Levočskej doliny a máte pekný okruh. Možností je veľa.

• Výjazd na Javorinu aj s hrebeňom okolo jazierka + odbočka k prameňu Torysy.
• Variant s prejazdom Suchou dolinou z hrebeňa do Torysiek a zachádzkou k bývalej obci Dvorce.

Čierna hora (1 289 m n.m.) a Ihla (1 283 m n.m.)

Od najznámejších k najvyššiemu. Tento kopec sa ale nachádza o dosť ďalej, skôr povedané na opačnej strane. Najjednoduchší prístup je z obce Kolačkov v okrese Stará Ľubovňa. Za dedinou po pomyselnom vstupe do bývalého vojenského pásma na lesnej križovatke odbočiť doľava. Starší asfalt, štrk, aj panelová cesta. Po vyše 6 km sa cesta stočí doprava a povrch sa zmení na čisto prírodný, Čiernu horu už ale budete vidieť, tak to na prípadné odbočky nezláka, keďže cesta sa opäť stočí a začne poriadne stúpať. Záver je celkom slušná stojka, nejaký ten voľný kameň, prírodný povrch. Od spomínanej odbočky za Kolačkovom je to hore necelých 9 km s prevýšením 560 m. Značenie ale nehľadajte.


Druhou východiskovou obcou sú Ihľany v Kežmarskom okrese, odtiaľ väčšinou chodím. Nopriamo na Čiernu horu cesta nevedie, ale na susednú Ihlu (1 283 m), tretí najvyšší vrch. Odtiaľ potom po hrebeni na Čiernu horu. Ak si ale chcem dať dlhší výjazd, tak si to viem spojiť a z Ihľan okolo chaty Poľana sa napojím na stúpanie z Kolačkova. Z centra obce zo začiatku asfaltovým stúpaním ponad rómsku osadu, nebojte sa, obyvatelia sú v pohode. Osada je pod kopcom, veľa ich nestretnete a ešte ani raz som s nimi nemal problém, a to chodím často okolo. Stúpanie je celkom pohodové, o chvíľu vás privíta rampa, takých je tu plno, označovali hranice vojenského pásma. Hneď za rampou je odbočka doľava, dá sa aj odtiaľto dolinou okolo chaty Zimná studňa a Poľana, od nej potom strmo hore s napojením sa na červenú TZ. Ja ale väčšinou pokračujem ďalej na tú ďalšiu odbočku, je tam aj žltá tabuľka, so šípkou Ihla 7,8 km. Úvodné km sa idú fajn, po 600 m budete mať po ľavej ruke malú chatku s názvom Peklo.


Stúpa to mierne, od odbočky s ďalšou ceduľkou Ihla 2,6 km sa to už dvihne, kopec budete mať pred sebou. V závere treba kopec trochu obísť, ono vás to bude ťahať samo nájsť lepšiu cestu a neštverať sa priamo hore. Jedna cca pol km stojka vás ale aj tak neminie. To už sme ale na hrebeni medzi Ihlou a Čiernou horou. Vľavo na Ihlu a doprava na Čiernu horu. Hrebeň medzi týmito vrcholmi je taký hore – dole s peknými výhľadmi do dolín. Občas rúbanisko, teda hlavne svah pod Ihlou je čisté rúbanisko. Úsek medzi Ihlou a Čiernou horou má cca 1,5 km.

• Výjazd na Čiernu horu a Ihlu dlhším variantom.
• Kratší výšlap cez Ihľany.

Čierna kopa (1 180 m n.m.) – K rozhľadni na „Čarnej hure“

Tu sa trochu viac rozpíšem, vrch sa nachádza v "Levočákoch", ale pre mňa ako Kežmarčana na opačnom konci, kopec nad obcou Krásna Lúka v okrese Sabinov s peknou rozhľadňou. Nachádza sa na úbočí tohto kopca v nadmorskej výške 1 038 m. Nie je tou typickou vysokou, aké sa stavajú. Ide skôr o veľký prístrešok aj s malou pieckou, upraveným okolím a krížom. Fakt pekné miesto s výhľadom napr. na Čergov, Branisko, Bachureň. V mojom prípade to znamenalo výjazd v dĺžke takmer 150 km s 2 650 nastupanými metrami, čiže celodenka.

Výjazd som absolvoval v máji minulého roka, no viem, že sa tu určite ešte neraz vrátim. Hlavne v čase jesenných inverzií. Cestu tam som si chcel spestriť, ako sa len dalo, proste som to natiahol. Vždy, ak nie som v práci, tak som celý deň na biku, čas vtedy neriešim. Prvé stúpanie ma čaká na Malý Václavák (1 081 m) z obce Ihľany. Celé to má okolo 8 km a cca 400 výškových. Úvod má miernejšie stúpanie, dá sa povedať, že to stúpa až po 2 km, keď miniete po pravej strane potok. Záver trochu viac potrápi stúpaním v pár serpentínach.

