Ostrov Elba – malý/veľký (nielen) cyklistický raj – 1. časť

Ostrov Elba – malý/veľký (nielen) cyklistický raj – 1. časť

Legenda hovorí, že po tom, ako sa roztrhli perly na čelenke Tyrrhénskej venuše a spadli do mora, vytvorili 7 ostrovov, ktoré dodnes tvoria najkrajšie perly Stredomoria – Elba, Capraia, Giglio, Pianosa, Montecristo, Gorgona a Giannutri.

Elba je proste srdcovka


Pre mňa je najväčší z nich – ostrov Elba – miestom, ku ktorému mám citový vzťah a kde som prežil 6 rokov svojho života. Aby som bol úprimný, v každom roku to boli iba 3-4 mesiace letnej sezóny, ale bez mihnutia oka môžem povedať, že to bolo jedno z mojich najkrajších období.



Okrem Antarktídy som precestoval všetky kontinenty sveta a na málo miest sa chcem vrátiť, keďže zvedavosť ma poháňa ďalej. Ostrov Elba je ale jedným z tých miest, ktoré chcem navštíviť vždy, keď mi to situácia dovolí. A verte, že u vás to bude rovnako .



Po prvýkrát som prišiel na Elbu pred šestnástimi rokmi a prakticky iba s dvoma prestávkami som ju potom navštívil každý rok. Cyklistika ma chytila až neskôr, takže dnes môžem ľutovať,
Odporúčam trasu Viedeň-Graz-Klagenfurt-Villach-Benátky-Bologna-Florencia-Livorno-Piombino.
že som tých 6 sezón neprežil na bicykli, ale ako turistický sprievodca a prevádzkar kempu by som na to ani nemal čas. Tí z vás, ktorí pracujú v cestovnom ruchu vedia, že je to práca 24/7 . Bicykel na Elbe som si ale dosýta vynahradil v roku 2019 a tento rok – v máji a júni. Tento text píšem pár dní po návrate, takže zážitky sú ešte čerstvé a rád sa s vami o ne podelím.



Keďže som na ostrove prešiel všetky zjazdné asfaltové cesty pre cestný bickel a tých informácií je kvantum, rozdelil som tohto ostrovného cyklosprievodcu na tri časti, pričom v každej z nich sa budeme venovať niektorej časti ostrova – západný okruh, východný okruh a stred. Aj keď na úvod píšem menej cyklistických informácií, považujem ich za dôležité uviesť...

Niekoľko faktov, aby sme sa zorientovali


Elba je najväčším ostrovom Toskánskeho súostrovia, kde už názov napovedá, že sa jedná o vychytenú časť Talianska – Toskánsko. Súostrovie má spolu 7 ostrovov, pričom 6 z nich je obývaných. Jedine ostrov Montecristo, ktorý je zahalený rúškom tajomstva nielen v románe Alexandra Dumasa ale aj vo svojom reálnom živote, je bez obyvateľov a vstup naň je prísne zakázaný. Údajne sa jedná o významnú ornitologickú migračnú trasu, klebety však hovoria aj o vojenskom využití. Či je to už tak alebo onak, pohľad naň z južnej strany ostrova je nádherný.



A konečne - Elba z pohľadu cyklistu


Elba je po Sicílii a Sardínii tretím najväčším ostrovom Talianska, napriek tomu je však veľmi maličká a celý zjazdný obvod prejdete bez problémov za jeden deň. Celková plocha ostrova je len 225 km², na dĺžku má 29 km a na šírku 18 km. Je však potrebné povedať, že tieto čísla nekopírujú sieť asfaltových ciest. Tá je pomerne riedka a viac-menej kopíruje obvod ostrova v dĺžke 147 km. Tento obvod si postupne na "cesťáku" prejdeme.



Avšak pozor! Ak si myslíte, že sa jedná o typický ostrov s pomerne nízkym členením a nízkou nadmorskou výškou, veľmi sa mýlite . Elba je neskutočne hornatá a prakticky neodjazdíte viac ako 500 metrov bez toho, aby ste netočili zákrutu, "nedupali" do väčšieho alebo menšieho kopca alebo sa nespúšťali dole a unášali sa nádhernými výhľadmi na neskutočne čisté a modré more (Elba je národným parkom).



