Najkrajšie stúpania – Ťatliakova chata alebo cesta do srdca Roháčov

Poďte s nami na miesto, kde máte chvíľami pocit, akoby ste sa ocitli priamo v niektorej horskej etape Gira. A keď nie, aspoň si doprajete poriadny kus slovenskej prírody...

Čo si budeme hovoriť, horské chaty majú svoje čaro a dokážu nás vytiahnuť na kopec. Prípadne motivovať, aby sme si k výjazdu pridali ešte nejaké tie extra výškové metre. V tom ako športovec/cyklista vidím ich veľký prínos. Či už sa jedná o turistiku, lyže alebo bicykel. Takých, kam môžete „oficiálne“ na bicykli, je o niečo menej, takých, kam môžete aj na „žiletke“, ešte menej. Do tohto pomerne malého zoznamu vysokohorských chát patrí aj Ťatliakova chata ležiaca doslova v srdci Roháčov vo výške 1 374 m n. m. Bola len otázka času, kedy sa objaví medzi našimi najkrajšími stúpaniami a myslím, že keď uvidíte, čo vás čaká, dáte mi za pravdu...ale pekne postupne.

Bič plieska na konci

Trochu si načrtnime základné parametre, pričom si kopec rozdelíme na 2 časti. Než začne to „pravé“, čaká vás pomerne dlhý a jemne stúpavý príjazd. Výškové metre budete postupne naberať zo Zuberca, ktorý leží 760 m n. m. Takže vo výsledku máte cca 600 m prevýšenie, dĺžku okolo 12 km a priemer 5 %. Tým „pravým“ som mal na mysli potom stúpanie k samotnej chate, ktoré začína, keď prejdete okolo závory. No a za odmenu čaká kopec v dĺžke okolo 4 km s priemerom 8,7 %.


Rovno upozorním lovcov, že hlavný segment na STRAVE začína ešte o kúsok ďalej, kedy prechádzate okolo akejsi malej chatky. Ale máte tam aj taký, čo ide už zo Zuberca. Mne sa páči kombinácia, že si človek vychutná na pohodu dlhú dolinu a potom si k chate dá do tela. Ale to len pre spestrenie, už ako uznáte za vhodné...

Celok je ale dokonalý príklad, ako vyzerá „gradovanie“ deja alebo klasické slovné spojenie – bič plieska na konci. Ono v podstate všetko ide postupne a tie najťažšie úseky čakajú až na samotnom konci. Tam sa zrazu pred vami postaví poriadne dlhá „rovina“ a na záverečnom kilometri máte priemer okolo 12 %. Ja som bol akurát kúsok po tom, čo som mohol opäť jazdiť po zranení, takže o dobré fučanie nebola núdza a telo sa preberalo z "hibernácie". Navyše je chata schovaná za stromami, takže vám bude musieť stačiť „len“ nádherná panoráma hôr ako motivácia. Stúpanie je rovnako špecifické v tom, že na vás nečakajú väčšie zákruty alebo nebodaj ostré switchbacky a ani žiadne drncanie a gravel úseky...

Ako na Gire

No a teraz tie spomínané panorámy, ktoré stoja za samotný odstavec. Ono všetko začína nenápadne, keď odbočíte v Zuberci, všetko je ešte trochu „zašité“. Postupujete dolinou, stromy, skanzen, koliba, nejaký kopec, ale nič špeciálne – teda ak nerátam hučiaci potok, ktorý vám bude robiť spoločnosť a vplyvom topiaceho sa snehu pripomínal skôr menšiu rieku.


No zrazu sa na dlhej rovine presne oproti objaví Ostrý Roháč a začína divadlo. Zrazu sa kopce objavia a celý výjazd dostáva nový rozmer. My sme výjazd absolvovali 2. júna, no vďaka poriadnej zime nás čakala atmosféra ako v alspkých priesmykoch.


