Reportáž: Novohradský pedál 2021 – trať s prekvapením a za sucha

V nedeľu 4. júla 2021 sa konal 7. ročník podujatia Novohradský pedál, ktorý už pravidelne patrí do môjho kalendára podujatí v sezóne a vynechal som ho len raz (minulý rok kvôli zraneniu).

Je to domáce podujatie, ktoré stále postupne získava na popularite a dostáva sa do povedomia ľudí. Tento rok kvôli pandemickej situácii došlo k výraznej zmene termínu, keďže za bežných okolností býval Novohradský pedál na úvod sezóny. Minulý rok to bolo napríklad práve toto podujatie, ktoré akoby u nás otváralo sezónu maratónov. Podujatia sa zúčastnilo približne 200 pretekárov, takže účasť bola naozaj veľmi dobrá. Organizátor pre pretekárov pripravil trať, ktorá bola oproti predošlému ročníku pozmenená a zaradil do nej aj nový technickejší úsek.

Tak ako aj po minulé roky, na výber boli dva varianty a teda trasa s dĺžkou 22 km s prevýšením 440 m a následne verzia na dve kolá, čiže 44 km s prevýšením 860 m. V mojom prípade som si tentokrát zvolil kratšiu verziu a trať som si bol vopred aj prejsť. Štart dlhej trasy bol naplánovaný o 11 a následne krátka sa začínala o 11.15. Súčasťou podujatia boli aj detské „preteky“ pre najmenších o 10.30, kde každé zúčastnené dieťa získalo ocenenie. Zároveň na krátkej trase prebiehala súťaž rodín v kategórii Pedál FAMILY a tiež tu jazdili aj e-bikeri v kategórii E-Bike.

Príprava a zázemie

Keďže ide o podujatie „doma“, tak mám oveľa viac času na prípravu a je to na pohodu. Dres teda rovno obliekam doma, balím bike a potrebné príslušenstvo a môžem vyraziť. Na miesto prichádzam približne hodinu pred plánovým štartom mnou zvolenej trasy. Parkovanie je na viacerých miestach a je bezproblémové. Neskorší príchod ma dostáva na vzdialenejšie parkovisko, takže presun na prezentáciu už absolvujem rovno na biku. Celkové zázemie podujatia bolo situované pri mestskom kúpalisku rovnako ako posledné roky. Pre vstup do zázemia sa bolo potrebné preukázať čestným vyhlásením a pokyny boli včas zverejnené na webe organizátora. Samotná prezentácia prebiehala na pódiu, teda v exteriéri, čo vzhľadom na aktuálnu situáciu bol od organizátora rozumný krok a určite ho všetci ocenili. Okrem samotnej prezentácie sa tam nachádzal napr. stánok s cyklodoplnkami a servisom, s požičovňou bicyklov, výživovými doplnkami, či skákací hrad pre najmenších.

Štart a rýchly priebeh

Na štart prichádzam pomerne neskoro. Musel som ešte riešiť menší technický problém so šúchajúcim sa kotúčom (neskôr ho bolo aj napriek tomu pri jazde počuť ). Napriek tomu sa mi podarí postaviť sa do prvého radu, kde mi miesto podržal kamarát. Posledná kontrola, nahodenie rukavíc, zapnutie garminu, kamery a po odpočte nasleduje výstrel, štartujeme...


Štart prebieha za sprievodným vozidlom a smerujeme krátkou jazdou po asfaltke do lesa, resp. je tu na úvod úsek po plánovanej cyklotrase, ktorá je vo výstavbe – povrch je teda utlačený makadam. Po krátkej chvíli odbočujeme vľavo na lesný chodník a už v tejto chvíli sa začína utvárať menšia skupinka. Nasleduje krátky zjazd, prvý výšľap a následne zjazd k prejazdu cez jarok, ktorý za mokra býva zradný, no tentokrát bol v pohode. Tu stojí skupina divákov, ktorá povzbudzuje, a tak v ďalšom stúpaní kúsok zrýchľujem, obieha ma len elektrobike. Na následnej rovine však zvoľňujem a čakám na zvyšok skupiny, keďže sa predsa len ide lepšie viacerým a sólo jazdu až do cieľa by som určite nedal. V tejto chvíli tvoríme teda štvorčlennú skupinku pretekárov.

Väčšinou sa snažím jazdiť vpredu, keďže to poznám a trasu som si prešiel aj cez týždeň. Tá vedie lesným cestami, chodníčkami, chvíľu ideme aj rozbitejšou poľnou cestou, kde je komfort na „fulle“ určite väčší ako na „ht-čku“. Po návrate do lesa nasleduje stúpanie, stále sa držíme pokope a na rovine mierne zvoľním, no nikto nejde dopredu. Zanedlho prichádza ostrejšia odbočka vpravo a za ňou úsek s mlákami, kde je fajn poznať vhodnú stopu, a preto kúsok odskakujem zvyšku. Opätovne sa však spájame, prichádzame ku križovatke, ktorou sme už raz prechádzali, tentokrát ideme vpravo, nasleduje „tunel“ pomedzi hustejšie stromy.


