Zdroj: Profimedia

Svetový pohár v Leogangu – keď to konečne cinkne

Ďalšie kolo prinieslo premiéru zaujímavého konceptu značky Scott, ďalšie trápenie Nina Schurtera, veľké návraty, napínavé súboje a radosť u našich západných susedov.

Musím povedať, že na písanie článku som sa vážne tešil. V prvom rade ma sledovanie diania v rámci MTB a „sveťáku“ naozaj baví, rovnako potešil váš záujem o minulé časti (Albstadt, Nové Mésto na Moravě) aj v rámci menej tradičného formátu. Veď ste si všimli, že o palce hore nikdy "neškemrám", no rovnako chcem pripomenúť, že ak vás nejaký článok zaujme, neváhajte dať „páčik“. Potom vieme aj z dlhodobého hľadiska, o čo je záujem. Samozrejme máte právo aj na negatívne hodnotenia, vtedy je zase dobré, ak poviete, čo sa nepáčilo, prípadne čo zlepšiť...tak a poďme na ten Leogang.

Tým, čo zrejme najviac zaujalo fanúšikov ešte pred samotnými pretekmi, bola horúca novinka od Scott, model Spark. Vďaka dominancii Nina v minulých rokoch sa značka doslova „zabetónovala“ v rámci vrcholového MTB a keďže posledný update prebehol ešte pred olympiádou v Riu, bolo jasné, že niečo príde. O čom mnohí špekulovali, stalo sa realitou. Keďže Scott vzal pod svoje krídla švajčiarsku značku Bold, výsledkom je model s „integrovaným“ tlmičom v ráme. Teda zmien je viac a na internete nájdete kopec videí, alebo článkov, kde sú všetky technológie detailne popísané.



Ja chcem skôr pridať svoj osobný pohľad, resp. ešte sa neviem rozhodnúť, či sa mi design a podobné smerovanie páči, alebo nie. Osobne mi tlmič na biku vizuálne nevadí, mám pocit, že práve naopak a zaprášená piestnica dotvára ten správny celok. A možno sa jedná len o zvyk, ako tomu bolo u všetkého nového. Veď aj kazety so 42z nám prišli zo začiatku obrovské a smiešne, teraz je 52z štandard a nikoho veľkosť netrápi.


Osobne mi ešte trochu menej vonia, vzhľadom na mohutnosť rámu, podobnosť s ebikom. Teraz pokoj, nechcem vyvolávať žiadny flame a „nehatujem“ ebikerov. Skôr mi ide o to, že ak stále jazdím na klasike, chcem, aby bike vyzeral ako klasika...chápete, čo myslím. Kľudne napíšte do komentára, či sa vám podobný smer páči, alebo nie.

Druhou otázkou je potom realita „života“ s podobným integrovaným systémom, ktorú samozrejme pretekári na svetovej úrovni neriešia. Ale, poznáte to...niečo tam začne buchotať, škrípať, klepkať, prípadne systém treba rozobrať atď. Áno, videl som všetky tie otvory a porty, ale aj tak sa jedná o komplikovanejší systém. Okrem skrytého tlmiča je totiž novinkou aj nové a takmer komplet integrované vedenie káblov okolo hlavového zloženia a podobné systémy tiež mechanici veľmi nemusia. Osobne si myslím, že taký RockShox vypustí v dohľadnej dobe aj nejaký bezdrôtový lockout v rámci rodiny AXS a tým pádom to už bude len o brzdách...a tam už som tiež počul o nejakých bezdrôtových pokusoch. Realitu bežného života ukáže až čas a moje mudrovanie sa môže ukázať ako bezpredmetné.

Rovnako ma zaujíma, kam sa nakoniec ešte posunú uhly v rámci XC, teraz „hlava“ skočila na 67,2 stupňa a sedlová rúrka sa zase zdvihla na 75,9 stupňa. Pre porovnanie dosť progresívne BMC Fourstroke má 67,5 a 75,6. Zrejme bolo cieľom svojho konkurenta o niečo preskočiť Reach až taký extrémny nakoniec nie je, pri veľkosti XL je na hodnote 501 mm, pričom napr. môj Lector má až 520 mm. Tu im ešte zostala pomerne veľká rezerva do ďalších rokov, keby niečo...


