SPDH za jeden deň a so 4 tréningovými jazdami? Čo sa dá stihnúť?

SPDH za jeden deň a so 4 tréningovými jazdami? Čo sa dá stihnúť?

Čím viac na zjazdových pretekoch trénujem, tým rýchlejšie idem. To je jednoduchá matematika a je pravdivá, čo sa však dá dosiahnuť na SPDH za jeden deň s minimom tréningu?

Prvotný nápad


Ako všetci vieme, rok 2020 nebol, čo sa týka súťaží, príliš bohatý. Preteky sa rôzne rušili alebo sa presúvali na jeseň, aby mohli byť zrušené znova. Každý profík, ktorý súťaží preto, aby súťažil a dostal zo seba maximum, si v roku 2020 dal viac-menej nútenú pauzu. Myslím, že môžem povedať za všetkých, že pretekanie a pocit z dobre odvedenej práce začal chýbať aj nám, bežných jazdcom.



Už len kvôli tomuto pocitu sme sa v našom malom tíme (ktorý predstavíme v ďalšom článku) rozhodli zúčastniť sa 1. kola SPDH v Košútke, aj keď zjazd nie je naša primárna disciplína, ktorou je v našom prípade enduro. Pauza od posledných pretekov bola veľká, preto sme chceli zistiť, ako na tom sme v porovnaní s ostatnými jazdcami po jarných tréningoch a pod záštitou tímových sponzorov, s novými bicyklami a rôznymi vychytávkami a nastaveniami na nich.



Ako prebiehajú zjazdové preteky


Pre tých, čo nevedia, ako vyzerajú zjazdové preteky, je tu malá informačná vsuvka. Na preteky sa dá prísť už v piatok, kedy sú už trať a vývoz nachystané a človek tak môže dať poobede niekoľko jázd na súťažnej trati. V sobotu ráno prebieha registrácia a o desiatej hodine sa spúšťa lanovka, pričom sa dá jazdiť a trénovať až do večera. V nedeľu sa púšťa lanovka už o 8:30, pričom pred 11tou je koniec tréningu, je tak čas dať 2-3 jazdy.
V ten deň som musel posúvať svoje hranice viackrát, ako mi bolo pohodlné
Od 11tej až do 13tej hodiny prebiehajú kvalifikačné jazdy, na základe ktorých sú jazdci v príslušnej kategórii zoradení na štarte vo finálovej jazde. Čas z finálovej jazdy je následne konečný a určuje poradie v pretekoch, ak má človek šťastie, vylezie na stupienok víťazov, spraví si fotku a následne cestuje do najbližšieho “mekáča” popri ceste domov. Takto teda vyzerá klasický priebeh SPDH. V našom, respektíve v mojom, podaní však preteky prebiehali dosť odlišne.




Zvrat v deji


Samozrejme sme o pretekoch vedeli v dostatočnom predstihu. Dokonca sme si trošku upravili náš tréningový plán a to tak, že sme na našich endurách vyhľadávali skôr náročnejšie a rýchlejšie traily, pretože presne o tom zjazd je - jazdiť na rozbitej trase v úctyhodnej rýchlosti. Často sme trénovali intervaly. Chalani, teda Maťo a Sebo, si dokonca kvôli pravidlám (považujem za korektné) museli kúpiť chrániče chrbtice a lakťov.

Boli sme tak pripravení v sobotu ráno vyraziť na preteky, parádne si natrénovať súťažnú trať, vyskúšať rôzne stopy, prípadne aj zmeny v set-upoch bicyklov. Čo ale čert nechcel, niečo mi do toho v sobotu prišlo, nejdem špecifikovať čo, teda nemôžem ísť, štartovné je však zaplatené, tak teraz čo. A v tom mi to došlo, však ja som endurák, musím tú trať, aj keď je zjazdová, vedieť ísť na “prvú dobrú”. Chalani tak v sobotu ráno odchádzajú s ”napakovaným” autom smer Hriňová, ja ostávam doma.



Zmena stratégie


Od začiatku som teda vedel, že nemôžem trať natrénovať spôsobom, akým to je pre zjazdárov bežné. Ako som teda upravil svoju stratégiu vzhľadom na limitovaný čas?