Najvyšší vrch Monte Capanne ma výšku 1 019 m n. m. Naň sa síce neviete dostať na biku, ale s bikom určite – unikátnou historickou lanovkou z najvyššie posadenej osady na Elbe - Marciana Alta (375 m n. m.).



Najväčšou „mordou“ pre cesťák je však hneď susedný kopec Monte Perone, cez ktorý vedie veľmi slušná asfaltová cesta s rozsiahlymi výživnými úsekmi, kde sklon cesty dosahuje 19 % - 21 %.



Tieto trasy si podrobne popíšeme v ďalších častiach cyklosprievodcu po Elbe. Poďme si však povedať praktické info, ako sa do tohto raja dostať. Ešte predtým však nezabudnime na...

Giro d’Italia! Na Elbe? Áno! Dvakrát.


V roku 1980 a v roku 1993. Samozrejme, že trasy, po ktorých išli tieto slávne cyklistické preteky, nemôžeme vynechať a prejdeme si ich v ďalších pokračovaniach tohto článku. Začiatok pretekov bol na námestí v mestečku Porto Azzurro. Tak „stay tunned“ .



Kedy je to naj pre cyklistu?


Elba má neskutočné počasie a natrafiť na dážď v letnej sezóne je takmer zázrak. Z vlastných štatistík môžem povedať, že počas 100-120-dňovej sezóny zvyklo pršať tak 5-7 dní. Samozrejme, nie v kuse . Dážď bol síce veľmi intenzívny, ale tak rýchlo ako začal, tak aj skončil a pol hodiny po daždi bolo opäť 25 stupňov. Na ostrove však treba počítať s extrémnou vlhkosťou vzduchu, na čo nie sme zvyknutí a prvé dni sa to v kombinácii s vysokými teplotami prejaví vysokou únavou a malátnosťou. V tejto vlhkosti je usušiť veci takmer rovnaký zázrak ako vidieť dážď .

V každom prípade určite nejazdite na cyklo v hlavnej sezóne – v júli a v auguste. V auguste už vôbec nie. Teploty dennodenne atakujú 30tky a spolu s vyššie uvedenou vlhkosťou a preplnenými cestami počas ferragosta je to „o hubu“. Pre bikovačku je ideálny prelom mája-júna a potom druhá polovica septembra. Počasie je počas dňa veľmi príjemné, teploty dosahujú priemerne 23 stupňov, jemný morský vánok vás príjemne ochladí.

Tento rok som zažil aj dni „pod mrakom“, ale teplota bola stále fajn a okrem jedného výjazdu, kedy som nasadil návleky na ruky, som mal stále ľahké letné dresy bez toho, aby som mal pocit chladu. Začiatok sezóny má aj ďalšiu výhodu – minimum áut. V septembri je viac poznávacích zájazdov, takže budete na cestách stretávať aj viac autobusov. V máji/júni máte naozaj niekedy pocit, že ste desiatky kilometrov na cyklotrase a nestretnete ani jedno auto. Dvom frekventovaným úsekom Portoferraio - Porto Azzurro a Portoferraio - Marina di Campo sa niekedy nevyhnete, ale aj slovo „frekventovaný“ má na ostrove úplne iný význam ako u nás.



V každom prípade – Taliani jazdia síce s vlastnými pravidlami, ale s rešpektom k cyklistom. Na Elbe to má ešte navyše dva špeciálne dôvody:

  • a) pri tak kľukatých cestách na aute rýchlejšie ako 40-50 km nepôjdeš (v drvivej väčšine je rýchlosť na ostrove upravená značkami na 30 km/h)
  • b) cyklisti sú turisti a turisti prinášajú peniaze. Z toho miestni žijú. Samozrejme, česť výnimkám v cestnej premávke, aby som ich zase neprechválil. Aj tu niekedy použiješ to ich typické „c*zzo“



Ako na Elbu? Rady, tipy, triky.