Za týmto úsekom nasleduje zjazd, na konci ktorého je „rigol“ cez cestu a tu využívam znalosť trate, v stúpaní skúšam zrýchliť, ale skupina je dosť vyrovnaná. Nasleduje rovina, kde si dávam gél, strieda ma teda na špici iný pretekár. Keďže sa nešlo pomaly, tak moje načasovanie občerstvovania nie je ideálne a k novému úseku trate prichádzame oveľa skôr, než som myslel. Kvôli tomuto idem teda na nový trail z druhej pozície a pretekár predo ma spomaľuje. V závere naviac ešte dobiehame aj e-bikera, ktorý nás taktiež spomaľuje, ale nemá význam v tomto úseku riskovať a predbiehať.


Po tejto technickej vsuvke prišla krátka rovina a následne najťažšie stúpanie trate. V tomto momente dobiehame niekoľkých jazdcov z dlhšej trate, preto musíme voliť stopu pomedzi nich. V tomto stúpaní nastupuje pretekár spoza hraníc (dá sa to identifikovať podľa dresu) a nastoľuje také tempo, ktoré nedokážem udržať. Tu nastáva rozhodujúci moment a od tejto chvíle sa skupina roztrhne, zostaneme pokope už len dvaja. Prichádza zjazd, ktorý púšťam bez bŕzd v snahe stiahnuť náskok súperov a brzdím až na poslednú chvíľu. Tu sa nachádza aj občerstvovačka, ktorú ja nevyužívam, no verím, že bola dostatočne zásobená všetkým potrebným. Nasleduje ďalšie stúpanie, ktoré sa neoplatí prepáliť v úvode. A po ňom ďalší rýchly chodník, kratšie stúpanie a blíži sa záver.


V zjazde dobiehame pretekárov z dlhšej trasy, mierne nás spomalia, keď zrazu z ničoho nič ten posledný zastane po prejazde jednou križovatkou (zmena oproti minulému roku). Našťastie kolízia je len mierna a rýchlo pokračujeme ďalej. Prichádzame k stúpaniu s názvom „Canyon climb“. Tu sa snažím držať vyššie tempo, obieham pár pomalších jazdcov z dlhej trate, ale súper sa stále drží. Nasleduje krátky zjazd, ešte jedno stúpanie a posledná časť v lese. Po nájazde na asfalt vidím, že som súperovi kúsok odskočil, skúšam zrýchliť, ale podarí sa mu docvaknúť, takže zvoľňujem. Dá sa povedať, že používam „taktiku“, keďže nasleduje posledná ľavá a pravá zákruta a za ňou cieľ. Po prejazde pravej zákruty sa pustím do šprintu do cieľa, no vďaka lepšej pozícii ma súper prešpurtoval. Bol to poriadne tesný súboj a teda zábava až do cieľa.

Výsledky a zhodnotenie

Na dlhej trati sa stal medzi mužmi a zároveň aj absolútnym víťazom trasy už po niekoľkýkrát Andrej Kubiš s časom 1:50:08.5. Zo žien túto trasu najrýchlejšie zvládla Janka Keseg Števková v čase 2:07:36.3, čím obhájila minuloročné víťazstvo.

Na krátkej trati sa stal absolútnym víťazom junior Zalán Kortis s časom 0:55:51.0, medzi mužmi vyhral Tomáš Chvála s časom 0:56:35.6. Z opačného pohlavia bola na krátkej trati asbsolútne najrýchlejšia juniorka Laura Imre s časom 1:16:25.6, spomedzi žien následne Renáta Bíró s časom 1:16:55.7.


V mojom podaní to bolo celkové 4. miesto a v kategórii som skončil tretí. Moje počínanie si môžete pozrieť aj na Strave a pre tých, čo tam nie sú, tak prezradím, že priemerku som mal 25,5 km/h. Kompletné výsledky z tohto podujatia nájdete tu a fotky následne na FB organizátora. Pripájam aj video z trate.


Organizátor si dal záležať a podujatie zvládol pripraviť aj v tejto ťažkej dobe na vysokej úrovni, kde z môjho pohľadu nič nechýbalo. V zázemí bolo k dispozícii umývanie bicyklov, sprchy, výdaj stravy a nápojov. Vyhlasovanie výsledkov prebiehalo celkom rýchlo, začalo o 14.30 krátkou trasou a následne dlhou. Po vyhlasovaní nasledovala ešte bohatá tombola a potom ukončenie. Podujatie sa vydarilo, značenie bolo dobré, všetko fungovalo a určite sa sem veľmi rád vrátim aj budúci rok.