Najmä, keď sa neskôr ukázal majestátny „kotol“ a spoločnosť robil pohľad na Tri Kopy a Hrubú Kopu. Snehu bolo hore ešte toľko, že by sa v pohode dalo lyžovať a jedného, čo s lyžami na chrbte šliapal hore, sme aj stretli. Teraz si hovorím, že materiál bude aspoň príjemné osvieženie v týchto horúčavách. Nenechajte sa zmiasť, fotky sme robili pri ceste dole, takže cestou hore budete mať všetko pred sebou.


No hlavne vtedy len pred pár dňami skončilo Giro a mal som v hlave obrázky z priesmykov pokrytých snehom. Takto si ich premietnuť do vlastného zážitku a byť pritom kúsok od domu, je pomerne zaujímavý pocit a v duchu si hovorím – "Imro, tomu sa hovorí dokonalý timing."

Ťatliačka a jej jazero

Ako som vyššie spomínal, chata leží vo výške 1 374 m n m. v Roháčskej doline, pričom vznikla už v roku 1941. Nechýba možnosť občerstvenia a od roku 2017 aj ubytovania v novo-zrekonštruovaných priestoroch. Točili sme začiatkom júna, takže bola ešte zatvorená a museli sme sa spoľahnúť na vlastné zásoby. Ale žiadny strach, počas letnej sezóny je otvorená od 15. júna do 30. októbra, takže niečo dobré za odmenu vás teraz neminie.

Celok je ale dokonalý príklad, ako vyzerá „gradovanie“ deja alebo klasické slovné spojenie – bič plieska na konci.

No ešte väčšia odmena vás čaká kúsok za chatou, kde sa schováva Ťatliakove jazero/pleso a pohľad ako z reklamného katalógu – tu sa rovno opravím, vo videu, ktoré nájdete nižšie, som povedal Roháčske pleso. Každopádne, ak nefúka vietor a je pokojná hladina, priamo v nej sa odráža vrchol Ostrehého Roháča, či Plačlivé. Pohľad pre kráľov...


Chata je rovnako výborným východiskovým bodom na rôzne túry, či už k Roháčskym plesám, alebo na všetky vrcholy, ktoré vidíte. Teraz som rád, že máme aj kanál MTHIKER a inokedy sa môžeme pozrieť aj o nejakých 700 metrov vyššie.

Ohľaduplnosť

Výjazd na chatu a najmä takú, kde ide pekná cesta, so sebou nesie aj daň...mám na mysli väčšie množstvo ľudí. Buď si privstanete a pôjdete skôr ráno, alebo sa s tým treba zmieriť, najmä cez víkendy, sviatky alebo prázdniny. Týmto apelujem na všetkých cyklistov - nerobte somariny, dajte si do tela cestou nahor a dole sa pekne na pohodu spustite. Rodičia, usmernite svoje ratolesti a myslite na to, že po ceste jazdia aj cyklisti. No a turisti, pamätajte, že na svoju „debatu“ v rámci výletu netreba obsadiť celú šírku cesty. Opäť sme skončili u tej obyčajnej ohľaduplnosti, ktorá sa netýka len dvojice vodič – cyklista...

Pravý vrchol výjazdu

Že sme sa doviezli do Roháčov autom ako "páni" a vyšli si len na chatu neznamená, že musíte aj vy. Predsa len z hľadiska točenia a tvorby materiálu je situácia oveľa jednoduchšia, najmä ak chcem priniesť aj iné ako „gopro“ zábery.


Chata sa ideálne hodí na zakomponovanie do výletu a môžete si pridať napríklad ďalší kopec na Huty a spustiť sa k Liptovskej Mare.


Alebo sa môžete pozrieť na opačnú stranu na Oravice, prípadne kúsok ďalej. Tade sme prechádzali zase s Adamom, počas točenia našej 200 km trasy cez Oravu.

A nikto netvrdí, že musíte ostať len u cestného bicykla. Veď podobný výšľap by ma bavil aj na MTB. Ako si spravíte, tak budete mať, no jedno je podľa mňa isté. Vyjdete hore, pozriete sa okolo seba, prípadne si "buchnete" nejakú kofolu, zabudnete na výškové metre v nohách a deň bude zase o niečo krajší...