Apidura Parallels 2021 - mojich 400 km na šupu

Apidura Parallels 2021 - mojich 400 km na šupu

Akú vzdialenosť vzdušnou čiarou dokážeš prejsť za 24 hodín počas víkendu s najkratšou nocou v roku? O tom je Apidura Parallels Challenge.

O výzve


Už druhý rok Apidura organizuje Parallels Challenge. Vyhráva ten, kto za 24 hodín prejde najdlhšiu trasu. Jazda sa musí uskutočniť počas určeného víkendu pri letnom slnovrate. Chyták je v tom, že sa meria vzdušná vzdialenosť medzi začiatkom a koncom trasy - teda nie kilometre, ktoré si celkovo najazdil.



Plánovanie trasy


Keďže mojím cieľom je najazdiť čo najviac, chcem sa vyhnúť stúpaniam, ktoré by ma spomalili a vysilili. Moje požiadavky na trasu sú jasné:

  • viac-menej rovinatá trasa,
  • chcem sa tam dostať vlakom za rozumnú cenu, čas a s čo najmenej prestupmi,
  • bezpečie - možnosť ísť po cyklotrasách alebo po cestách s rozumnými šoférmi,
  • vietor (ten som nakoniec nepozerala a bola to chyba),
  • nech je to aj pekné, aby som sa nenudila,
  • skončiť doma, aby som si v prípade, že nebudem vládať, vedela zavolať o pomoc.

  • Zvažovala som viacero možností. Najlepšie mi vychádzalo ísť zo Srbska do Bratislavy cez Maďarsko. Ale dostať sa do Srbska vlakom je nemožné. Dostala som nápad, že veď popri rieke to je vždy rovno. A veru, veď tu máme Dunaj. Najprv som chcela skúsiť Mníchov-Bratislava, ale nakoniec som si ako štartovací bod pre lepšiu dostupnosť vybrala Passau. Celý čas po cyklotrase, ktorú som si aj tak chcela niekedy prejsť - Donauweg.

    Najlepšie mi pripadalo začínať v noci. Mala som však len dva dni s tým, že v pondelok pred prácou som musela dospať spánkový deficit. Tak som začínala o 10 ráno v Passau, keď už riadne pieklo.

    Prvá časť: Passau - St. Polten


    Keďže som si nevybrala cestu medzi poliami, ale trasu fakt prekrásnou krajinou, jazdu som si veľmi užívala. Cyklotrasa bola v úžasnom stave, žiadna "panelka". Cyklistov máličko. Na blogu nájdete o nej už veľa článkov. Nemeckú časť som prešla v príjemnom chládku, bez mušiek, s príjemným vzduchom od vody. Jedla som mala dostatok, nemusela som zastavovať, a aby mi nebolo smutno, kamoši mi posielali smiešne fotky, no veru bolo to krásne.



    Poobede ale začalo piecť. Kto by to čakal? Cyklocesta sa z príjemného lesíka vyhupla na hrádzu, kde som slnku nevedela uniknúť. Na mape som našla jazerá, kde sa dalo kúpať. Do Dunaja som sa bála vliezť, aby som nechytila nejakú „lepru". No tie jazerá boli krásne priezračné. Zmenilo mi to život. Ale asi len na 5 minút. Potom som uschla a bolo to zase rovnaké. Jedno jazero som ešte využila za Linzom. Potom postupne začalo zapadať slnko. Na pumpe som doplnila posledné predražené zásoby jedla. So šerom na mňa prišiel strach, smútok, chcela som byť doma. Ešte som nešla v noci, sama, unavená, v neznámej oblasti.



    Druhá časť: St. Polten - Bratislava


    V St. Poltene už bola úplná tma. Bola mi zima, nemala som bundu. Nerozvážne som zmenila trasu, aby bola lepšia (priamejšia), ale nevedela som nájsť bezpečnú cestu zo St. Poltenu do Viedne bez kopcov. Chytila ma kríza, nevedela som vyriešiť viac problémov naraz, chcela som to vzdať. No vlak nešiel skôr než o 5 hodín. A čakať sa mi nechcelo. Tak som zavolala domov, posťažovala som sa a išla som ďalej.

    Bundu som si nakoniec ušila z termoizolačnej zlatej fólie, neskôr nadránom som našla parkovisko, na ktorom vykladali Srbi blšák, tak som si kúpila od tety za 5 € mikinu. Krása, mala som ju oblečenú až do Bratislavy, čo som bola od únavy zamrznutá (aj keď ráno bolo už 30 stupňov). Zaujímavé, ako telo reaguje na pokles tepla a únavu pocitom chladu, aj keď pečie.

