Tip na výlet: Veľká Rača - dominanta Kysuckých Beskýd

Najvyšší vrch na Kysuciach spojený s krásnou hrebeňovkou a vynikajúcimi výhľadmi je Veľká Rača a o poctivé jazdenie pre MTB nebude vôbec núdza.

Tento vrchol som mal v hľadáčiku už dlhšiu dobu. Predsa len je to dominanta a najvyšší kopec tohto kraja, no ja som sem akosi nikdy nezablúdil. Pochodil som už naše Tatry, Malú Fatru aj nejaké tie Alpy, ale sem ma to nikdy nelákalo. Až doteraz. Približne pred dvoma rokmi som si povedal, že sa tam raz vyberiem na bicykli. Plán sa nakoniec stal skutočnosťou a ja sa s vami chcem podeliť o svoje skúsenosti a zážitky.

Plán a štart

Rozhodol som sa využiť príchod kamaráta. Vždy si naplánujeme niečo pekné a nové, keď máme niekam vyraziť spolu. Ja vyrážam z Čadce, prechádzam cez chatársku časť Bukov a spúšťam sa do obce Oščadnica. Vyhol som sa hlavnej ceste a už som nazbieral nejaké výškové metre. Stretli sme sa pod obcou Oščadnica a smerovali po červenej cyklotrase cez Krásno nad Kysucou až do obce Klubina. Hneď tu sa nám ponúka alternatíva. Niektorí možno chodievajú na vrchol po zelenej cyklotrase. Ja som dostal tip od kamaráta vytvoriť si takýto okruh. Takže sme to pekne využili a po cyklotrase sme sa presunuli do obce Klubina.

Ráztocka dolina

V obci Klubina budeme pokračovať ďalej po modrej cyklotrase. Výhodou je tiché prostredie, krásne pohľady na prírodu a príjemné stúpanie. Na začiatok sa zahrejeme v príjemných troch percentách. Asi po troch kilometroch budeme po trase pokračovať vpravo a tu sa nám už sklon začne pomaly dvíhať. Stále to nie je nič náročné, cesta je pomerne nová a dá sa po nej vybehnúť aj na cesťáku. Nakoniec sa cyklotrasa znova jemne stočí vpravo a nás čaká posledný úsek stúpania pod vrchol Kýčera. Tu už pôjdeme hore po staršej zvážnici, ktorá je v dobrom stave a už dlhšie nevyužitá.


Kamarát, ktorý túto cestu pozná, nám znova poradil. Plán bol pokračovať po zelenej TZ, ale nakoniec sme pokračovali miernym zjazdom po modrej cyklotrase. Končili sme pri najbližšej odbočke vľavo. Keďže terén bol dosť kamenistý a ja som si prifúkol na asfaltový presun, tak teraz nadišiel čas niečo upustiť. Pokračujeme v stúpaní po neznačenej zvážnici až na samotný hrebeň a červenú TZ. Za túto radu kamarátovi ďakujem. Po vzhliadnutí parametrov v mapách by sme sa po zelenej TZ trápili a možno aj tlačili. Takto sme si vychutnali plynulé stúpanie a dobre sa zahriali pred hrebeňom.

Hrebeňovka na Veľkú Raču

Teraz nám začína to pravé chutné MTB s poctivým terénom. Táto červená TZ je veľmi obľúbená pre cyklistov, jazdí sa od Veľkej Rače až po Rycierovu horu. My teda pokračujeme k nášmu cieľu. Jazdu si naplno užívam, pekný singláč kopírujúci hrebeň. Občas nejaký menší zjazd, ale to netrvá dlho a prichádza prvá stojka k vrcholu Orol. Presahuje sklon 23 percent a pekne preverí techniku. Takých nás dnes čaká ešte dosť.


Je to naozaj krásna cestička pomedzi stromy a kríky s brusnicami. Veľa koreňov, kameňov a iných vecí preverí naše zručnosti a aj materiál. Nakoniec neďaleko Malej Rače musím zastaviť a dotiahnuť si povolený kufor na ľavej tretre. Kamarát mi medzičasom odskočil, mne to ale nevadí a idem si svoje tempo až hore. Cestou stretávame pár Poliakov na endurkách a kopu turistov tej istej národnosti. Musím povedať, že ma prekvapilo, keď sme cestou nestretli žiadneho Slováka.