Ale teraz jedna vec, ktorá je pre Scott pomerne nová. Teda vždy, keď predstavili niečo nové v posledných rokov, vďaka Ninovej dominancii mali okamžite úspech. Buch nový model, buch Nino vyhral a bike v svetle reflektorov na pódiu – či už sa bavíme o sveťákoch, alebo olympiáde a v podstate mohli predstaviť aj odrážadlo a Nino by s ním vyhral. Lenže teraz je situácie odlišná. Kate Courtney je zranená, Lars Foster nemá formu a Nino sa stále dosť trápi. Takže nový model v Leogangu budil pozornosť, ale v záberoch z pretekov ste ho vidieť veľmi nemohli. Ešte ku všetkému mal Nino poriadnu smolu, v piatkovom short tracku nenacvakol ani jeden pedál a okamžite sa ocitol na chvoste, pričom ho tento „incident“ rozhodil na celý víkend.


V klasickom XCO z toho bolo nakoniec 10. miesto so stratou takmer 2 min, pričom v polke pretekov sa pohyboval až okolo 17. miesta a nadšene sa netváril. Opäť opakujem, že Nino je pre mňa legenda a v podstate už nemá čo dokazovať. Navyše si myslím, že posledné slovo stále nepovedal a uvidíme na olympiáde, resp. už na ďalšom kole v Les Gets, kde už by mala byť olympijská forma z veľkej časti naladená...

Prírodný okruh v Leogangu


Pretekové danie už som jemne naznačil, no ešte predtým by nebolo zlé spomenúť charakter okruhu v Leogangu. Ten hostil aj posledné „kovidové“ majstrovstvá sveta, kde sa na rozbahnenej trati radoval Jordan Sarrou. Teraz bola trať suchá ale ešte pár dní pred pretekmi to vyzeralo na ďalšie klzké „martýrium“, čo takému Flückigerovi vôbec neprekážalalo.


Ale ako zázrakom bolo v nedeľu suchučko, no aj tak dala trať poriadne zabrať, pretože dvojica hlavných stúpaní bola doslova „morda“. Za „vrchársky“ sa považuje najmä Albstadt, kde veľa pretekárov volí čo najľahší „setup“ v podobe HT, no Leogang rozhodne nezaostáva. Pritom sú ale zjazdy strmšie, s väčším počtom koreňov....jednoducho viac RAW a okruh je v podstate prírodný. Najmä v ženských pretekoch ste mohli pozorovať široké zastúpenie "pevňákov" doplnených vždy o teleskopické sedlovky – aj keď zase prvé 2 miesta boli paradoxne "celopéra".


Naopak u mužov boli vidieť oveľa viac FS. Predsa len ženy sú ľahšie, výkon menší a rozdiel v hmotnosti sa prejaví viac ako pri mužoch. Mám pocit, že tu sa od absolútneho gramárenia ustupuje a prednosť dostávajú väčšie zjazdové schopnosti. Ešte raz sa vrátim k Ninovi, ktorého bike údajne váži niečo okolo 10 kg plus nejaké drobné. Pamätám si, že jeho staršie biky (FS) mávali aj pod 9 kg...doba v XCO sa trochu mení.

Ide to aj na „oldschool“ geometrii a bez teleskopu


Keď už sme začali trochu materiálom, odrazím sa smerom k víťazke. Áno, len k jednej, pretože Loana Lecomte ovládla ako piatkový short track, tak aj nedeľné XCO. Tam sa jej podaril navyše hattrick a posledná, ktorá niečo podobné dokázala, bola legendárna Gunn Rita Dahle (teraz Fleesja) v časoch svojej dominancie pred 15 rokmi. Navyše Loana v cieli vyzerala, že ide taký rýchlejší výlet a bojím sa, že v rámci súbojov o prvé miesto nás čaká nuda. A pritom u žien sa človek mohol tešiť v minulých rokoch na veľmi dramatické súboje...len si spomeňte na súboj z LaBresse 2018 medzi Jolandou Neff, Annikou Langvad a Emily Batty. Celá sezóna bola napínavá, no preteky z La Bresse sú považované za najlepšie v histórii v rámci XCO. Pekný zostrih aj s komentárom hlavných hrdiniek potom tu.