    Pomotanú trasu som vzdala a zo St. Poltenu som sa znova napojila na moju plánovanú trasu, všetko išlo fajn. Po východe slnka som musela ísť s respirátorom, lebo také „hejná" mušiek nie sú ani pri Šamoríne. Viedeň ma parádne zbrzdila. Strašne veľa prechodov, navigácia na viacúrovňových cestách zlyhávala. Ak niekto poznáte spôsob, ako sa jej rozumne vyhnúť, napíšte do komentárov.

    Za Viedňou som chytila poriadny protivietor, ktorý ma sprevádzal až do Bratislavy. Nohy už boli dosť prázdne, ale mala som čas, vedela som, že ďalej než do Bratislavy to už nepotiahnem. Tak som točila a čakala, či prídem domov. Vravela som si, že trénujem hlavu. Ktovie, čo horšie ešte vymyslím.

    V Bratislave som bola pred desiatou so 400 km v nohách po 24 hodinách na bicykli. Stretala som cyklistov a vôbec som si neuvedomovala, že majú svoju rannú nedeľnú pohodovú jazdu s kávičkou. Vôbec som nevedela, aká časť dňa je.

    Znie to ako morda, bola to morda. Ale mňa to bavilo.



    Čo som sa naučila do ďalších výziev


    Cez zimu sme s kamošom dali výzvu Orbit 360 km okolo Bratislavského kraja. A veru, je iné ísť sama a niekam, kde to nepoznám. Zistila som, že viem potlačiť viac, nabudúce si budem viac veriť a opäť posuniem svoje limity. Na tieto veci však nesmiem zabudnúť:

  • na všetky nočné jazdy si zoberiem bundu, lebo aj keď „bude 20 stupňov”, telo bude na 15-stupňový rozdiel a únavu reagovať chladom,
  • nepreplánovávať trasu, ktorú som vymyslela doma v pokoji, teraz keď som v strese, v zime, v noci na miestach, ktoré nepoznám,
  • veľké mestá skutočne spomaľujú a navigácie to v nich nedávajú,
  • zobrať viac slaností, nielen sladkosti.


  • Bicyklujem rok. A pred rokom by mi takýto výkon pripadal nepredstaviteľný. Obdivovala by som každého, kto sa na niečo také dá. Obdivujem teraz seba? Vôbec. Keď som to dala, už to nie je "cool", už to nie je výzva a musím nájsť niečo ťažšie.



    Výsledky nájdete na tomto odkaze. Moju Strava aktivitu si môžete pozrieť tu a moje väčšie aj menšie dobrodružstvá môžete sledovať na mojom Instagrame. Ak máte nejaké tipy a triky, na ktoré ste prišli počas vašich nočných a non-stop výjazdov, napíšte do komentárov.
    report_problem Našiel si v texte chybu?
    Páči sa ti tento článok? thumb_up179thumb_down comments 38 komentárov report_problem
    clear
    Prečo sa ti článok nepáči?
    Odoslať spätnú väzbu
    Formulár sa odosiela

    comment Komentáre

    Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
    Pridaj komentár
    Formulár sa odosiela

    Podobné články

    5 000 výškových v Malých Karpatoch – tie až také malé vlastne nie sú

    5 000 výškových v Malých Karpatoch – tie až také malé vlastne nie sú

    Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, koľko výškových metrov by sa v tých našich Malých Karpatoch dalo nazbierať počas jedného výjazdu.
    A to ťa pustil? Nebojíš sa sama?

    A to ťa pustil? Nebojíš sa sama?

    Pustil a nebojím. Ale mám zopár vecí, na ktoré dávam pozor. Dnes ti ich predstavím a možno ti dodajú odvahu a pocit bezpečia k tvojmu prvému viacdňovému výletu.
    Pretrénovala som sa a nebolo to pekné

    Pretrénovala som sa a nebolo to pekné

    Cyklistiku som odjakživa videla ako niečo, čo robím pre radosť. Keď som sa však začala venovať aj pretekaniu, dostala pre mňa novú, vážnejšiu stránku. Aj predtým som síce trénovala a makala, no teraz som získala aj akúsi inú ambíciu.
    keyboard_arrow_up