Rasťo Chvála – od bicyklov k autám a späť

Autá a cyklisti. Paradoxné spojenie, ktoré sa v podstate potrebuje, no veľmi často si prekáža. Spolu s Rasťom skúsime tieto 2 svety trochu spojiť, zabaviť sa a rovnako sa pozrieť aj na menej veselé témy...

Len si vezmite, že taká Tour de France by bez áut a sprievodnej kolóny nebola Tour de France – to len na margo toho, že včera začala. Ale keď sa pozrieme do „bežného života“, auto je aspoň pre mňa nepostrádateľný spoločník - výlety, presuny na preteky, práca atď. A teraz, keď mám rodinu, oceňujem jeho výhody ešte viac. Že na cestách pribudlo áut, o tom sa netreba baviť, veď dnes je celkom bežné, ak má rodina vo svojom „parku“ 2-3 vozy. Stačí sa pozrieť na sídliská, kde nie je možné zaparkovať. Ale zrejme ešte väčší "boom" zažila v posledných rokoch cyklistika, paradoxne najmä vďaka korone, o čom som písal v mojej „vianočnej úvahe“.

Myslíme si, že riešením v súčasnej situácii je „obyčajná“ ohľaduplnosť na každej strane.

Z bicykla sa stal pomaly nedostatkový tovar a samozrejme väčší nárast cyklistov je badateľný aj na cestách. Práve tam sa obidva tieto svety stretávajú a v poslednom čase ste zrejme zaregistrovali, že sa napätie vďaka viacerých tragickým nehodám vystupňovalo.


Kanály, ako je napríklad aj YouTube alebo sociálne siete, majú svojich fanúšikov, rovnako odporcov, no jedno je isté - vedia v dnešnej dobe osloviť široké skupiny ľudí. Veď sa len pozrite na novú generáciu, ktorá nebude sledovať „teleráno“, večerné správy a obedné diskusie v televízii. Oslovili sme Rasťa Chválu, ktorého zrejme mnohí poznáte vďaka jeho kanálu Garáž.TV. Ten je v rámci SVK/ČR najväčším vo svete automobilov. Cieľom bolo trochu „symbolicky“ spojiť tieto 2 svety a rovnako začať akúsi spoluprácu. Navyše Rasťo je pomerne nadšený cyklista, resp. teraz elektrocyklista doplácajúci na základný problém – nedostatok času. Nakoniec sa podarilo zorganizovať kratší výjazd, ktorý poslúžil ako intro, no hlavne ukázal, že máme na mnohé veci rovnaký názor. A nie z pohľadu toho, čo by sa malo spraviť, ale skôr, čo káže zdravý rozum a „ľudskosť“. Viac už vo videjku nižšie ale pod ním ešte pár vecí doplním.

MTBIKER podcasty

Niektorí ste nám písali, že by ste si chceli vypočuť niektoré rozhovory aj bez videa, napríklad pri cestovaní a pod. Takže novinkou sú v našom prípade MTBIKER podcasty, kde budeme dávať relevantný obsah.

Taká „obyčajná" ohľaduplnosť

V poslednej dobre rezonuje v našich ušiach najmä bezpečnosť na cestách, no niečo podobné je aj v prípade spojenia - cyklisti a turisti. Áno, tam sa nestávajú väčšinou „fatálne“ nehody, no princíp je v podstate rovnaký. Tiež sa musíme podeliť o miesto, tiež nás v horách pribudlo (ako cylistov, tak aj turistov) a tiež si veľmi často robíme napriek. Čo si budeme hovoriť, aj keď sú dané cyklostrasy, nie vždy dokážu nadšených bikerov „uspokojiť“. Práve naopak a jazdí sa aj mimo nich a po rôznych chodníkoch, neraz tých značených. S tým, že u nás je ešte budovanie oficiálnych trailov stále "v plienkach" proti iným krajinám, musíme sa tam jednoducho pomestiť. A keďže ste si všimli, že sa postupne venujeme aj outdooru, napríklad v rámci kanálu MTHIKER, nemôžeme sa tváriť, akoby sa nič nedialo. Poviem za seba, že ako cyklista, vodič, turista ale aj rodič, sa snažím pozerať na vec z každej strany.

Rozmýšlali sme, čím by sme všetky tieto situácie a konflikty, ktoré vznikajú, spojili a čo je ich riešením. Ak sa pozrieme na autá a cyklistov, tak si nemyslíme, že nejaký zákon, či vyhláška je "liekom". Napríklad teraz veľmi populárna téma o 1,5 metri. Môže niektoré veci zlepšiť, no rovnako môže situáciu v rámci vzťahu cyklista - vodič ešte viac „vyhrotiť“. Poznáte to, keď niečo ľudom prikazujete/zakazujete....Myslíme si, že riešením v súčasnej situácii je „obyčajná“ ohľaduplnosť na každej strane. Byť ohľaduplní znamená brať ohľad na druhých a tiež nerobiť veci, ktoré nám samotným prekážajú.

Na strane cyklistu to znamená napríklad vnímať premávku a sústrediť sa, umožniť obiehanie (najmä ak sme na frekventovanej ceste) a na strane vodiča zase neohroziť cyklistu a brať ho ako súčasť, nie prekážku. Za mňa len nedávny príklad z cesty na Oravu, najmä „legendárny“ úsek okolo Dolného Kubína. Tam treba ísť z veľkej časti po skutočne úzkej ceste, ktorá je zároveň doslova preplnená a ešte bez krajnice. Keby sme šli silou mocou vedľa seba a spôsobili kolónu až do Poľska, asi by sme nešírili dobré meno cyklistov a sám byť vtedy vodičom, asi mám nervy. Tak sme šli pekne za sebou, sústredili sa na jazdu a poďakovali, keď nás pekne obiehali. A len dodám, že práve kamionisti sa správali zo všetkých najlepšie. Opakujem, že mi napadol tento príklad a možných situácií na cestách je nekonečne veľa.

V prípade turistov a cyklistov je to podobné. Sám som biker, čo má rád technický terén a rýchlosť z kopca. Čo ale neznamená, že nepribrzdím, ak niekoho vidím a nebudem na neho hulákať, aby mi uskočil z cesty. Keď idem ako turista a vidím, že sa tu aj jazdí, nechávam jednoducho priestor, keby niečo – platí najmä pre cesty k chatám a pod, kde s tým treba vždy počítať a konfliktov je zrejme najviac. A snažím sa zdraviť, prípadne poďakovať...pri športe a v horách podľa mňa stále bežná súčasť „etikety“.

Je úplne jasné, že niekto vytiahne svoj príklad alebo skúsenosť, kde jedna alebo druhá strana spravila chybu. Chyby sa žiaľ stávajú – tiež som niekedy obiehal možno nie úplne ideálne, prípadne nespomalil, koľko by som mohol. Rovnako si uvedomujeme, že ťažko zmeníme správanie všetkých a navyše v každej skupine bude vždy nejaký „blbec“...veď štatistika nepustí. Ale skúsime využiť naše možnosti, prípadne aj spolupráce s inými a poukázať na zdravý rozum. Veď v poslednom čase je šírenia „hejtu“ a následnej polarizácie spoločnosti viac než dosť, nemyslíte?