Elba bola destináciou, ktorú ponúkalo viacero low-costových slovenských a českých cestovných kancelárií. Pre jednu z nich som pracoval a bolo až neuveriteľné, za ako málo peňazí sa dalo na tento ostrov dostať. Síce sa jednalo o kempové programy do stanov alebo karavanov, ale kúpali ste sa a dýchali ten istý vzduch ako množstvo solventných, predovšetkým nemeckých, holandských a severských turistov. Elba je, bola a bude drahá. Je malá, je lukratívna a je krásna. Hovorí sa o nej ako o malej Korzike, kde nájdete všetko – vysoké kopce, viac ako 70 pláží od tých s bielym pieskom až po strieborné hematitové pláže.



V minulosti som teda cestoval autobusom s cestovnou kanceláriou, posledné razy som však išiel sám autom. Inak jedna česká cestovná kancelária (ktorej nemôžem a ani nechcem robiť reklamu) stále ponúka organizované autobusové zájazdy do kempov na ostrove Elba a je to jednoznačne najlacnejší spôsob, ako sa tam dostanete a ubytujete. Ja však rád šoférujem a nerobia mi problém ani dlhé trasy, takže 1 040 km z Bratislavy do prístavu Piombino, odkiaľ sa pokračuje trajektom, ma nemôže nijako odradiť. Štartoval som o 6:00 ráno, o 18:00 som bol už úspešne nalodený a štartoval z pobrežia. Odporúčam trasu Viedeň-Graz-Klagenfurt-Villach-Benátky-Bologna-Florencia-Livorno-Piombino. V minulosti mi celá trasa trvala 10 hodín a 30 minút, avšak tento rok sa "nezbláznil" len COVID ale aj všetci cestári.

Tie obmedzenia, zúženia pruhov a zníženia rýchlostí boli neskutočné a natiahlo sa to na skoro 12 hodín. V Rakúsku potrebujete štandardne iba diaľničnú známku, v Taliansku sa platí mýto priamo na spoplatnených úsekoch diaľnice. Celkové náklady na mýto na jednosmernú cestu pre auto do 3,5 tony boli cca 50 €, rovnaká suma sa platí pri spiatočnej ceste. Tomuto sa nevyhnete a treba s tým jednoducho počítať. Na benzínových pumpách v Taliansku odporúčam využiť „self-service“ pruhy. Pokiaľ využijete servis s obsluhou (natankovaním), cena pohonných hmôt je vyššia o viac ako 20 %. Nenechajte sa týmto zmiasť a pri príchode na pumpu sledujte návesťové tabule. Inak diaľnice v Taliansku sú na slušnej úrovni a po neskutočnom a mnohokrát zbytočnom obmedzovaní rýchlosti v Rakúsku bude Taliansko ako za odmenu (130 km/h v tuneli a pod.). Rýchlosť si však rovnako treba ustrážiť a rešpektovať dopravné značky, v minulosti mi prišla „pohľadnica“ a o 160 € som bol ľahší .

Vo väčšine prípadov majú stacionárne radary označené ako „sistema controlata della velocita Tutor“. Každá schopná GPS navigácia vás dovedie do prístavu Piombino, ktoré je východzím miestom nielen na Elbu ale aj Korziku. V priebehu dňa chodí viac ako 20 trajektov v cca polhodinových intervaloch a striedajú sa 3 spoločnosti – Moby, Toremar a BluNavy. Posledná menovaná je najmladšia a najlacnejšia, preto ju odporúčam. Lístok si kúpite bez problémov on-line. Dĺžka plavby je pri všetkých spoločnostiach rovnaká – 1 hodina, počas ktorej trajekt prekoná 10 km medzi pobrežím a hlavným mestom ostrova Elba – Portoferraiom. Ceny trajektov zámerne neuvádzam, keďže sa menia podľa sezóny, dopytu a obsadenosti. Mne sa však podarilo prepraviť za 34 € (1 osoba + auto) jednosmerne. Viem však o prípadoch, kedy cena trajektu v hlavnej sezóne atakovala 250 € (auto + 3 osoby). Radšej si to vždy pozrite dopredu, aby ste predišli sklamaniu z prekročenia budgetu.