Kufor dotiahnutý a môžem pokračovať. Chýba mi nejakých 150 výškových metrov, tak sa do toho obujem a pokračujem ďalej. Vyjdeme už nad pásmo lesa a výhľady sa nám krásne otvoria na okolie. Samozrejme, tu nič nekončí, a aby sa nohy nenudili, začínajú výživné stúpania po kamenných poliach. Niečo sa dá obísť a niečo si treba aj užiť. Možno si niekto spomenie na etapák Beskidy MTB Trophy. Tieto preteky sú legendárne a už neraz etapy viedli cez Veľkú Raču. Pre mňa síce náročná skúška a mal som naozaj veľký rešpekt. Nakoniec som zostal sám príjemne prekvapený, išlo mi to celkom pekne a vybehol som si tieto stúpania celkom svižne.

Cieľ

Pár posledných kamenných úsekov a vychádzam na vrchol. Výborný pocit a za odmenu rozhľad na celé okolie. Kto má chuť, môže vybehnúť aj na rozhľadňu a odtiaľ sa obzrieť na všetky svetové strany. My s kamarátom si spravíme pár fotiek. Nakoniec v chate doplníme vodu a dáme si miestne ochutené pivo. Kto má viac času, kľudne si môže objednať aj niečo pod zub. V ponuke boli sladké aj slané varianty jedál. Najhoršie už máme za sebou, teraz nás čaká už len zjazd do doliny.

Cesta nadol

Tak ako cesta nahor nebola zadarmo, nebude tomu inak ani cestou nadol. Pokračujeme na slovenskú stranu po zelenej TZ do lyžiarskeho strediska, teda k jeho horným staniciam. Začiatok zjazdu je dosť kamenistý a treba sa dostatočne sústrediť, aby ste si niekam „neľahli". Po niekoľkých výškových metroch sa dostávame k hornej stanici Lalíky, odtiaľ je už cesta nadol lepšia a ide sa príjemnejšie.

Prichádzame k zelenej cyklotrase. Spomínal som ju v úvode ako druhý variant. Po mojej skúsenosti ju veľmi neodporúčam a radšej si ju dajte ako zjazd. My sme sa rozhodli ísť po druhej časti cyklotrasy do časti Oščadnica-Lalíky. Zjazd je nenáročný, cestu používajú aj autá a tak treba byť viac obozretný. Po úspešnom zjazde sa naše cesty s kamarátom rozdeľujú a každý pokračujeme svojou cestou domov.

Pár informácií navyše

Dopraviť sa môžete aj vlastným autom, stačí zaparkovať niekde na parkovisku a pekným okruhom si vytvoriť túto trasu. Možnosť je aj využiť vlak a doviesť sa do mesta Krásno nad Kysucou. Naspäť vám stačí ísť zo stanice v Oščadnici. Ďalej môžete využiť ubytovanie v obci Oščadnica. Nájdete tu toho mnoho a výber je naozaj pestrý.

Čo sa týka bicyklov, tak ja som išiel na svojom fulle Orbea a kamarát na svojom HT od BMC. Takže pokojne sa to dá zvládnuť aj na HT. Ani jeden sme nemali teleskopickú sedlovku, takže ani to nebol problém. Samozrejme, jazda s ňou by bola určite komfortnejšia a to hlavne v zjazde. Tlaky na jazdu po hrebeni odporúčam nižšie. My sme si to cestou sfúkli. Inak nič extra sme zbalené so sebou nemali.

Sada na lepenie bezdušákov, nejaký ten multikľúč, pumpa, gély a voda. Počasie bolo stabilné, takže „fukerky" alebo nepremokavé bundy sme si brať nemuseli. Priznám sa, že aj teplotne to bolo pre mňa akurát. Tých 22 stupňov padlo vhod, síce hore bolo trochu chladnejšie, ale nie zima. Pri predstave nejakých 30 stupňov by to bol celkom pekný masaker, pretože ja veľmi horúčavy neobľubujem.

Parametre trasy

Dĺžka: 45 km

Prevýšenie: cca 1 000 metrov

Náročnosť: Ťažká

Na záver

Prikladám vám link na môj výjazd v sekcii výjazdy a podobne aj GPX súbor. Budem veľmi rád, ak sa inšpirujete a vyskúšate aj túto možnosť. Ak budete mať nejaké otázky ohľadom trasy či niečoho iného, pokojne mi napíšte. Rád si aj v komentároch prečítam vaše skúsenosti, ak ste už túto trasu absolvovali.