  • Čas. Času je teda málo, od 8:30 ťahá vlek, to už musím byť na mieste určenia aspoň hodinu kvôli obhliadke trate. Čas budíka: 4:45. Po ceste si na prebudenie púšťam v aute nahlas cigánske hitovky. Tie mi znejú v hlave až do finálovej jazdy (čo môže súvisieť s výsledkom?).
  • Obhliadka trate. Keďže nemám čas skúšať rôzne možnosti v rámci súťažnej trate, je mojím cieľom si trať pozrieť, určiť si ideálnu stopu, tú si párkrát skúsiť a ísť do finálovej jazdy. Na trati sa tak ocitám úplne sám už o 6:30. Už z prvého pohľadu mi je jasné, že táto trať nepatrí medzi tie jednoduchšie a určite ma na endure v celku vytrestá. Stopy mám určené, idem si obliecť chrániče.
  • Skorý štart. Na dolnej stanici lanovky som sám, nikde nikoho. Pán vlekár vychádza z búdy a hovorí, že si ešte chvíľu musím počkať, kým rozbehnú lanovku. Jasné, môžem počkať...však nemám sa kam ponáhľať, vôbec nikam. Prvé dve jazdy som absolvoval bez prítomnosti iného pretekára. Stopy, ktoré som si určil, fungujú v celku dobre.
  • “Gule” z ocele. Odkedy jazdím enduro, čomu je už asi tak päť rokov, nie som kvôli absencii skokov na enduro tratiach zvyknutý skákať väčšie skoky. Zo skúsenosti z roku 2019, kedy som sa zúčastnil kola SPDH, som však vedel, že tie skoky proste skočiť musím, lebo inak naberiem voči ostatným pretekárom nezanedbateľnú stratu. V tejto chvíli však prichádzajú na pomoc tímový kolegovia, ktorí ma takpovediac potiahnu a v tretej jazde mám skoky na sebou, srdce mám však niekde v hrdle. Štvrtú jazdu už len skúšam trošku zrýchliť a zapamätať si trať.
  • Sebavedomie. To prečo si prišiel až dnes? To sa nebojíš takto bez tréningu? Ozýva sa z depa kamošov z Martina. No, akože mám strach, ale to si človek nemôže pripustiť. Proste idem tam, dám takú jazdu, v ktorej si verím a hotovo, uvidíme, kde skončím. Toto isté hovorím aj tímovému kolegovi Sebovi, pre ktorého sú to prvé veľké preteky a je na ňom vidieť istá dávka nervozity.



Ako to teda šlo?


Šlo to tak, ako sa dá predpokladať, žiadny hviezdny výsledok, žiadne prekvapenie. Semifinálovú jazdu som šiel na istotu a s časom 2:29 som si v kategórii hobby vybojoval pekné 10. miesto. Strata na vedúceho pretekára nebola veľká, asi 8 sekúnd. Povedal som si, to nie je vôbec nereálne, priblížiť sa k tým najlepším. Do finálovej jazdy som tak šiel s očakávaním a s dobrou dávkou motivácie, že ani na endure som sa na trati nestratil. Čo teda finále? Zrýchlil som? Ako sa hovorí, obrázok je ako tisíc slov a video ešte viac, tu je teda video z mojej finálovej jazdy.



Vo finále som nakoniec veľmi nezrýchlil a aj keď som si vylepšil čas o 2 sekundy, prepadol som sa až na 12. miesto so stratou zhruba 7 sekúnd na víťaza. Viem však, kde som spravil chyby, z ktorých sa poučím a nabudúce to bude o to lepšie. Čo sa týka súťažnej premiéry tímu Cyklo Turiec, nedopadli sme vôbec zle. Sebo obsadil v kadetoch priečku zhruba v polovici štartového poľa, Maťo skončil pár miest za mnou. Ďalšou zastávkou budú už enduro preteky a to konkrétne 1. kolo HES v Drozdove.



Záverom


Dalo by sa povedať, že ísť na SPDH na jeden deň nebol zlý nápad, ale ani dobrý. Vzhľadom na obmedzený čas tréningu som preteky zajazdil relatívne dobre, bolo to však celé tak trochu na hrane a v ten deň som musel posúvať svoje hranice viackrát, ako mi bolo pohodlné. Určite je tak lepšie prísť na preteky v sobotu a trať poriadne natrénovať. Môj enduro prístup na “prvú dobrú” však nebol na zahodenie, dať sa to dá. Záleží, či človek obetuje 40 € za preteky, kde dá 6 jázd, oproti možnosti jazdenia aj v sobotu.



Preteky koniec koncov nie sú až tak o výsledkoch, ale o atmosfére, zážitkoch a kamarátoch, ktorých človek stretne len pri tejto jedinečnej príležitosti. A len tak mimochodom, mať enduro nebola koniec koncov až taká nevýhoda, Šimon Rus z OKO racing tímu skončil v elite na krásnom 5. mieste so 6 sekundovou stratou na neskutočného Adama Rojčeka. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.



Ak chceš sledovať dianie v tíme Cyklo Turiec, daj follow na nasledujúci IG účet.

Zdroj fotografií: spdh.sk
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up32thumb_down comments 4 komentáre report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria - 1. kolo za nami

Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria - 1. kolo za nami

SKI Centrum Drozdovo hostilo ako nová lokalita prvé kolo podujatia, na ktoré som už v pozvánke odporúčal prísť v sobotu. Keďže to bola aj pre mňa neznáma oblasť, musím povedať, som veľmi rád, že som sám svoju radu poslúchol.
Reportáž: 3. kolo SPDH vo Vrátnej – v peknom tempe pokračujeme v sezóne ďalej

Reportáž: 3. kolo SPDH vo Vrátnej – v peknom tempe pokračujeme v sezóne ďalej

Tento víkend sa konalo už 3. kolo Slovenského pohára v zjazde, na ktoré som sa veľmi tešil, pretože som tu ešte nebol a bol som zvedavý, aká trať na nás čaká.
Reportáž: 2. kolo SPDH - Majstrovstvá Slovenska na blate

Reportáž: 2. kolo SPDH - Majstrovstvá Slovenska na blate

Keď som si pozrel predpoveď na víkend, kedy sa malo konať 2. kolo SPDH, zvažoval som, či nepôjdem radšej kvôli bahenným kúpeľom do Piešťan, ktoré boli iba na polceste. Nakoniec som plány nemenil a išiel som do bikeparku Mýto pod Ďumbierom.
keyboard_arrow_up