Je to asfaltové stúpanie v dosť rozbitom stave. Odtiaľ sa dá pokračovať buď 20 km zjazdom do Starej Ľubovne, alebo po červenej TZ do Ružbách. Ja ale pokračujem po hrebeni modrou cyklotrasou do sedla pod Škapovou (ešte minulé leto sa to volalo Levočský Václavák) 4,5 m dlhý úsek so 100 m prevýšením, povrch tvorí väčšinou štrk, alebo zvyšky asfaltu. Toto miesto je akási lesná križovatka, opäť nie všetko je značené, značenie na tomto mieste opustím aj ja a klesám do doliny smer Tichý Potok, ale len nejakých 300 m a odbočujem doprava do stúpania okolo vrchu Škapová s krátkym zjazdom k chate Kameň (1 165 m).


Pomerne veľká poľovnícka chata, no v dosť zlom stave. Pokračujem po hrebeni s peknými výhľadmi do okolia, po pravej strane nechýba výhľad na Vysoké Tatry. Po následnom zjazde prichádzam na lúku, odtiaľ ma čaká ďalší pekný zjazd po lúke do obce Nižné Repaše. Neveľká obec, v ktorej sa nájde ešte pár dreveníc s ľudovou architektúrou, rovnako ako v susedných Vyšných Repašoch, Toryskách, Oľšavici. Pokračujem po ceste a kúsok za dedinou odbočujem do Blažovskej doliny. Dolina pomenovaná podľa ďalšej obce, ktorá bola zrovnaná so zemou. Po necelých 9 km prichádzam na miesto, kde stála táto pomerne veľká obec. Dnes tu je len na pamiatku postavená kaplnka a kúsok vedľa ruiny akejsi budovy.


Dá sa tu posedieť, prípadne niečo opiecť. V doline je aj možnosť občerstviť sa z prameňa, pri ceste je ceduľka pitná voda, prameň je asi 20 m od cesty. Niečo prejem a pokračujem v zjazde ďalej do obce Tichý Potok (okres Sabinov) a po ceste do susednej Brezovice (niektorí možno poznajú z pretekov Čarnohurec). Ďalší presun si trochu skrátim, lepšie povedané spestrím, aby som nemusel naokolo po asfalte cez dediny a na konci Brezovice odbočujem na poľnú cestu do obce Poloma, odkiaľ to je už len kúsok do susednej Krásnej Lúky.


V strede dediny je informačná tabuľa o rozhľadni, je to značené červenou TZ. 450 výškových a niečo cez 4,6 km. Údaje na tabuli sú trochu odlišné, z dôvodu, že ja som počítal aj s poľnou cestou nad dedinou. Celkom slušné stúpanie, úvod je po poľnej ceste za dedinou, potom nasleduje príjemné stúpanie lesom, cesta nahor sa kľukatí. Záver ma ale prekvapil. Množstvo voľných kameňov v strmej stojke na prašnom podklade. Miestami mi to pripomenulo stúpanie na Brnčalku.


Z rozhľadne je pekný výhľad, postavili ju miestni dobrovoľníci v roku 2012, dobrý nápad. Je tu dokonca aj piecka na drevo, je to kryté aj po bokoch, nielen strechou, tak aj v prípade zlého počasia sa tu dá dobre ukryť. Ja som mal ale slnečný májový deň. Pekné prostredie, neďaleko je skala na závesné lietanie. Po dlhšej pauze zjazd rovnako dole, inú trasu som nehľadal, čakala má ešte celkom „štreka“ naspäť, tak som sa nechcel zamotať.

Z Polomy „cez pole“ do Brezovice. Tichý Potok a naspäť som si to pozmenil 15 km stúpaním na Levočský Václavák, teda po novom sedlo pod Škapovou okolo chaty Hanigovská. Dlhé stúpanie, ale zabrať dá až ten záver a v nohách nad 100 km. Aj keď podľa času na Strave to ani zďaleka nevyzeralo, že by som už mal dosť. Ešte mám čas, tak po hrebeni na Javorinku (1 154 m) namiesto „len zjazdu domov“ cez Zadnú dolinu.


Makadamový zjazd k chate Gehuľa cez lúku Dvorčanka, hore na kopci sa nachádza zrúcanina chaty. Od chaty Gehuľa stále po zelenom „C“ okolo zrúcaniny chaty Sklenár, po tohtoročnej zime sa zrútila ďalšia časť múru. Pokračujem do sedla pod Krížovým vrchom. Nachádza sa tu socha sv. Huberta. Domáci nazývame toto sedlo aj jednoducho „Hubert“ práve podľa tejto drevenej sochy. Odtiaľ ma už čakal len asfaltový zjazd domov cez bývalú obec Ruskinovce. Tento môj návrat sa dá použiť ako výšľap na Javorinku k pamätníku SNP.

• Výjazd k rozhľadni.

O tomto vrchole som sa trochu viac rozpísal, ako som čakal a poňal som to formou výjazdu, ktorý som absolvoval. Snáď som vás neunudil a ďalšie vrcholy zrejme v pokračovaní môjho seriálu o Levočských vrchoch.