Konečne na trajekte a Elbu máte na dlani


Šup na loď, tá hodinka na palube je za odmenu a výhľady, ktoré sa vám naskytnú ihneď po vyplávaní z prístavu na Elbu, sú na nezaplatenie. Už vtedy vidíte, že Elba je neskutočne zelená a veľmi hornatá. Aj napriek tomu, že tú plavbu som absolvoval desiatkykrát, stále je to úchvatné.



Tento rok však bol rozdielny v tom, že som "skenoval" trasy, prevýšenia a kopce, ktoré chcem na svojom cesťáku prejsť. A moj Bianchi musel byť tiež šťastný. Vrátil sa domov – do Talianska!



Benvenuti! Ste v meste Napoleona.


Portoferraio. Železný prístav. Dýcha históriou z každého kúta a z každého pohľadu. Toto maličké, ale zároveň hlavné mesto ostrova je úzko späté s Napoleonom. Predtým, ako začneme na bicykli brázdiť všetky kúty ostrova, sa tu na chvíľu zastavme a prejdime si na bicykli to, čo stojí v tomto meste za reč a to, čo je na bicykli dostupné tak, aby ste nemuseli zosadať.



Takže obliecť sa do „šprcky“, zacvaknúť tretry a ideme na to. Nasadáme priamo v trajektovom prístave a popri móle č. 1, kde zastavujú najväčšie trajekty (BluNavy) a výletne lode, smerujeme do starého mesta, ktoré založili Mediciovci. Pred nami sa objaví neprehliadnuteľná pekáreň Panelba, ktorú obídeme zľava a po úzkej a pomerne strmej asfaltke sa dostaneme priamo pod vojenskú pevnosť Forte Falcone. Nebudeme pokračovať podchodom pre autá, ale naľavo vojdeme druhým tunelom pre peších (na bicykli).



Na nádvorí sa zrazu ocitneme pred domom "U dobrého pastiera! Nazval som ho tak pre značnú podobu s Múzeom hodín v Bratislave. Po jeho ľavej strane prudko do kopca budeme pokračovať dlhou ulicou Via Carmine, na ktorej konci sa nachádza jedna z najväčších pamiatok mesta – Napoleonova rezidencia Villa dei Mulini.



Ešte predtým sa zhruba v polovici tejto ulice zastavíme pred divadlom Teatro dei vigilanti (divadlo hliadok), ktoré založila Napoleonova sestra Paolina. Keďže Napoleonovi nestačila jeho finančná renta, nemohol si dovoliť vystavať divadlo z vlastných zdrojov. Ponúkol však vybudovanie lóží pre miestnu smotánku s tým, že každý si zafinancuje tu svoju. Kto by už len nechcel sedieť pri Napoleonovi . Záujem bol obrovský a divadlo s pôvodnými menami majiteľov lóží tam stojí dodnes.



Inak na Paolinu si ešte spomenieme v západnej časti ostrova, kde má svoj ostrov, pri ktorom sa údajne kúpavala nahá. Na tú dobu to bol vrchol škandálnosti, takže o to viac sa mi táto predstava páči . Po krátkej zastávke pri divadle pokračujeme ulicou Via Victor Hugo ďalej k tunelu v hradbách, na ktorého konci odbočíme doprava a sme pri legendárnej vile Napoleona Bonaparteho – Villa dei Mullini. Pôvodne sa jednalo o mlyn, neskôr o súdnu budovu a až po jeho príchode bola v super krátkom čase (21 dní) prestavaná a nadstavená o jedno poschodie do dnešnej podoby. Vo vnútri zostalo z pôvodného zariadenia absolútne minimum a preto „nezastavujeme, máme spoždění“.



Popri priečeliu budovy prejdeme na jej koniec a odbočíme prudko doprava, kde nás 180 stupňová zákruta dovedie k množstvu drobných schodov pôvodne určených pre kone. Toto je jediný úsek celej trasy, kde bude potrebné zosadnúť a zísť schody peši. Kto je odvážny, môže to skúsiť stredom aj na bicykli, ale „vydrkotá“ ho to slušne .