Trochu som odbočil do histórie, no späť k Loane. Tá opäť nabúrala všetky „úvahy“, pretože jazdila na „celopére“ a bez teleskopu a teda úplne naopak ako väčšina pretekárok. Podobný štýl, ako preferuje napr. MVDP a vďaka svojej technike nemá problém ani v strmých úsekoch, či pri skokoch. A navyše je Loana dôkazom, že ak viete, nepotrebujete ani super progresívnu geometriu, pretože Massi sa so svojím modelom radí medzi jemný „oldschool“ a neprekypuje novými trendami. Stále platí, že dobré nohy a „skills“ sú najviac...


Veľké návraty aj so smolou


Ešte chvíľu zostanem pri dámach, pretože aj keď bol súboj o víťazstvo jasný, ďalšie miesta priniesli dostatok drámy a pozície sa dosť menili. No určite chcem vyzdvihnúť Jolandu Neff, ktorá si po hrôzostrašnom zranení počas tréningu na traile prepichla plúca a čakala ju dlhá a tiež otázna cesta späť.


No Leogang bol znamením, že má šancu vrátiť sa do svojej top formy, pretože brala 3. miesto v short tracku a nakoniec 4. miesto v XCO, pričom bronz a ani striebro neboli ďaleko. Vlastne doslova kúsok, pretože keď bola na 2. mieste v 4. kole, spadla pri útoku v zjazde a zlomila si ruku v oblasti dlane a prstov! Aspoň vidieť, čo robí adrenalín a rovnako, že ak jazdíte na svetovej úrovni XCO, máte prah bolesti niekde úplne inde. Uvidíme, či Jolanda nastúpi do OH, no rozhodne by si to zaslúžila.

Svoj veľký príbeh píše aj žena na 2. mieste, olympijská víťazka z Ria 2016, Jenny Rissveds. Sympatickú Švédku po olympiáde postihla veľká rodinná tragédia, do toho ešte „patálie“ ohľadom sponzorských zmlúv v rámci jej vtedajšieho tímu (terajší Scott-SRAM) a národnej reprezentácie. Ocitla sa doslova na dne, pričom nebolo jasné, či sa niekedy vráti späť do kolotoča pretekov.


Jenny sa ale dala dokopy, založila tím 31 Outride a satisfakcie sa jej dostavilo ešte v roku 2019, kedy vyhrala „sveťák“ v Lenzerheide. Teraz tesne pred olympiádou ukazuje, že s ňou rozhodne treba opäť počítať na najvyššie priečky a aj keď stratila 1:48 na Loanu Lecomte, môže byť postupne jej najväčšou súperkou. A spomenúť si rozhodne zaslúži aj tretia Laura Stigger, ktorá tretím miestom dosiahla na domácej trati svoj najväčší úspech.

Cinkovi to cinklo


V minulom článku z Nového Města na Moravě som nespomenul štvrtého Ondřeje Cinka a dostal som to „zožrať“. Takže začnem rovno ním, pretože chýbal doslova kúsok a mohol sa radovať z prvého víťazstva v rámci svetového pohára. Ondra patrí dlhodobo k najlepším, čo sa týka W/kg v kopci ale trochu ho brzdila technika a zjazdy.


Bolo vidieť, že ich opäť o kúsok vylepšil a jednoducho bol nastavený vyhrať, lenže na „magora“ Fluckigera to stále nestačilo. Nechcem nikoho urážať, ale sám Ondro povedal, že Mathias jazdí z kopca vážne ako magor a v podstate je to známy fakt medzi jazdcami, pričom je považovaný za najrýchlejšieho zjazdára v rámci disciplíny. A keď je skutočne blato, rozdiel oproti ostatným sa ešte väčší. Ťažko nájdete väčšieho blázna a možno si pamätáte ešte jeho legendárny pád z Albstadtu 2017. Najskôr sa vysypal, ale znova nasadol, dal okamžite poriadny skok a skončil v strome. Alebo keď jednoducho vypnete mozog...