Po 121 napoleonových schodov (samozrejme, že po ňom je pomenované na ostrove takmer všetko) sa dostaneme na hlavné námestie a odtiaľ doľava cez bránu Porta a mare (bránu morí) do historického prístavu Darsena - a to rovno k najprominentnejšiemu mólu č. 1, kde sa a) vylodil Napoleon a za b) parkujú najdrahšie jachty aktuálne sa nachádzajúce na ostrove. Tak sa pokochajte. Čelom k bráne a potom doľava po hlavnej ceste budeme lemovať celý historický prístav a dostaneme sa tam, kde sme začínali – k trajektom. Toť historický okruh Portoferraiom. Konečne .



Dosť bolo histórie a mudrovania


Okej, investovali sme 15 minút svojho času na rýchly „sightseeing“ po hlavnom meste. Áno, presne toľko času potrebujeme na prejdenie celej vyššie uvedenej trasy. Viem, že pre cyklistu, ktorý prišiel na ostrov bicyklovať, to môže byť nuda, ale neodpustil by som si, aby som tieto informácie nespísal a neponúkol ich niekomu, kto sa chce nadýchať histórie a "spiritu" tohto ostrova. K tomu to patrí. Prišiel som sem na 12 dní, takže času na pravú bikovačku bude ešte dosť.

Základný tábor – Lacona


Elba je neskutočne hornatá a prakticky neodjazdíte viac ako 500 metrov bez toho, aby ste netočili zákrutu...
Z hlavného mesta, ktoré sa nachádza na severe ostrova, sa presunieme na jeho úplný juh – do jedného z najväčších letovísk – do Lacony. Nachádza sa presne v strede južnej časti ostrova, je tu koncentrované najväčšie množstvo kempov a práve v jednom z nich budem bývať. Strategická poloha letoviska ho predurčuje na všetky ďalšie výjazdy po ostrove. Trasu z hlavného mesta si detailnejšie popíšeme v nasledujúcich častiach tohto cyklosprievodcu, nakoľko ňou budeme prechádzať pri okruhoch západnou aj východnou časťou ostrova. Vzdialenosť z Portoferraia do Lacony je závratná = 9,1 kilometra . Nebude to však zadarmo, už tu začneme chápať, že Elba nie je ploská ako doska a čaká nás výživné 3 km stúpanie San Giovanni - Santa Lucia z 0 m n. m. do 300 m n. m.



Sľubujem, že v ďalšom pokračovaní už budeme naberať kilometre aj výškové metre, "pokec" k pamiatkam sme si už viac-menej vyčerpali a teším sa, že si prečítate aj pokračovanie v 2. a 3. časti článku o Elbe.

Ci vediamo! A dopo!
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up86thumb_down comments 24 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Na cesťáku cez Triglavský národný park (Slovinsko) – I. časť

Tip na výlet: Na cesťáku cez Triglavský národný park (Slovinsko) – I. časť

S rozvojom európskeho cestovného ruchu sa na popredné priečky „novoobjavených“ krajín v ostatných rokoch dostalo Slovinsko a toto miesto mu určite a zaslúžene patrí.
Tip na výlet: Viszlát v Komárne! ... alebo dole Váhom na bicykli

Tip na výlet: Viszlát v Komárne! ... alebo dole Váhom na bicykli

Severoslovák si povie – južné Slovensko na bicykli? Čo tam? Prečo? Ale ako by porotca z jednej nemenovanej talentovej súťaže povedal – „neskúsiš, nevieš...“ A tak som skúsil a už viem. A ako by Adam Ďurica povedal – Ja nééé-ľu-tu-jem!
Najkrajšie stúpania – Ťatliakova chata alebo cesta do srdca Roháčov

Najkrajšie stúpania – Ťatliakova chata alebo cesta do srdca Roháčov

Poďte s nami na miesto, kde máte chvíľami pocit, akoby ste sa ocitli priamo v niektorej horskej etape Gira. A keď nie, aspoň si doprajete poriadny kus slovenskej prírody...
keyboard_arrow_up