Lenže okrem toho, že doslova letí z kopca, je skvelým vrchárom. Raz darmo, keď váži 50 kg aj s tretrami (vraj 65 kg ale tomu neverím ) a jeho drobná postava kladie gravitácii malý odpor. Aj keď mu bol Cink v kopci rovnocenným súperom, vždy si musel po zjazde máličko „docvaknúť“, čo nakoniec rozhodlo. Strata 14 sekúnd tak určite mrzela ale dúfam, že to zlato sa raz podarí. Veď sme bratia.


Koho zaujímajú čísla, Ondřej Cink na sieti STRAVA zverejňuje záznamy z pretekov vrátane tých ohľadom výkonu. Takže si môžete spraviť obraz o tom, čo obnáša byť strieborný na tej najvyššej úrovni a na trati ako je Leogang. Navyše, ako som spomínal, „weighted avg power“, ktoré vidíte na obrázku, je o niečo nižšie ako v prípade klasického normovaného výkonu, ktorý odhadujem tak na 380 - 390 wattov cca. Pri hmotnosti okolo 68 - 70 kg celkom masaker...



Ale ešte späť k Flückigerovi, ktorý si rovnako ako Loana Lecomte pripísal double svojím víťazstvom aj v rámci short tracku, kde obol Cink opäť druhý. Stalo sa tak po prvý raz od zavedenia short tracku, že by sa double podarilo v rámci ženskej aj mužskej kategórie.


Opäť zmena v popredí a bez mimozemšťanov


Čo sa mi páčilo na pretekoch, opäť vyskočili aj zaujímavé a iné mená v popredí, než na aké sme zvyknutí. Tretí bol síce už v špičke etablovaný a rovnako veľmi drobný Anton Cooper, no na ďalších miestach potom skončil 4. Thomas Griot (FRA), 5. Vlad Dascalu (ROM) a 6. už doslova veterán Thomas Litscher (SUI). Až za nimi potom víťaz z Albstadtu Koretzky, stálica XCO kolotoča Maxim Marotte, alebo neraz spomínaný Nino Schurter. Je pekne vidieť, že odlišné trate prinášajú aj odlišné mená v popredí a preteky sú tak zaujímavé.


Rovnako si myslím, že si celé štartové pole vydýchlo, pretože im dali dvaja mimozemšťania na chvíľu pokoj – teda Tom Pidcock a Mathieu Van der Poel. Myslím, že niektorým „špecialistom“, ktorí sa roky zameriavajú na tak špecifickú disciplínu ako je XCO, musia liezť na nervy. Odskočia si z cestnej Pro Tour, dva týždne sa povozia na MTB a potom všetkých „vybúchajú“, zmiznú zase preč a hovorí sa pomaly len o nich. Najlepšie je, že MVPD si dá ako prípravu na olympiádu, kde chce získať zlato v teréne, Tour de France, pričom z nej predčasne odstúpi. Koľko ľudí môže niečo také povedať.

Stále platí, že dobré nohy a „skills“ sú najviac...
Tu mi nedá nespomenúť ešte Pauline Ferrand-Prevot, ktorej sa preteky na trati v Leogangu veľmi nepodarili a skončila na 5. mieste so stratou 2:30. Prišlo mi, že sa trápila dosť v zjazdoch a možno za tým stojí aj jej príprava na „koze“, pretože na OH v Tokiu si chce strihnúť zaujímavú kombináciu – teda XCO a časovku. Ale to sú len také moje úvahy, možno ju len na suchej trati brzdil hardtail a možno v ďalšom kole na domácej pôde bude zase všetko inak.


Ako sa darilo našim


Pozrime sa teraz, ako dopadli naši, ktorých štartovalo trochu poskromne. V XCO sme mali zastúpenie v rámci kategórie elite, kde skončil Matej Ulík (Expres CZ – TUFO Team Kolín) na 70. mieste so stratou 9:43 (jeho dojmy nižšie v článku) a Matej Baco na 100. mieste so stratou 3 kôl. V zjazde ale skončil Rasťo Baránek (Kellys Factory Team) na 38. mieste.


Komplet výsledky v rámci všetkých kategórií nájdete tu a záznamy na Redbull TV potom zase tu.

Matej Ulík - Expres CZ – TUFO Team Kolín


Ahoj, prosím, daj krátky pohľad na priebeh pretekov tvojimi očami.
Nepodarilo sa mi dobre odštartovať a to ma stálo v zavádzacom okruhu strašne veľa času. Počas pretekov som sa pomaly posúval vpred, ale v tak vyrovnanom štartovom poli je to nesmierne ťažké. V cieli 70. miesto, nič extra, ale aspoň plný počet kôl.

Čo hovoríš na okruh - keď som to pozeral v TV, tie stúpania mi prišli vážne kruté a na "morál". Technika zase v štýle, čo najstrmšie smerom nadol.
Profilovo náročný, na 22 km som nastúpal 1 080 m. Zjazdy za sucha nie sú vôbec náročné, len problém je, že v Leogangu sucho nebýva. A ešte musím dodať, že v TV to strašne skresľuje, v skutočnosti je to ešte strmšie.

Aké vozíš tlaky v plášťoch na takejto trati?
Vpredu som mal 1.3 a vzadu vložku a 1.23 baru.

Kto ťa najviac prekvapil svojím výkonom? (pozitívne, prípadne negatívne)
Veľmi dobre zajazdil Dascalu. Taká legenda ako Nino na 10. mieste je trochu nezvyk, ale musíme si zvykať, prichádzajú mladší a lepší. 

Môžeš opäť pridať aj nejaké čísla z wattmetra?
Priemerný výkon 293 W, normovaný výkon 364 W a maximálny 1 333 W.

Váš tím jazdí na bicykloch Scott. Čo hovoríš na nový model? Páči sa ti design a integrácia tlmiča a rovnako opäť o niečo viac progresívna geometria?
Áno, v tíme jazdíme na Scotte a som veľmi rád, že môžem jazdiť na jednom z najlepších bicyklov na trhu. Novinka je veľmi zaujímavá a dúfam, že v budúcej sezóne si ju vyskúšam. Tej geometrii sa vôbec nečudujem, zjazdy na XC okruhoch sú veľmi náročné a každá sekunda sa počíta. 

Ešte než to uzavrieme, možno ste si všimli dve veci. Prvou je, že popri trati už bolo opäť počuť aj nejaký ten hluk od divákov, ktorým bol povolený vstup (v menšom počte). Atmosféra už konečne začínala pripomínať „staré dobré“ časy. No a druhým je zaradenie dronov v rámci pretekov, kedy prinášali trochu iný pohľad a perspektívu na dianie. Teda možno sa mýlim, ale v Leogangu som ich nasadenie v rámci prenosov videl prvý raz.

Ďalšie kolo náš čaká v spomínanom Les Gets (3. – 4. júla 2021) a opäť sa budú konať všetky disciplíny naraz. Pre zmenu skúsim napísať potom aj našim zjazdárom, ktorí tam pôjdu, nech dajú nejaké dojmy. No a už budeme tušiť, kto je ako na tom s formou pred olympiádou, pretože veľa času na dobiehanie už nebude...

[Foto na úvode: Profimedia]

report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up186thumb_down comments 39 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Svetový pohár v Les Gets – ukĺzaný, bahenný ale aj zábavný očistec

Svetový pohár v Les Gets – ukĺzaný, bahenný ale aj zábavný očistec

Generálka na olympijské hry sa premenila na skutočný test kondície, techniky a materiálu a opäť priniesla zaujímavé príbehy.
Svetový pohár Nové Město na Moravě – to sa opäť diali veci

Svetový pohár Nové Město na Moravě – to sa opäť diali veci

Súboj mimozemšťanov, nové hviezdy, technické zaujímavosti a rovnako aj dojmy našich z náročného podniku.
Zaujímavosti z prvého kola svetového pohára v Albstadte

Zaujímavosti z prvého kola svetového pohára v Albstadte

Čo zaujalo v prvom kole svetového pohára, aké sú trendy v technike a tiež dojmy našich jazdcov?
keyboard_arrow_up